BRATISLAVA - Brexit začal! A Slovensko to bude bolieť. Ministerstvo financií vydalo prognózu, ktorá hovorí o výdavkoch, ktoré nás môžu zasiahnuť. Buď sa bude doplácať, alebo sa budú škrtať programy EÚ. Za obidve riešenia zaplatíme.
Dnes sa otvorením článku 50 Lisabonskej zmluvy spustil formálny proces odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. Ten by mal trvať 2 roky. V praxi to znamená, že v marci 2019 už nebude VB členským štátom EÚ.
Finálna dohoda o finančnom vyrovnaní medzi Veľkou Britániou a EÚ bude závisieť najmä od formy dohody o prístupe na voľný trh, od rozhodnutia VB zúčastniť sa niektorých programov EÚ (najmä v oblasti vedy a výskumu) a od spôsobu akým sa obe strany vysporiadajú s aktívami (majetok EÚ) a pasívami (záväzky z minulosti).
Viac platiť alebo škrtať programy EÚ?
Najkonzervatívnejší scenár počíta s nulovými príspevkami VB do rozpočtu EÚ hneď po jej vystúpení. Zvyšné štáty EÚ by sa v takomto prípade museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej kasy alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu EÚ. VB patrí medzi čistých prispievateľov a po jej vystúpení by v rozpočte EÚ priemerne chýbalo ročne približne 8,9 mld. EUR.
Ak by bol príspevok VB v roku 2019, resp. 2020 nulový a výška rozpočtu EÚ by bola znížená len o príjem VB z rozpočtu EÚ, tento výpadok by znamenal nárast príspevkov Slovenskej republiky o približne 60 mil. EUR ročne, čo predstavuje menej ako 0,1 % HDP SR.
Neochota platiť viac do rozpočtu EÚ môže viesť k tlaku na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov sprevádzanom poklesom výdavkov EÚ, vrátane politík, v ktorých je SR výrazným príjemcom. V praxi by to znamenalo zníženie výdavkov EÚ o viac ako 20 mld. EUR/rok. Z každej miliardy rozpočtu EÚ získa SR približne 20 miliónov.
NBS odhaduje
Prvotné odhady Národnej banky Slovenska (NBS) o vplyve brexitu na rast HDP sa pohybujú medzi 0,3 až 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pripravovaná analýza pôjde ďalej a bude skúmať viacero scenárov a kanálov možného vplyvu na slovenskú ekonomiku, čo môže napomôcť pripraviť reakciu na možné scenáre.
V skratke výsledok pre Slovensko:
- Platiť 60 miliónov eur ročne viac do EÚ
- Dostávať menej cca 400 miliónov eur ročne z EÚ
