WASHINGTON - Americký podnikateľ, realitný investor a televízna osobnosť Donald Trump kandiduje na post prezidenta Spojených štátov vo voľbách 2016 za Republikánsku stranu. Predseda a generálny riaditeľ spoločnosti Trump Organization je tiež zakladateľom firmy Trump Entertainment Resorts, podnikajúcej v oblasti kasín a siete hotelov po celom svete.
Republikán kandidujúci pod heslom "Urobme Ameriku opäť veľkou" je politickým nováčikom, ktorý nikdy nezastával nijakú politickú funkciu. Napriek početným slovným útokom, urážkam a chybám v úsudku počas kampane skončil s veľkým náskokom na čele pôvodne 17-člennej skupiny uchádzačov o republikánsku prezidentskú nomináciu. Donald Trump sa narodil 14. júna 1946 v newyorskej štvrti Queens ako štvrté z piatich detí. Ako 13-ročný ho poslali do vojenskej školy, ktorá mala usmerniť jeho neutíchajúcu energiu.
Popri získavaní akademického vzdelania zbieral i úspechy v športe: hral v univerzitnom futbalovom aj basketbalovom tíme. Neskôr študoval na Fordhamskej univerzite, odtiaľ prešiel na Whartonovu školu pri Pensylvánskej univerzite, kde študoval ekonómiu. Po promócii v roku 1968 nastúpil do otcovej firmy obchodujúcej s nehnuteľnosťami. V roku 1974 sa stal jej riaditeľom a pomenoval ju Trump Organization.
Následne investoval do hotelov, kasín a luxusných bytov. Jeho majetok dosiahol miliardovú hodnotu vďaka rozličným podnikateľským aktivitám, ktoré zahŕňali napríklad súťaže krásy (Miss Universe), úspešnú televíznu realitnú šou Apprentice či autorstvo viacerých predávaných kníh, v ktorých radí, ako dosiahnuť úspech v živote a podnikaní.
Má tiež vlastnú značku luxusného nábytku i oblečenia. Jeho podnikateľské projekty však neboli vždy bezproblémové - má za sebou štyri bankroty, ale vždy sa mu podarilo podnikanie reštrukturalizovať.
V rokoch 1977-91 bol Donald Trump ženatý s českou emigrantkou Ivanou Zelníčkovou, s ktorou má synov Donalda (1977) a Erica (1984) a dcéru Ivanku (1981). Jeho druhou manželkou bola v rokoch 1993–99 Marla Maplesová - z tohto manželstva sa narodila dcéra Tiffany (1993). Od roku 2005 je Trump ženatý s Melaniou Knaussovou, s ktorou má syna Barrona (2006). Kontroverzný Newyorčan Donald Trump má od roku 2007 svoju hviezdu na hollywoodskom Chodníku slávy, ktorú mu v októbri 2016 poškodil kladivom a krompáčom vandal. Trump bol dvakrát za spomínanú šou Apprentice nominovaný na cenu Emmy (2004, 2005).
O možnej kandidatúre na šéfa Bieleho domu hovoril viac ako desať rokov. Svoju kandidatúru na post prezidenta USA za Republikánsku stranu oznámil v júni 2015. V priebehu roka postupne získaval popularitu v prieskumoch, keď otvoril témy ako múr na hraniciach s Mexikom, ilegálna imigrácia všeobecne alebo dočasný zákaz imigrácie moslimov do USA. Okrem toho sľúbil znížiť dane a zreformovať zdravotníctvo a školstvo.
Prezidentská kandidátka Hillary Clintonová
Americká politička Hillary Clintonová je nominantkou Demokratickej strany na post prezidenta Spojených štátov vo voľbách 2016. Stala sa vôbec prvou ženou, ktorú kedy na túto funkciu nominovali americké politické strany. Demokratická prezidentská kandidátka pôsobila v rokoch 2009-2013 ako 67. ministerka zahraničných vecí USA. Predtým zastávala post senátorky za štát New York (2001-2009). Ako manželka 42. prezidenta USA Billa Clintona bola v rokoch 1993-2001 prvou dámou USA.
Narodila sa ako Hillary Diane Rodhamová 26. októbra 1947 v meste Chicago, štát Illinois. V roku 1969 absolvovala dievčenskú vysokú školu v meste Wellesley, štát Massachusetts, a v 1973 získala titul doktor práv na právnickej fakulte elitnej Yaleovej univerzity.Krátko pôsobila ako právna poradkyňa v americkom Kongrese. V roku 1974 sa presťahovala do Arkansasu, kde sa v roku 1975 zosobášila s Billom Clintonom. Stála pri zakladaní neziskovej organizácie Arkansaskí advokáti pre deti a rodiny (AACF). V roku 1978 bola ako prvá žena vymenovaná za predsedníčku neziskovej spoločnosti právnych služieb LSC. O rok neskôr sa stala partnerkou v právnickej kancelárii Rose. V ďalších rokoch podporovala politickú kariéru svojho manžela, ktorý bol najskôr guvernérom štátu Arkansas (1979-81) a potom 42. prezidentom USA (1993-2001).
