JUNEAU - Jeden z najlepších obchodov histórie sa podaril USA, keď od Ruska 30. marca 1867, pred 150 rokmi kúpilo Aljašku. Rusom údajne v tom čase Aljaška neprinášala žiadne zisky, Američania ale vedeli o nerastnom bohatstve tohto územia (zlato či ropa), čo sa v budúcnosti aj dokázalo.
Súčasný najväčší štát USA kúpili Spojené štáty od Ruska za 7,2 milióna dolárov (teraz podľa prepočtov viac ako 120 miliónov dolárov), pričom len o niečo väčšie územie vtedajšej kolónie Louisiany (zahŕňa množstvo štátov stredozápadu USA) kúpili v roku 1803 od Francúzska za 15 miliónov dolárov.
Aljašku, ktorej názov je prevzatý z aleutského slova Alyeska, čo znamená Veľká krajina, objavil v roku 1741 Vitus Jonassen Bering, dánsky moreplavec a bádateľ v ruských službách. Rusi tam prvýkrát vkročili v polovici 18. storočia, o storočie neskôr ich tam ale žilo len asi osemsto. Na Aljaške vyrástlo niekoľko ruských osád aj pravoslávnych kostolov, ktoré sa v mnohých mestách zachovali dodnes.
Kúpu Aljašky s rozlohou asi 1,5 milióna kilometrov štvorcových dohodol vtedajší americký minister zahraničia William Seward. V roku 1866 sa dozvedel, že Rusi by chceli Aljašku predať, pretože im neprináša žiadny zisk. Rusi chceli údajne Aljašku najprv ponúknuť Britom (susedným štátom bola britská kolónia Kanada), na ponuku ale prikývli Američania. D roku 1912 bola Aljaška distriktom, potom teritóriom a od januára 1959 je 49. štátom USA.
Po nákupe sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za takú "chladničku" či "horu ľadu", kritické hlasy ale čoskoro zmĺkli, keď sa ukázalo, že USA vlastne zaplatili Rusku za hektár územia zhruba štyri centy. Táto kúpa sa čoskoro ukázala byť byť pre Spojené štáty najväčším ternom od kúpy Louisiany od Francúzska v roku 1803 ako z hľadiska hospodárskeho, tak strategického. Seward kúpil Aljašku jednak preto, že sa obával, že ju kúpia Briti, a aj preto, že vedel o nerastnom bohatstve, možnostiach rybolovu a lesoch tohto územia. Rusi mali neskôr mnohokrát chuť zvrátiť obchod ako vynútený. Výhoda nákupu sa naplno prejavila už o dvadsať rokov neskôr, v roku 1896, kedy bolo na Aljaške objavené zlato. Na sever USA sa v čase "zlatej horúčky" vydali státisíce dobrodruhov s vidinou ľahkého zisku. Len do prvej svetovej vojny sa tu vyťažilo zlato za viac ako bilión dolárov. Aj dnes sa tu zlato nachádza, jeho ročná ťažba však nevynáša viac ako ropa vyťažená za jediný deň.
A práve veľké náleziská "čierneho zlata" tvoria hlavnú časť aljašského bohatstva, aj keď o ropnej horúček sa dá hovoriť až po úspešnom vrte z júna 1968. Aljaška získala v septembri 1969 za prenájom práv v ťažobnej oblasti takmer 900-tisíc miliónov dolárov. Začala výstavba transaljašského ropovodu, ktorý ústi v nezamŕzajúcom prístave Valdez.
Aljaška má rozlohu 1,7 milióna kilometrov štvorcových. Na východe susedí s Kanadou, zo západu a juhu tvoria jej hranicu Tichý a Severný ľadový oceán. Aljaška má asi 738-tisíc obyvateľov, väčšina žije pri pobreží alebo v údolí riek. Okrem belochov sú to Eskimáci, Aleuťania a Indiáni. Ťaží sa tu zlato, striebro, meď a ďalšie kovy vrátane uránu. Sú tu výdatné náleziská ropy a zemného plynu, rozvinutý je rybársky priemysel. Významným zdrojom príjmov je aj turistika. S výnimkou malej časti územia tu zostáva priemerná teplota po väčšiu časť roka pod nulou. Asi na tretine územia sa rozkladajú rezervácie a chránené oblasti. Je tu aj 47 aktívnych sopiek a tri milióny jazier, lesy pokrývajú tretinu územia. Na Aljaške je tiež najvyššia hora Severnej Ameriky, Denali (do roku 2015 Mount McKinley - 6194 metrov).
