BRATISLAVA - Podmienky pri prevádzke hazardných hier a ochrana ľudí v tejto oblasti sa sprísni. Predpokladá to návrh novely zákona o hazardných hrách z dielne rezortu financií, ktorý v stredu schválila vláda. Dôležitou zmenou podľa ministerstva je najmä fakt, že poberatelia rôznych sociálnych dávok by sa už do herní dostať nemali.
Cieľom novely je podľa ministerstva tiež znížiť počet miest, na ktorých sa hazardné hry prevádzkujú. Od roku 2019 by tak mali automaty a „gambling“ zmiznúť napríklad z krčiem. Novela totiž presúva hazardné hry do herní a zvyšuje minimálny počet hracích zariadení pripadajúcich na jednu herňu zo súčasných 5 na 12 kusov.
Významnú úlohu pri kontrole dodržiavania nových pravidiel bude mať Finančné riaditeľstvo SR, ktoré bude mať všetky nástroje na kontrolu a sankcionovanie v tejto oblasti. Okrem štandardných postupov budú môcť zamestnanci finančného riaditeľstva vykonávať aj tzv. mystery shopping, teda kontrolu prevádzok pod utajenou identitou.
Beblavému sa nepozdávajú štyri vládne návrhy: Sú zlé alebo zavedú len kozmetické zmeny
Zákon tiež stanovuje prísnejšie pravidlá aj pre prevádzkovateľov online hazardných hier, konkrétne si berie na mušku čierny trh nelegálneho hazardu. Ide o subjekty bez licencie, ktoré jednak nemajú na svoju činnosť povolenie a zároveň ani neplatia na Slovensku dane. V týchto prípadoch je možné podľa zákona zneprístupniť stránku takéhoto prevádzkovateľa, resp. neumožniť platbu na jeho účet. Blokovanie nelegálnych prevádzkovateľov online hazardu je zavedené v sedemnástich krajinách Európskej únie a v Nórsku. O blokácii stránky bude rozhodovať súd.
Novela zavádza aj spravodlivejší systém prerozdelenia odvodov do rozpočtu obce z prevádzkovania hazardných hier. Novela zákona by mala začať platiť od budúceho roka, s tým, že pre zavedenie niektorých zmien poskytuje zákon prevádzkovateľom dlhšie časové obdobie. Zákon tiež zvyšuje odvody pre klasický "gambling". Podľa ministra financií Petra Kažimíra je to však vedľajšia úloha tohto návrhu. "Je zásadnou reformou riadenia a regulácie gamblingu na Slovensku. Je na ochranu tých, ktorí sa nevedia chrániť a sú závislí na gamblingu, alebo sú ohrození," povedal po stredajšom rokovaní vlády minister.
S nastavením pravidiel, ako to je v tejto novele, však nesúhlasí Asociácia stávkových spoločností SR, ktorej členmi sú stávkové kancelárie Niké, Fortuna a Tipsport. Podľa nej totiž cez nelegálny hazard budú naďalej štátu unikať peniaze. Ministerstvo financií podľa výkonného riaditeľa Asociácie stávkových spoločností SR Petra Papanka premárnilo príležitosť, keď nenašlo dostatok odvahy na zásadné zmeny.
Okrem blokovania prístupu k nelegálnym stránkam je podľa asociácie potrebné aj liberalizovať trh. Dôležitým opatrením mala byť aj zmena súčasnej obratovej dane na daň z výhry. "Štát nechal výnosy podľa súčasného návrhu v rukách nelegálnych firiem a čierneho trhu," dodal Papanek.
Kabinet schválil rozšírenie 8-percentného odvodu poisťovní
Vláda v stredu schválila návrh novely zákona o poisťovníctve. Novela zákona plánuje rozšíriť 8-percentnú odvodovú povinnosť z odvetvia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na všetky odvetvia neživotného poistenia. Poistný sektor by tak bol zaťažený okrem odvodu v odvetví povinného zmluvného poistenia aj ročnou sumou 55,6 mil. eur. Frekvencia platenia odvodov by sa mala zmeniť z ročnej na štvrťročnú. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2017.
S takýmto krokom nesúhlasia zamestnávatelia. "Máme zásadný problém so zvyšovaním nákladov, s 8-percentným odvodom z neživotného poistenia, ktorý sa budú poisťovne snažiť pretaviť do zvýšenia poistného a zaťaženia tak priemyslu, ale aj občanov, ktorí sú zodpovední a poisťujú svoj majetok, čo vnímame ako istý trest za zodpovednosť," uviedol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka.