Ako prvá dáma Arkansasu viedla pracovnú skupinu a jej odporúčania pomáhali reformovať miestne verejné školy. V rokoch 1997 a 1999 hrala veľkú úlohu pri presadzovaní štátneho programu detského zdravotného poistenia, ďalej pri zákone o adopcii a bezpečných rodinách a pri zákone o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. Počas ôsmich rokov v úlohe prvej dámy USA sa dôkladne zoznámila s fungovaním Bieleho domu. Keď prepukol sexuálny škandál prezidenta Clintona so stážistkou Monicou Lewinskou, Hillary Clintonová neochvejne stála po jeho boku. Hoci médiá i verejnosť túto aféru pretriasali do najmenších detailov, manželstvo Clintonovcov pokračovalo ďalej.
V amerických prezidentských voľbách v roku 2008 porazil Clintonovú v straníckych primárkach demokratov 44. prezident USA Barack Obama, ktorý si ju vo svojom prvom funkčnom období vybral za ministerku zahraničných vecí. Počas štyroch rokov v tejto funkcii navštívila 112 krajín sveta a údajne precestovala vyše milión kilometrov. Bola však ostro kritizovaná za riešenie krízy po útoku na americký konzulát v líbyjskom meste Benghází v roku 2012, pri ktorom zahynuli americkí veľvyslanec v Líbyi Christopher Stevens a traja ďalší Američania.
Hillary Clintonová má s manželom Billom dcéru Chelsea a v súčasnosti je dvojnásobnou starou matkou. Podľa tlačovej agentúry DPA sa rada prezentuje ako skúsená štátnička, najmä keď s gestami prezidenta a typickým zachrípnutým hlasom hovorí o zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Systém volieb prezidenta v USA
O tom, kto z dvojice Donald Trump a Hillary Clintonová sa stane prezidentom Spojených štátov, rozhodnú americkí voliči v utorok 8. novembra, keď si zvolia 538-členný zbor voliteľov. Ten následne na štyri roky zvolí v poradí 45. prezidenta a 48. viceprezidenta USA. Zvolený prezident nahradí 44. prezidenta USA Baracka Obamu, ktorému funkčné obdobie uplynie 20. januára 2017.
Pozrite sa na prehľad jedného z najkomplikovanejších volebných systémov na svete.
Samotná voľba prezidenta USA sa už tradične koná v prvý utorok nasledujúci po prvom pondelku v novembri, čo v roku 2016 pripadá na 8. november. Pravidlo dátumu konania prezidentských volieb uzákonil Kongres USA už v roku 1845. Utorok členovia vtedajšieho kongresu zvolili preto, aby sa voľby nekonali v sobotu alebo nedeľu, čo sú dni pravidelných náboženský obradov. Pondelok zase opomenuli preto, aby voliči mali čas docestovať do miesta volieb. Mesiac november vybrali zákonodarcovia zase preto, lebo USA boli v 19. storočí zväčša poľnohospodárskou krajinou a v novembri sú už ukončené všetky poľnohospodárske práce.
Na začiatku takmer rok trvajúceho volebného procesu si dva hlavné americké politické subjekty - Demokratická strana a Republikánska strana - vyberú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA. Maratón volieb sa začína voľbami delegátov na stranícke federálne konventy. Ako prvé sa konajú konferencie voliace delegátov (tzv. caucusy). Slovo caucus pochádza z pôvodných indiánskych jazykov a znamená volebnú stranícku konferenciu. V 12 štátoch USA, kde sa tento systém využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán, ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente.
Vo zvyšných 39 štátoch USA sa jednotliví kandidáti uchádzajú o hlasy priaznivcov dvoch hlavných strán v tzv. primárkach. Primárne voľby spočívajú v jednoduchom anonymnom vhodení hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany.
Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo primárnych volieb - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta. V utorok po prvom pondelku v novembri volia občania USA 538-členný zbor voliteľov, v ktorom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese, ktorých počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov. Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Aj preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov formálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej strede v decembri (19.12.2016) v hlavných mestách jednotlivých štátov.
Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci s minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov - napriek tomu, že sa za neho v celoštátnom meradle vyslovilo menej voličov. Takáto situácia nastala napríklad v roku 2000, keď demokratický kandidát Al Gore získal 48,4 percenta hlasov amerických voličov oproti 47,9 percentám republikána Georgea W. Busha. Avšak George W. Bush získal 50,5 percenta hlasov v zbore voliteľov a stal sa tak oficiálnym víťazom volieb v roku 2000.
Ak nezíska ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov, volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak nezíska väčšinu nikto z kandidátov na úrad prezidenta, volí hlavu štátu Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.
Ak by sa voľba v Snemovni reprezentantov dostala do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nebol zvolený nový prezident, úradoval by zatiaľ ako prezident novozvolený viceprezident. Keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúca hlava štátu predseda Snemovne reprezentantov. Výsledky volieb odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.
Volebné hlasy sa zrátajú a novú hlavu štátu vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že zvolený prezident zomrie v období medzi voľbou a inauguráciou, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.
