Andrej Reiner († 55).
BRATISLAVA - Stratila jediného syna! A s ním aj zmysel života. Margita Reinerová v utorok pochovala na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí svojho milovaného Andreja († 55).
Ten zahynul posledný májový deň, utopil sa v Spojených štátoch amerických na Floride. Veľkú bolesť a smútok dokážu len trochu otupiť spomienky na spoločné chvíle šťastia a radosti, ktoré matka a jej syn spoločne prežili.
Je to ešte veľmi krátko, čo ste stratili syna, ale predsa... Aký ste mali vy dvaja vzťah?
- Prežívala som s ním celých 55 rokov - celý jeho život. Nebol deň, aby sme sa nestretli. Keď som bola na liečení alebo na dovolenke, telefonovali sme si aj niekoľkokrát denne. Bola som pre neho všetkým a on bol všetkým pre mňa. Všetci nám vraveli, že naša pupočná šnúra bola nepretrhnutá.
Keď hovoríte, že ste boli spolu skoro každý deň, čo ste robievali?
- Radi sme spolu pozerali vedomostný kvíz Riskuj - to bolo naše. Andrej bol veľmi vzdelaný, vedel o dpovedať na každú otázku. Vždy som sa len smiala, že na všetko má odpoveď. Počul len pol otázky a už vedel odpoveď. Vždy som len hovorila: „Ty si ale múdry! “ a on urobil s úsmevom pyšné gesto, sediac vo fotelke. Ešte to vidím pred sebou.
Mali ste doma syna lekára, zrejme ste z neho mali veľkú radosť...
- Andrej chcel byť odjakživa novinár, chcel študovať žurnalistiku. Môj manžel však bol proti tomu. Hovoril: „Kto chce písať, ten píše a nepotrebuje na to školu. Pôjdeš na medicínu, pretože lekára môžeš robiť všade vo svete.“ Bol dobrý lekár. Ľudia k nám často telefonoval i domov a pýtali si radu, keď mali zdravotné problémy. Andrej im vždy chcel pomôcť. Robil ľuďom dobro.
Bol nielen lekár a novinár, ale aj spisovateľ, moderátor, prezident Asociácie dodávateľov liečiv...
- Všetko, čo robil, robil rád. Pracoval veľa, vždy som mu vravela: „ Ondro, nenič si zdravie. Prosím ťa, nepracuj toľko, život je krátky. Kedy budeš oddychovať?“ A on mi vravel: „Mami, ale mňa to baví.“ Potom mi sľúbil, že skončí v TA3. Rozhlas si chcel zatiaľ nechať, lebo ten mal veľmi rád.
Kto vám je teraz, po smrti syna, najväčšou oporou?
- Manžel je už 24 rokov mŕtvy. Už mám len vnučku Zuzku. Je to obdivuhodné dieťa a mám s ňou mimoriadny vzťah.
A ako vy prežívate toto ťažké obdobie?
- Andrej bol moje jediné dieťa, neviem, ako to prežijem. Je to hrozné, nedá sa to prežiť, neprajem to nikomu. Snažím sa držať, ale je to ťažké. Do pohrebu som sa snažila vydržať, ale neviem, čo bude teraz...
Je to ešte veľmi krátko, čo ste stratili syna, ale predsa... Aký ste mali vy dvaja vzťah?
- Prežívala som s ním celých 55 rokov - celý jeho život. Nebol deň, aby sme sa nestretli. Keď som bola na liečení alebo na dovolenke, telefonovali sme si aj niekoľkokrát denne. Bola som pre neho všetkým a on bol všetkým pre mňa. Všetci nám vraveli, že naša pupočná šnúra bola nepretrhnutá.
Keď hovoríte, že ste boli spolu skoro každý deň, čo ste robievali?
- Radi sme spolu pozerali vedomostný kvíz Riskuj - to bolo naše. Andrej bol veľmi vzdelaný, vedel o dpovedať na každú otázku. Vždy som sa len smiala, že na všetko má odpoveď. Počul len pol otázky a už vedel odpoveď. Vždy som len hovorila: „Ty si ale múdry! “ a on urobil s úsmevom pyšné gesto, sediac vo fotelke. Ešte to vidím pred sebou.
Mali ste doma syna lekára, zrejme ste z neho mali veľkú radosť...
- Andrej chcel byť odjakživa novinár, chcel študovať žurnalistiku. Môj manžel však bol proti tomu. Hovoril: „Kto chce písať, ten píše a nepotrebuje na to školu. Pôjdeš na medicínu, pretože lekára môžeš robiť všade vo svete.“ Bol dobrý lekár. Ľudia k nám často telefonoval i domov a pýtali si radu, keď mali zdravotné problémy. Andrej im vždy chcel pomôcť. Robil ľuďom dobro.
Bol nielen lekár a novinár, ale aj spisovateľ, moderátor, prezident Asociácie dodávateľov liečiv...
- Všetko, čo robil, robil rád. Pracoval veľa, vždy som mu vravela: „ Ondro, nenič si zdravie. Prosím ťa, nepracuj toľko, život je krátky. Kedy budeš oddychovať?“ A on mi vravel: „Mami, ale mňa to baví.“ Potom mi sľúbil, že skončí v TA3. Rozhlas si chcel zatiaľ nechať, lebo ten mal veľmi rád.
Kto vám je teraz, po smrti syna, najväčšou oporou?
- Manžel je už 24 rokov mŕtvy. Už mám len vnučku Zuzku. Je to obdivuhodné dieťa a mám s ňou mimoriadny vzťah.
A ako vy prežívate toto ťažké obdobie?
- Andrej bol moje jediné dieťa, neviem, ako to prežijem. Je to hrozné, nedá sa to prežiť, neprajem to nikomu. Snažím sa držať, ale je to ťažké. Do pohrebu som sa snažila vydržať, ale neviem, čo bude teraz...