Materiál však uvádza, že potenciálne sekundárne vplyvy sa nedajú kvantifikovať. Ministerstvo financií nevie, či môže skutočne prísť na trh navýšenie cien poistného. Dôvodom je podľa rezortu veľká konkurencia na slovenskom poistnom trhu, ktorá môže tlmiť prípadné snahy o zvyšovanie poistného. Takže poistné sa môže zvýšiť, ale v podstatne nižšej miere, uvádza sa v materiáli rezortu financií.
Minister financií Peter Kažimír po rokovaní vlády pripomenul, že 8-percentný odvod pri zákonnom poistení existuje celé roky. "Keď sa zavádzal, tak spôsobil tiež paniku medzi poisťovňami. A po rokoch sa hlavne konkurencia pri tomto type poistenia postarala o to, že ten prenos do cien bol minimálny alebo žiadny," skonštatoval Kažimír.
Slovenská asociácia poisťovní kategoricky nesúhlasí s iniciatívou zaviesť nepriame skryté zdaňovanie vo forme takzvanej odvodovej povinnosti, určenej ako časť z prijatého poistného alebo výnosov, bez zohľadnenia príslušných nákladov v súlade so zákonom o dani z príjmov. Takáto forma zdaňovania je podľa presvedčenia asociácie poisťovní v rozpore s Ústavou SR a v rozpore s pravidlami férového zdaňovania. Zároveň je podľa asociácie diskriminačná, pretože je aplikovaná len na neživotné poistenie bez preukázania existencie relevantných nákladov vyvolaných týmto sektorom, ktoré by mala pokrývať.
Poistný sektor bol celé roky od krízy v roku 2009 podľa ministra nedotknutý. Kažimír odmietol tvrdenia poisťovní, že ide o selektívny trest pre ne. Banky museli zniesť podľa neho oveľa viac a poisťovne vôbec nie. "Celé to obdobie si poisťovne podľa mňa veľmi nažívali v závetrí bez toho, aby si ich niekto všímal," povedal Kažimír.
Zámer podľa Slovenskej bankovej asociácie predstavuje ďalšie z množstva nesystémových opatrení štátu. Dotknuté poisťovne budú musieť odvod premietnuť do ceny svojich poistných produktov, čo sa podľa bankovej asociácie prenesie na platiteľov poistného. Vzhľadom na to, že mnohé subjekty majú zákonnú povinnosť mať uzavretý ten ktorý druh neživotného poistenia, napríklad poistenie zodpovednosti, úveru, nehnuteľnosti atď., nemajú možnosť vyhnúť sa dôsledkom rozšírenia odvodu.
Súčasná právna úprava v zákone o poisťovníctve upravuje odvod časti poistného pre poisťovňu vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok na osobitný účet ministerstva vnútra. Prostriedky z osobitného účtu rozdeľuje ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám, napríklad na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, či zložkám rezortu vnútra na objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave.
Peniaze z rozšíreného odvodu budú podľa Kažimíra nasmerované prioritne do oblastí, ktoré majú viesť k znižovaniu rizika. "Kľúčovým klientom bude napríklad rezort životného prostredia, ktorý z roka na rok má nesystémový spôsob financovania protipovodňových opatrení. Ak na Slovensku je problém s poisťovaním nehnuteľností v záplavových oblastiach, resp. so zvyšovaním poistného z titulu zvýšeného rizika záplav, tak je našou povinnosťou reagovať na znižovanie toho rizika," povedal šéf rezortu financií.
Ako dodal Kažimír, padlo rozhodnutie, že rezort financií začne pracovať aj na veľmi prísnej legislatíve, ktorá bude regulovať výšku sprostredkovateľskej provízie v poisťovníctve, ale aj pri poskytovaní ďalších finančných služieb. "Pretože málokto z nás vie, že keď uzatvoríme poistnú zmluvu, tak niekedy rok či dva platíme len províziu sprostredkovateľovi," uzavrel.
