Michaela Krajčovičová sa narodila ako žena, ale cíti sa mužom.
TRNÁVKA - Každý deň je pre ňu neznesiteľným trápením. Michaela Krajčovičová (27) trpí poruchou identity pohlavia - transsexualitou. Narodila sa ako žena, ale takmer celý život sa cíti mužom. Už roky zúfalo čaká na operáciu, ktorá by ju oslobodila od trápenia. Zatiaľ márne...
„Cítim sa ako vo väzení.
Každý deň sa budím v cudzom
tele. Ten, kto to neprežil,
ťažko pochopí. Po
čase som si k sebe vybudovala
odpor,“ tvrdí nešťastná
Michaela. Prvé príznaky
„inakosti“ sa u nej začali
objavovať, keď mala sedem
rokov. Odvtedy si uvedomovala,
že je iná. Bolo to
bolestné poznanie. V škole
si rozumela len s chlapcami,
keď mala ísť na dievčenský
záchod, cítila v sebe
silné zábrany. Viac o svojej
diagnóze - transsexualite
- sa dozvedela z odborných
kníh v puberte.
V spoločnosti plnej predsudkov je život s touto poruchou osobnosti ťažký. Spolužiaci a okolie začali Michaelu ignorovať, stretla sa aj s posmievaním a šikanou. Dnes žije v malom byte v Trnávke a čoraz viac sa uzatvára pred svetom do seba. Pracuje v strážnej službe a nemá žiadnych priateľov. Jej jedinou spoločnosťou je mama Oľga (47) a pes Ford. „Už som sa zmierila s tým, že nikdy nebudem mať deti. A zrejme ani nenájdem lásku. Páčia sa mi ženy, ale lesbičky ma nelákajú. Veď som muž,“ vysvetľuje zlomeným hlasom.
Záchranou pred jej psychickými útrapami môže byť len operácia. Už takmer desaťročie navštevuje sexuológov, ale zákroku sa ešte nedočkala. „Problém je v súčasnej slovenskej legislatíve. V Európe majú títo ľudia možnosť viesť plnohodnotný život, u nás čakajú roky na operáciu a často sa jej vôbec nedočkajú. V septembri bude kongres sexuológov, kde bude problém transsexuálov jednou z hlavných tém. Chceme tieto veci posunúť dopredu,“ vysvetlil urológ Igor Bartl.
V spoločnosti plnej predsudkov je život s touto poruchou osobnosti ťažký. Spolužiaci a okolie začali Michaelu ignorovať, stretla sa aj s posmievaním a šikanou. Dnes žije v malom byte v Trnávke a čoraz viac sa uzatvára pred svetom do seba. Pracuje v strážnej službe a nemá žiadnych priateľov. Jej jedinou spoločnosťou je mama Oľga (47) a pes Ford. „Už som sa zmierila s tým, že nikdy nebudem mať deti. A zrejme ani nenájdem lásku. Páčia sa mi ženy, ale lesbičky ma nelákajú. Veď som muž,“ vysvetľuje zlomeným hlasom.
Záchranou pred jej psychickými útrapami môže byť len operácia. Už takmer desaťročie navštevuje sexuológov, ale zákroku sa ešte nedočkala. „Problém je v súčasnej slovenskej legislatíve. V Európe majú títo ľudia možnosť viesť plnohodnotný život, u nás čakajú roky na operáciu a často sa jej vôbec nedočkajú. V septembri bude kongres sexuológov, kde bude problém transsexuálov jednou z hlavných tém. Chceme tieto veci posunúť dopredu,“ vysvetlil urológ Igor Bartl.
