BRATISLAVA – Posledná prekážka! Aj keď poslanci odhlasovali zrušenie Mečiarových amnestií, ešte nie je nič rozhodnuté. Vinníci v kauze únos prezidentovho syna majú poslednú šancu. O všetkom musia rozhodnúť ústavní sudcovia. A tí môžu celý proces potopiť, pretože viacerí z nich mali veľmi blízko k Mečiarovi a jeho HZDS. Pozrite sa, kto o najväčšom zločine Mečiarovej éry bude rozhodovať.
Osud Mečiarových amnestií má teraz v rukách 10-členný Ústavný súd. Ak právnici rozhodnú, že ústavná novela je s kostolným poriadkom, Mečiarove amnestie budú oficiálne zrušené. Až potom môže definitívne nastať finálne zúčtovanie vinníkov únosu Kováča mladšieho. Je v tom však háčik. Otázniky sa vyrojili nad viacerými sudcami – ako budú hlasovať. Viacerí sudcovia boli priamo napojení na Mečiarovo HZDS. A tí by mohli celé amnestie potopiť.
Takmer všetkých vymenoval bývalý prezident Ivan Gašparovič, ktorý bol v minulosti Mečiarovou pravou rukou a poslancom za HZDS. Neskôr sa však ich politické cesty rozišli. Mečiar a Gašparovič proti sebe stáli aj ako kandidáti na prezidenta. Po víťazstve sa vo funkcii prezidenta správal Gašparovič „akoby člen Smeru“.
Kritici rozhodnutia na Ústavnom súde sa teda obávajú politického rozhodnutia, nie odborného. Ústavní sudcovia majú na rozhodnutie 60 dní. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na štyri mená.
1. Peter Brňák
Brňák bol v rokoch 1994 až 2002 poslancom parlamentu za Mečiarovo HZDS. Poslancom bol teda aj v čase, keď uniesli Kováča mladšieho. Brňák sa navyše vyjadril v minulosti dosť nechvalne na margo rušenia amnestií. „Všetci, ktorí sa vo vzťahu k teraz predloženému návrhu ústavného zákona snažia hľadať nejaké právne argumenty, v skutočnosti sa pokúšajú o vyprážanie snehových gulí,“ povedal v roku 2000, keď sa ich poslanci pokúšali rušiť. Brňák navyše zahlasoval v parlamente za vylúčenie nedávno zosnulého exposlanca Františka Gauliedera z parlamentu, čo sa považovalo za pošliapanie právneho štátu na Slovensku. Ústavný súd navyše tento krok označil za protiústavný.
V rokoch 2003 − 2004 bol sudom Krajského súdu v Bratislave. Od roku 2004 pôsobil ako sudca občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný 16. februára 2007.
2. Ladislav Orosz
Orosz bol poslancom parlamentu za bývalú SDĽ v rokoch 1998 až 2002. V parlamente v minulosti navrhol, aby o Mečiarových amnestiách rozhodoval Ústavný súd, nie poslanci.
Ako vysokoškolský pedagóg pôsobil na Katedre politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity do roku 2002, od roku 2004 na Katedre ústavného a správneho práva Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. V rokoch 2003 – 2004 pôsobil na Ústavnom súde Slovenskej republiky ako poradca.
3. Ivetta Macejková
Macejková je predsedníčka Ústavného súdu. Prezident Slovenskej republiky ju 16. februára 2007 vymenoval za sudkyňu a zároveň za predsedníčku Ústavného súdu Slovenskej republiky. Obe funkcie zastáva dosiaľ. O Macejkovej uvažovalo vtedajšie vládne Mečiarovo HZDS ako o ministerke spravodlivosti. Nakoniec sa ňou nestala.
4. Milan Ľalík
Ani Ľalíkovi sa nevyhlo spájanie s HZDS. V minulosti bol riaditeľom sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti. Vtedy ho viedol nominant HZDS Štefan Harabin, s ktorým pracoval na Najvyššom súde. Ako člen Súdnej rady podporoval za šéfa Najvyššieho súdu. Spolu s Brňákom a Macejkovou a Mariannou Mochnáčovou (ďalšia sudkyňa ÚS) podržali exprezidenta Gašparoviča v kauze generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorého riadne zvolili, ale prezident ho odmietol vymenovať.
5. Jana Baricová
Baricovú vymenoval za sudkyňu prezident Andrej Kiska. Parlament ju zvolil počas druhej Ficovej vlády. Je teda najmladšou členkou Ústavného súdu. Za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola vymenovaná 10. júla 2014. V rokoch 1993 – 2004 pracovala vo viacerých legislatívnych komisiách (Občiansky súdny poriadok, zákon o sudcoch a prísediacich, zákon o súdoch, zákon o rodine, zákon o sociálnej pomoci). V rokoch 2004 – 2008 zastupovala Slovenskú republiku v Európskej justičnej sieti v civilných veciach a v obchodných veciach. Od roku 2005 je externou členkou pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej republiky.
6. Ľudmila Gajdošíková
Za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola vymenovaná 22. januára 2000. Opätovne bola vymenovaná v roku 2007. Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1977 pracovala na Ministerstve práce. Od februára 1995 pracovala v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, kde zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa ústavu. Od augusta 1999 pracovala v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky vo funkcii riaditeľky legislatívneho odboru.
7. Sergej Kohut
Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1962, titul doktora práv mu bol udelený v roku 1968. Na jeseň 1992 bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde pôsobil až do februára 2007 na úseku správneho práva ako sudca. V roku 1994 bol uvoľnený na výkon funkcie štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky pôsobil ako predseda senátu a 7 rokov ako predseda správneho kolégia. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný 16. februára 2007.
8. Lajos Meszáros
Po ukončení vysokoškolského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1978 sa stal advokátskym koncipientom v Senici nad Myjavou. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a pracoval v ústavnoprávnom výbore. V roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Stal sa podpredsedom ústavnoprávneho výboru a členom mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Bol členom parlamentnej komisie na revíziu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá pripravovala tzv. veľkú novelu Ústavy Slovenskej republiky. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný 22. januára 2000. V roku 2007 ho vymenovali opäť.
9. Marianna Mochnáčová
Viedla sekretariát predsedu Ústavného súdu. Vtedy bol na jeho čele Milan Čič. Ten viedol prezidentskú kanceláriu Ivana Gašparoviča. Mochnáčovú presadzoval sa sudkyňu najmä Smer. Po ukončení štúdia pracovala ako právnička v podnikovej sfére. Od roku 1993 až do roku 2001 pôsobila na Ústavnom súde Slovenskej republiky najprv ako riaditeľka sekretariátu predsedu, neskôr ako vedúca Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky a súdna poradkyňa. Od roku 2001 až do vymenovania za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobila ako komerčná právnička a advokátka. Za sudkyňu Ústavného súdu Slovenskej republiky bola vymenovaná 16. februára 2007.
10. Rudolf Tkáčik
V rokoch 1990 začal pracovať na legislatívnom odbore Úradu vlády Slovenskej republiky, v rokoch 1991 − 1992 bol jeho riaditeľom. V období rokov 1993 až 2002 pôsobil ako komerčný právnik, od roku 2003 vykonával advokátsku prax. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vymenovaný 16. februára 2007.