Vláda schválila novelu zákona o športe
Pre zrovnoprávnenie všetkých uznaných športov zjednotia vek talentovaného športovca na 23 rokov. Dôvodom zmeny sú hlavne špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých je aktívny výkon športovej činnosti ovplyvnený najmä dosiahnutím určitého veku, napríklad plnoletosti. Tento parameter nebol v doterajšom zákone o športe zohľadnený a do výpočtu príspevku uznanému športu nezahŕňali v takýchto športoch mládež od 19 do 23 rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o športe, ktorý dnes schválila vláda. Novela má zabezpečiť rovnaký prístup pri posudzovaní členskej základne mládeže vo vzťahu k jednotlivým športom.
Novela tiež upravuje definíciu aktívneho športovca, keďže patrí medzi jedno z kritérií pri výpočte príspevku uznanému športu. Aktívnym športovcom je podľa novely športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou. Návrh zákona tiež zrovnoprávňuje povinnosť športových organizácii, bez ohľadu na ich právu formu, vyberať členské príspevky alebo príspevky na športovú činnosť. Táto povinnosť sa týka iba tých športových organizácii, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov.
Novinkou bude predlženie lehoty medzi skúškami kontrolórov z terajších dvoch na štyri roky. Novela tiež mení kritéria športového zväzu, ktoré musí spĺňať, aby bol uznaný za národný športový zväz. Počet aktívnych športovcov, ktorí sú registrovaní za športové kluby športového zväzu sa v tomto prípade zvýši zo súčasných 100 na 200. Požiadavka 100 aktívnych športovcov bola podľa ministerstva školstva pomerne nízka a vzhľadom na poslanie a pôsobnosť národného športového zväzu sa javí opodstatnené, aby svoje úlohy a poslanie plnil pre primeraný počet aktívnych športovcov. Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017.
Vláda na dnešnom zasadnutí zároveň schválila návrh nariadenia o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2017. Ambíciou vzorca na výpočet príspevku uznanému športu je pritom rozdelenie rozhodujúcej časti peňazí zo štátneho rozpočtu jednotlivým športom so zohľadnením úspešnosti príslušných športov, záujmu verejnosti o tieto športy a zapojenia mládeže do 18 rokov do pravidelnej športovej činnosti v príslušných športoch. Základom vzorca je vzťah, ktorý vyjadruje, že šport je tým viac užitočnejší pre spoločnosť, čím je úspešnejší a zároveň aj je oň záujem, alebo čím viac detí pritiahne k pravidelnému športovaniu. Ak napríklad konkrétny šport je veľmi úspešný, ale nikto ho nesleduje, tak hodnota je nízka. Ak konkrétny šport je veľmi sledovaný, ale nemá výsledky, jeho hodnota je tiež nízka. Ak konkrétny šport je veľmi úspešný a zároveň aj zaujímavý pre verejnosť, jeho hodnota je vysoká. Hodnota zároveň závisí aj na zapojení detí. Ak konkrétny šport vykonáva málo detí, jeho hodnota je nízka. Ak zapojí veľa detí, hodnota je vysoká. Hodnota športového úspechu je pritom tým väčšia, čím lepšie je umiestnenie príslušného športovca na športovom podujatí. Nariadenie vlády má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Paušálne výdavky sa zvýšia, daň z dividend bude nižšia
Paušálne výdavky živnostníkov sa majú výrazne zvýšiť. Počíta s tým aktualizované znenie novely zákona o dani z príjmov, ktoré dnes schválil vládny kabinet. Návrh totiž počíta so zvýšením percenta paušálnych výdavkov zo súčasných 40 % na 60 % a maximálna suma paušálnych výdavkov sa zvyšuje z aktuálnych 5 040 eur na 20 000 eur. V prvej verzii návrhu novely pritom návrh na úpravu paušálnych výdavkov vôbec nefiguroval, čo sa stalo aj terčom kritiky. Úpravu paušálnych výdavkov živnostníkov si totiž nová koalícia napísala aj do programového vyhlásenia vlády.
Ministerstvo financií po koaličných rokovaniach pristúpilo aj k zmenám v pripravovanom zdaňovaní dividend. Kým pôvodný návrh počítal, že dividendy fyzickým osobám zdaní sadzbou 15 %, v novom znení novely sa už hovorí iba o 7-percentnej sadzbe. Zároveň pribudlo oslobodenie od dane z dividend pre členov pozemkových spoločenstiev, ktorí z nich budú mať ročné príjmy do 500 eur. Ak budú ich príjmy vyššie ako 500 eur, zdanená bude iba suma nad túto čiastku. Zároveň platí, že daň z dividend budú platiť aj firmy za príjmy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu sadzbou 35 %. Zrušilo sa aj zamýšľané spätné zdaňovanie dividend nevyplatených za roky 2004 až 2016. Nové pravidlá tak budú platiť iba na dividendy za nasledujúce obdobie.
