BRATISLAVA - Spontánna akcia, ktorá dostala takmer desať tisíc ľudí do ulíc. Dvaja mladí študenti sa rozhodli zorganizovať pochod proti korupcii, aby dali politikom jasne najavo, že sú tu pre ľudí. V rozhovore pre Topky jeden z organizátorov, Dávid Straka hovorí, ako hodnotia reakcie vládnych predstaviteľov a čo bude po pochode nasledovať ďalej.
Ako dopadol podľa vás Veľký protikorupčný pochod?
Celú dobu som sa strachoval, že začne pršať. A nakoniec práve dážď sa stal silným symbolom neľahostajnosti tisícov ľudí. Premokli sme, nachladli sme a radovali sme sa ako deti behajúce po daždi. Bola to sila, ktorú nemožno viac odignorovať, a to si politici uvedomujú.
Otvorene hovoríte o odstúpení korunného princa Smeru a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, policajného prezidenta Tibora Gašpara a špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Celkom ambiciózne ciele. Ako vnímate ich reakcie na pochod?
Neviem. Všimli sme si, že zvyknú hovoriť veľa, a vlastne nám nič nepovedia. Nemáme na čo reagovať. Porovnávať Kaliňákových 350,000 preferenčných hlasov s 10,000 ľuďmi na námestí je blbosť. Nikdy sa nenapchá toľko ľudí na námestie. Vlastne nám dal odkaz, že voľbami jeho záujem o študentov a aj pracujúcich prítomných na pochode končí. Pánovi Kaliňákovi neveríme.
Podľa prieskumu od FOCUS si myslí 2/3 voličov, žeby nemal byť na poste ministra vnútra. Najvtipnejšie je, že jeho preferenčné hlasy ho dostali do parlamentu, a nie na stoličku ministra vnútra. V pohode môže byť aj „obyčajným“ poslancom v parlamente. Minister vnútra musí mať dôveru občanov, pretože má zodpovednosť za bezpečnosť a fungovanie polície, a tam nie je miesto na pochyby. Ak mu ľudia na poste ministra vnútra neveria, tak nech jednoducho odstúpi, a nechá túto pozíciu niekomu, kto ju bude vedieť vykonávať lepšie. Tu nie je miesto na pochyby. Všetci sme predsa nahraditeľní. Pán Kaliňák by mal ísť vzorom nám študentom.
Máte spočítanú účasť na pochode? Koľko ľudí tam nakoniec prišlo?
Podľa našich výpočtov 10,000. Ľudia nie sú zemiaky, aby sme ich rátali ako na poli. Ľudia sa hýbu, prichádzajú a odchádzajú. Bol to totiž pochod. Takže z jednej takmer celej stacionárnej fotky nie je vidno koľko ľudí sa pochodu zúčastnilo. Ale to je predsa nepodstatné. Bolo nás plné námestie.
Aké plány máte teraz – čo chystáte?
Teraz očakávame splnenie našich požiadaviek, a keďže vláda má v demokracií moc od ľudí, musí im načúvať, inak si ju opäť nezvolia. A to si predsa vláda uvedomuje. Samozrejme, nemôžu očakávať, že sa budeme tváriť, že sa nič nestalo. Máme život pred sebou a určite sa nevzdávame. Vláda taktiež môže využiť záchranné koleso a zvýšiť dôchodky, čo by určite pomohlo vláde situáciu upokojiť.
Vláda vás zrejme bez mihnutia oka odignoruje – čo potom?
Pracujeme aj s alternatívou, že požiadavky nebudú prijaté, viac Vám ale prezradíme až 2. mája (po uplynutí 2 týždňovej lehoty na splnenie požiadaviek). Teraz odpočívame, odpovedáme novinárom a učíme sa do školy.
Môžete prezradiť, koľko vám ľudia poslali dokopy peňazí?
Áno, je to okolo 9,000 eur. Všetky informácie ohľadom financií môžete nájsť na našej webovej stránke www.velkyprotikorupcnypochod.sk
Kedy vznikla myšlienka u vás, že ho chcete zorganizovať?
Bolo to na Valentína. Vznikla vtedy Valentínka Andrej Danka, ktorú vytvoril môj spolužiak a stala sa virálom na internete. Pán Danko vtedy aj zrušil rokovanie vlády, kvôli použitiu ilustrácií pánom Matovičom. Celé týždne pán Danko „šaškoval,“ a tak sme založili Protest – Andrej Danko – odstúp! A ako sme rozmýšľali, čo nás naozaj trápi, vznikol pomaly Veľký protikorupčný pochod.
Nápad osloviť hercov bol koho?
Bolo to veľmi spontánne. Stretli sme sa potom, ako sme si pozreli film ÚNOS. Pán Greššo je totiž dedko mojej spolužiačky. Porozprávali sme sa a zistili sme, že máme podobné názory. Vážime si ich a myslíme si, že sú to čestní ľudia.
Koľko máte rokov? (všetci organizátori)
Organizátorov je takmer 200. Myslím, že väčšina má tak okolo 17 – 18 rokov.
Kde študujete?
Väčšina organizátorov sú moji spolužiaci z Gymnázia Jura Hronca v Bratislave z IB programu. Ale Kaja je napríklad z Gymnázia Dubnica nad Váhom. A zapojili sa aj študenti z Univerzity Komenského, ako aj z Prahy, Brna a pod.
Čo považujete za najväčší problém Slovenska?
Tak ja osobne vnímam ako problém to, že ľudia zle volia. Nechajú sa ľahko oklamať, veria všeličomu. Potom stačí na nich zahrať divadielko a všetci sú spokojní. Ľudia sa síce cítia ako-tak pohodlne, ale nie pre všetkých na Slovensku je to také ľahké. Máme osady, nemáme diaľnicu, školstvo a množstvo inštitúcií je podfinancovaných, a to všetko nie je zapríčinené nedostatkom financií, ale ich nesprávnou alokáciou, teda korupciou. Asi sme sa zobudili. Teraz potrebujeme my študenti istotu, že Slovensko bude raz morálnou a prosperujúcou krajinou, ktorú kvôli bezmocnosti neopustíme.
