Je tu nová krásna knižka Silvie Havelkovej s nádhernými ilustráciami Veroniky Mercellovej. O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi.
Na morskej pláži teda ožije jedného leta Šutierik, kamenný mužíček. Aj tatkovi Šutierovi a mamke Šutierke narastú ruky a nohy, a tak si začnú hľadať nový domov. Keď sa nasťahujú do kvetináčového domčeka, v rodinke pribudne malá Šutieročka.
Tatko Šutier, veľký znalec liečivých účinkov rôznych kameňov, si zriadi vedľa domčeka ordináciu a mamka sa vytešuje zo záhradky.
Odvážneho Šutierika však lákajú diaľky a vydá sa na kokosový ostrov po orech, z ktorého urobí kočík pre svoju sestričku, aby jej mohol ukázať svet. V spoločnosti korytnačky Kýry a čajky Gaviaty zažije napínavé dobrodružstvá a múdry delfín Ikan mu prezradí veľké tajomstvo. Šutierik sa presvedčí o sile priateľstva aj o tom, že zázraky sa dejú, ak si to z celého srdca prajeme.
O Šutierikovi, kamennom mužíčkovi je knižka pre deti od 5 rokov. Deťom sa isto budú páčiť nielen krásne ilustrácie, ale aj jeho dobrodružstvá: ako Šutierik nájde živý dom, ako zachránil hviezdicu, pripravil dar pre mamku, stal sa hrdinom, ako Šutierik zažil ozajstnú búrku, ale aj to, ako sa narodila Šutieročka, jeho milovaná sestra.
Prečítajte si, ako sa Šutierik narodil:
Deň sa chýlil ku koncu. Horúce slnko na pláži sa snažilo preniknúť k trom deťom, ktoré chránil veľ ký zelený slnečník. More ticho spievalo svoju pieseň o vlnách a opálené deti s vedierkami a formičkami na kamienkovo-piesočnatej pláži si užívali posledné dni prázdnin.
„Škoda, že tu nemám svoju bábiku,“ vzdychlo si svetlovlasé dievčatko.
„Veru, mohli sme jej upiecť nejaký koláčik,“ pridalo sa druhé s veľkými hnedými očami. Chudý, o niečo starší chlapec nepovedal nič. Vybral si jeden z kamienkov a položil naň druhý, o trošku menší.
Naň ešte menší. A ešte jeden. Navrch dal úlomok mušle.
Svetlovlasé dievčatko ho pozorovalo: „To bude snehuliak?“ spýtalo sa.
„Nie, bude to kamenný mužíček,“ odpovedal chlapec.
„A ako sa bude volať?“ Chlapec nezaváhal.
„No predsa Šutierik!“
„Čo to je za smiešne meno?“ čudovalo sa hnedooké dievčatko. Chlapec odpovedal bez toho, aby zdvihol hlavu.
„Niektorí ľudia volajú kamene šutre. Tento mužíček je maličký, preto sa volá Šutierik.“
Medzi kamienkami vybral ďalšie a vytvoril druhého kamenného mužíčka. Väčší kamienok dal naspodok a naň naukladal menšie.
„A toto je kto?“ neprestalo s otázkami svetlovlasé dievčatko.
„To je tatko Šutier,“ vysvetľoval chlapec, „a toto bude mamka Šutierka,“ pokračoval so stavbou ďalšieho kamenného mužíčka.
„Kamenní mužíčkovia predsa nemôžu byť ženy!“ protestovalo hnedooké dievča. Chlapec sa zamyslel.
„Hovoríme im mužíčkovia, ale to neznamená, že medzi nimi nemôžu byť aj chlapci, aj dievčatá. Mamka Šutierka je ženička,“ vysvetlil s istotou.