V platnosti zostávajú ďalšie pôvodne navrhované zmeny, akou je aj zníženie sadzby korporátnej dane od budúceho roka z 22 % na 21 %.
Okres Kežmarok dostane regionálny príspevok takmer 5 mil. eur
Regionálny príspevok pre okres Kežmarok, jeden z dvanástich najmenej rozvinutých na Slovensku, sa zvýši z pôvodných 4 mil. eur na 4,86 mil. eur. Nárast regionálneho príspevku na roky 2016 až 2020 v rámci schváleného Akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok odsúhlasila v stredu vláda. Zdôvodnila to zosúladením výšky výpočtu regionálneho príspevku s ostatnými schválenými akčnými plánmi pre ďalších jedenásť najmenej rozvinutých okresov, pri ktorých bol použitý kľúč 60 % pre variabilné náklady a 40 % pre fixné náklady.
Zo zvýšeného objemu regionálneho príspevku má okres Kežmarok dostať v tomto roku 2 mil. eur, v rokoch 2017 a 2018 po 730 tis. eur a v rokoch 2019 a 2020 po 700 tis. eur. V nadväznosti na zmenu výšky regionálneho príspevku pre uvedený okres sa v akčnom pláne mení aj rozdelenie pri zdrojoch financovania a zosúlaďujú sa termíny plnenia jednotlivých opatrení a podopatrení na jednotný termín 2016 - 2020. Podopatrenie na vytvorenie centra poradenstva a služieb zamestnanosti je zároveň začlenené do opatrenia pod názvom Kežmarská rozvojová platforma.
Päťročný Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok schválila ešte predošlá vláda 10. februára ako prvý z takýchto dokumentov pre dvanásť najmenej rozvinutých okresov Slovenska. Cieľom Akčného plánu rozvoja okresu Kežmarok je znížiť vysokú úroveň nezamestnanosti. Mala by to umožniť podpora vytvorenia dvetisíc pracovných miest v okrese do roku 2020. Predpokladané náklady na realizáciu rôznych opatrení môžu dosiahnuť po zmene minimálne takmer 53 mil. eur, z toho finančné príspevky z verejných zdrojov by mali predstavovať skoro 45 mil. eur. Zvyšné peniaze na opatrenia akčného plánu by mali zabezpečiť aktivity okresu cez výzvy jednotlivých operačných programov a súkromné zdroje.
Dvanásť najmenej rozvinutých okresov Slovenska sa na tento nelichotivý zoznam dostalo pre dlhodobo vysokú priemernú nezamestnanosť za posledných dvanásť štvrťrokov od štvrtého kvartálu 2012 po tretí kvartál 2015. Predpokladá to zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý je účinný od 1. decembra minulého roka.
Súčasná koaličná vláda na desiatich výjazdových rokovaniach v júni, v auguste a v septembri schválila akčné plány pre zostávajúcich jedenásť najmenej rozvinutých okresov - Lučenec (23. júna), Rimavská Sobota (24. júna), Sabinov (22. augusta), Sobrance (23. augusta), Trebišov (24. augusta), Vranov nad Topľou (30. augusta), Svidník (31. augusta), Poltár a Veľký Krtíš (7. septembra), Revúca (13. septembra) a Rožňava (14. septembra).
Zákony o vysokých školách ani o životnom prostredí neprešli
Poslanci Národnej rady SR nepodporili ďalšie dva opozičné návrhy zákonov. Počas hlasovania zmietli zo stola návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z dielne poslancov zo strany Sloboda a Solidarita (SaS) Karola Galeka a Anny Zemanovej, ako aj návrh zákona o vysokých školách, ktorý na rokovanie predložili poslanci Eugen Jurzyca (SaS), Miroslav Beblavý (nezaradený), Martin Poliačik (SaS) a Branislav Gröhling (SaS). Poslanci nepodporili ani zákon o cestnej premávke, ani stavebný zákon. Poslanci nepodporili ani návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a rovnako neposunuli do druhého čítania ani návrh novely o miestnom poplatku.
