WASHINGTON - Jedálniček neandertálcov bol pravdepodobne menej mäsitý, než sme sa pôvodne domnievali. Stravoval sa tým, čo bolo po ruke. V Belgicku sa živil nosorožcom srstnatým, zatiaľ čo v Španielsku sa uspokojil s hubami, píniovými orieškami a machom. S odkazom na novo zverejnenú štúdiu austrálskych vedcov o tom informovala agentúra AP.
Výskum DNA odhalil tajomstvo našich predkov: Všetci sme prišli z jednej európskej krajiny!
Vedci boli schopní odhaliť, čo neandertálci jedli na základe vzoriek DNA a zubného plaku troch exemplárov. Jeden z nich vraj používal proti bolesti primitívnu verziu penicilínu a aspirínu.
Zubný plak pomáha vedcom odhaliť, čo sa dialo v ústach neandertálcov a aké baktérie žili v ich útrobách, uviedol spoluautor štúdie Alan Cooper, ktorý na univerzite v austrálskej Adelaide vedie centrum pre skúmanie pravekej DNA.
Už skoršie štúdie naznačovali, že jedálny lístok neandertálcov nebol jednotvárny. Vedcom sa vďaka genetickým testom podarilo s presnosťou určiť druhy mäsa a húb, ktoré doň patrili, uviedol Cooper. Neandertálec, ktorý pred 42.000 rokmi žil na území dnešného Belgicka, jedol ovce a nosorožca srstnatého.
Neandertálci, ktorí žili pred 50.000 rokmi na území dnešného Španielska, podľa vedcov mäso nejedli. Nazvať ich však vegetariánmi by vraj bolo prehnané. Kostrové pozostatky nasvedčujú tomu, že sa medzi nimi vyskytoval kanibalizmus.
Nájdené pozostatky dvoch neandertálcov patrili žene a násťročnému chlapcovi. Chlapec podľa vedcov nebol synom ani bratom ženy, ale ich DNA nasvedčuje tomu, že mohli byť príbuzní.
Mladý muž trpel infekciou v ústach a inými zraneniami. Vedci na jeho zuboch odhalili stopy topoľa, ktorý sa neskôr stal prísadou aspirínu, a pleseň, ktorá sa podobala penicilínu. Pri ostatných tieto látky prítomné neboli.
"Primitívny penicilín bol pre nás prekvapením," povedal Alan Cooper. "Zatiaľ je príliš skoro na to, aby sme s istotou povedali, že to neandertálec používal ako antibiotikum, ale núti nás to zamyslieť sa nad tým," dodal.
