BRATISLAVA - Elektrina spustila v priemysle revolúciu, ktorej výhody glorifikovala aj slovenská tlač. Nahradila silu pary a uľahčila ľudskú prácu. Pred sto rokmi naši predkovia ani len nesnívali o tom, že sa dnes budeme báť nahradenia ľudskej práce strojmi.
Národnie noviny z 8. mája 1917 písali o tom, aké úžasné výhody má využitie elektrickej energie v priemysle oproti pare. Nielenže šetrí prácu a materiál (uhlie), ale aj čas. Za jej najväčšiu výhodu označil novinár to, že elektrina dokáže svojou pohonnou silou zásobiť energiou celé mesto z jediného centrálneho miesta.
Katastrofa, ktorá zničila luxusné cestovanie: Vrchol evolúcie zanikol za pár sekúnd
„Ako sa elektrické stroje zdokonaľujú, môžeme mať nádej, že v blízkosti riek a potokov povstanú obrovské elektrické strediská a nebude potrebné s veľkými námahami a trovami dovážať uhlie do každej dielne, ale bude sa i na viac sto kilometrov rozvádzať elektrický prúd do všetkých dielní okolia,“ predpovedali noviny rozmach elektrických elektrární a priemyslu.
Vďaka elektrickej energii zažívala nemecká ekonomika epochálny vzostup priemyslu a aj Slováci boli z myšlienky pokroku nadšení. Dúfali, že z výhod elektrickej energie budú čerpať aj oni. Potenciál k výrobe elektrickej energie videli vo využití vodnej sily: „A v tomto ohľade sme my Slováci medzi ostatnými národmi Uhorska najlepšie zaopatrení: v našich vrchoch máme strmo padajúcich potokov do božej vôle. My si dnes ani nemôžeme nadostač uvedomiť, aké bohatstvo sa skrýva v sile našich bystrín.“ Autor článku sníval o tom, ako nám sila bystrín tisícnásobne nahradí škodu, ktorú nám stáročia spôsobovali v podobe povodní.
„Prúd elektrický znamená emancipáciu sily ľudskej od hmotnej práce, znamená sociálny a národný pokrok, znamená silu, bohatstvo, slobodu i istú budúcnosť národa,“ prognózoval článok.
