BRATISLAVA - Od bratislavského summitu očakávam v prvom rade úprimnú diskusiu o tom, čo Európska únia v súčasnosti najviac potrebuje a ako riešiť problémy, ktoré trápia európskych občanov, či už je to bezpečnosť, migrácia, alebo hospodárska situácia. Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
"Únia doteraz dokázala priniesť veľa pozitívneho pre svojich občanov a vždy zvládla prekonať svoje ťažkosti. Na jej prínosoch by sme mali ďalej stavať, ochrániť si pozitíva, akými sú voľný pohyb, spoločná mena, jednotný trh, vysoká úroveň sociálnych práv a spoločne čeliť náročným výzvam v podobe migrácie a terorizmu," povedal Chrenek.
Neformálny summit (16.9.) označil pre Slovensko za mimoriadne dôležitý. "Ide o vrcholné podujatie celého predsedníctva. Ak sa na stretnutí lídrov 27 krajín EÚ podarí dosiahnuť dohodu o zásadných otázkach pre európsku budúcnosť, tak to určite zvýši renomé Slovenska," domnieva sa Chrenek.
Pripustil, že situácia v EÚ nie je jednoduchá a preto si vyžaduje neštandardné prístupy, akým je napríklad aj neformálny summit. "Myslím si, že v tejto situácii to bola naozaj dobrá myšlienka usporiadať neformálne stretnutie mimo Bruselu v predsedníckej krajine Rady EÚ. Lídri dvadsaťsedmičky a šéfovia inštitúcií tu majú priestor pre dôležitú debatu o budúcom smerovaní európskeho projektu," dodal Chrenek.
Bratislavský neformálny summit lídrov EÚ by som nepreceňoval, tvrdí Mikloš
Neformálny summit lídrov Európskej únie, ktorý sa bude konať v Bratislave, je pre Slovensko istá príležitosť zviditeľniť sa, ale netreba ho preceňovať. Povedal to bývalý podpredseda vlády a exminister financií Ivan Mikloš, ktorý v súčasnosti radí ukrajinskej vláde v oblasti ekonomických reforiem.
Mikloš neočakáva zásadný posun v otázke brexitu, utečencov či zmene komunikácie Únie voči občanom. Tieto výzvy však treba podľa neho riešiť, inak Únia neprežije. "To, či a ako prežije Európa, bude závisieť od toho, ako budú zvládnuté tieto výzvy," povedal.
Bratislavský summit podľa neho nezohrá veľmi významnú úlohu pri brexite. "Brexit bola udalosť, ktorá obrovským spôsobom zatriasla nielen Európou, ale aj Veľkou Britániou. Ukazuje sa, že prívrženci brexitu nemali žiadnu stratégiu. Predpokladám, že tá téma nebude vyriešená počas nášho predsedníctva. Bude sa ťahať cez ďalšie predsedníctva," povedal.
Podľa Mikloša treba riešiť aj zrozumiteľnosť Únie voči občanom. "Musíme byť schopní pomenovať problémy. Lebo niekedy z dôvodov politickej korektnosti a zo strachu z označenia za xenofóbov sa bojíme problémy otvorene pomenovať," uviedol Mikloš, podľa ktorého by sme sa nemali báť otvorene hovoriť o hrozbe radikálneho islamu. "Radikálny islam je hrozbou pre Európu a Európa sa musí správať omnoho aktívnejšie v ochrane hodnôt, na ktorých je postavená. Tolerancia k intolerancii je nebezpečná a môže zničiť Európu," vyhlásil.
Rovnako podľa Mikloša treba efektívnejšie chrániť vonkajšie hranice Schengenu a všetci by sa na tejto ochrane mali podieľať. Zároveň však treba podľa Mikloša akceptovať názor, že Únia potrebuje nejakú spoločnú azylovú politiku. To, že sa európski lídri stretnú v Bratislave, je podľa neho dané najmä tým, že sme predsedníckou krajinou a nie zásluhou vlády.
Zdôrazňuje, že pre imidž krajiny je dôležité, v akej súvislosti sa o nej hovorí. Kým za vlád Mikuláša Dzurindu sa o Slovensku podľa Mikloša hovorilo pozitívne ako o reformnom tigrovi, dnes už vnímanie také pozitívne nie je. Poukázal na vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o kontrole všetkých moslimov, či o prípadoch z minulosti. Medzi nimi spomenul únos prezidentovho syna či situáciu, kedy slovenskí policajti dali turistovi do batožiny výbušninu.
Lídri by mali na summite hľadať to, čo úniu spája, nie rozdeľuje, povedal Mihók
Nadchádzajúce stretnutie predstaviteľov členských krajín Európskej únie v Bratislave by malo priniesť prehodnotenie tých politík, ktoré ich rozdeľujú, a sústrediť sa na to, čo všetkých spája. Uviedol to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók v súvislosti s neformálnym summitom lídrov EÚ, ktorý sa bude konať 16. septembra v hlavnom meste SR.
Občania členských štátov podľa neho stretnutie očakávajú s nádejou, že bude zamerané na kľúčové otázky ďalšieho vývoja integrácie a najmä na prehodnotenie tých politík únie, ktoré krajiny nespájajú, ale rozdeľujú. Európsku integráciu označil za jedinečný projekt so vznešeným cieľom – úzkou spoluprácou zabrániť konfliktom a vytvoriť podmienky pre hospodársky rast.
Mihók sa domnieva, že ciele únie tak, ako boli zadefinované už v 50. rokoch minulého storočia, zostávajú naďalej platné, aj keď ich dimenzia a prostredie, v ktorom sa realizujú, sa zásadne zmenili. „Dnes je rozhodujúca stratégia a realizácia naplnenia týchto cieľov. Cesta k naplneniu našich cieľov ide cez funkčnú a výkonnú EÚ, ktorá slúži záujmom členských krajín a ich občanom, a nie naopak. Podľa môjho názoru je to jediná cesta zabezpečujúca budúci rozvoj. Je to cesta, na ktorej musíme rozvíjať to, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje,“ zdôraznil.
Predseda SOPK pripomenul, že v minulosti sa vždy uskutočňovali tie spoločné projekty, na ktorých participovali všetky členské krajiny. Neskôr však prišli projekty ako Schengen a euro, ktoré neoslovili všetky členské štáty, a preto majú podľa neho silný dezintegračný náboj. „V ďalších spoločných krokoch by sme mali mať na zreteli napĺňanie pôvodnej myšlienky integrácie. Nie je totiž možné pokračovať rýchlosťou otvárania ďalších projektov, keď viaceré z minulosti nie sú dotiahnuté dodnes,“ konštatoval.
Takisto podľa Mihóka nie je možné teritoriálne rozširovať EÚ bez plnej integrácie súčasných nových členov. „Nemôžeme zodpovedne hovoriť o dosiahnutom vysokom stupni integrácie, pokiaľ budeme EÚ stále deliť na starých a nových členov, na eurozónu a ostatných, členské štáty v Schengene a mimo Schengenu. Jednoznačne hrozí situácia, že tu nemáme jednu Európsku úniu, ale minimálne tri či štyri,“ uzavrel.
