JERUZALEM - Dlhé desaťročia sa špekuluje o tom, či je Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme naozaj tým miestom, kde sa mal stať najväčší zázrak v histórii ľudstva. Nedávno sa vedcom podaril úžasný husársky kúsok - po poltisícročí prvý raz nahliadli dovnútra miesta, ktoré je pre kresťanov svätyňou.
V Kostole Svätého hrobu v jeruzalemskom Starom meste sa má nachádzať hrobka, v ktorej bolo po ukrižovaní na tri dni uložené telo Ježiša Krista, predtým, než vstal zmŕtvych. Hrob je však už najmenej od roku 1555 zapečatený mramorom, aby bol chránený pred pútnikmi, ktorý si z neho na pamiatku odnášali kusy svätých relikvií. Počas storočí bol ale kostol mnohokrát zničený v dôsledku zemetrasení, požiarov a invázií a opäť postavený, takže sú pochybnosti o tom, aké tajomstvá vlastne ukrýva.
Ale teraz, prvýkrát po päťsto rokoch, bolo odokryté mramorové veko hrobky a odhalilo vskutku zázračný objav. Vo vnútri sa nachádzal kus vápencového bloku, tzv. svätej postele, na ktorej malo byť položené Kristovo mŕtve telo. Výskumníci tam našli aj druhú mramorovú dosku, o ktorej existencii doposiaľ nikto netušil. Je na nej vyobrazený kríž, ktorý mali do nej v dvanástom storočí vyryť križiaci.
Archeológ Fredrik Hiebert z National Geographic, ktorý sa podieľal na projekte, je z objavu viac ako nadšený. "Tá najúžasnejšia vec pre mňa bola, keď sme odstránili prvú vrstvu prachu a pod ňou našli druhý kus mramoru. Bol šedý, nie krémový tak, ako ten vrchný. V jeho strede je vyrytý nádherný kríž. Nemali sme ani len tušenia o tom, že tam je," hovorí.
Kontroverzný biblický učenec varuje: Príbeh Ježiša je podvod určený na kontrolu ľudí
Hiebert má v tom jasno. Podľa neho ide o jasný dôkaz, že ide o tú istú hrobku, ktorú vo štvrtom storočí objavil rímsky cisár Konštantín. "Keď nám došlo, čo sme vlastne našli, roztriasli sa mi kolená," pokračuje. Pri otváraní hrobky boli prítomní aj predstavitelia gréckych a arménskych ortodoxných cirkví a aj františkánski mnísi. Patriarchovia vošli dnu ako prví. Keď vychádzali von, mali veľký úsmev na tvárach. Hoci vo vnútri bolo len kopec sute, žiadne artefakty ani kosti, bolo jasné, že ide o veľkú vec.
Trvalo veľmi dlho, kým sa hrobka mohla otvoriť, pretože musel predchádzať spoločný súhlas všetkých troch cirkví. Kľúč od kostola mu v rukách jedna moslimská rodina, ktorá ho otvára každé ráno posledných päťsto rokov. Dokonca aj takú vec, ako je výmena sviečok v kostole, musia schváliť členovia výboru. Napríklad s rebríkom, ktorý sa nachádza pri hlavnom vchode, nikto nehýbal už 240 rokov, pretože sa predstavitelia doteraz nezhodli na tom, čo s ním vlastne urobia. Dostal preto prezývku "nehybný rebrík". Fakt, že hrobka mohla byť konečne otvorená, sa dá preto podľa Hieberta považovať za obrovský triumf vo vyjednávaní.
Kostol každý deň navštívia tisícky pútnikov, takže tím vedcov mal menej než tri dni na to, aby hrobku preskúmal. Použili pritom georadar a termografické skenery, pomocou ktorých pred otvorením zozbierali toľko informácí, ako to len bolo možné. 35 konzervátorom trvalo šesťdesiat hodín, kým odstránili špinu a prach. Odborným pracovníkom bude trvať mesiace, kým analyzujú všetky zozbierané dáta. Pomocou nich potom budú môcť vytvoriť virtuálnu rekonštrukciu hrobky. "Bez artefaktov nikdy nebudeme môcť s istotou povedať, že ide naozaj o Ježišov hrob. To je záležitosť viery a tak to aj zostane. I tak ide ale o skutočne významný objav," dodal Hiebert.
