Krvavý príbeh vzostupu a pádu hlavy medellínskeho kokaínového kartelu, nazývaného aj „Kokaínový kráľ“. Escobarova zločinecká ríša na vrchole moci držala v hrsti celý štát a s ním ako rukojemníkov tridsať miliónov ľudí. Túto hrôzovládu ukončila až smrť narkobaróna.
Dôkladný pohľad oceňovaného novinára Marka Bowdena z bezprostrednej blízkosti opisuje donedávna neznáme podrobnosti o šestnásť mesiacov trvajúcom tajnom love na Pabla pod vedením USA. Vďaka dosiaľ nevídanému prístupu k dôležitým hráčom – vrátane kolumbijského prezidenta CésaraGaviriu a plukovníka Huga Martineza, ktorý bol de facto neskorumpovateľný vodca špeciálnej policajnej jednotky. Autor knihy využil aj prísne tajné dokumenty a prepisy odpočutýchEscobarových telefonátov.
Do práce som sa pustil v roku 1997, keď som na stene v kancelárii istého zamestnanca americkej armády zbadal zarámovanú fotografiu tlstej mŕtvoly obklopenej rozjarene pózujúcimi vojakmi. „Čo to je?“ spýtal som sa. „Kamarát môj, to je PabloEscobar,“ povedal mi zdroj. „Tú fotografiu mám na stene, aby mi pripomínala, že nezáleží na tom, aký si bohatý, stále sa môže ukázať, že si si priveľa trúfol.“
Takto spomína MarkBowden na deň, keď začal pracovať na knihe Pablo Escobar. Je to strhujúci príbeh, ktorý je zároveň výstižným obrazom drsnej podoby spravodlivosti v skutočnom svete. Keby sa PabloviEscobarovi podarilo vybudovať drogový superkartel, pre kolumbijskú vládu a štátnu políciu by bolo prakticky nemožné poraziť takúto organizáciu. Malo by to ničivé dôsledky aj na USA.
Až na jednu krátku výnimku strávil Pablo zvyšok života vo vojne so štátom. V epicentre jeho boja zostávala možnosť vydania do USA, toho sa bál zo všetkého najviac – dokonca viac než smrti. Sám vravel: „Radšej hrobku v Kolumbii ako väzenskú celu v Spojených štátoch.“
Práve smrť bola jeho stratégiou proti vydaniu – smrť a peniaze. Jeho metóda plata o plomo dosahovala také úspechy, že napokon takmer ohrozila základy kolumbijskej demokracie.
Koncom roka 1984 bol v Medellíne nedotknuteľný. Hoci bol oficiálne hľadaný zločinec, voľne sa pohyboval po meste, navštevoval býčie zápasy, nočné kluby a vo svojich rezidenciách organizoval posedenia. Bol obľúbený, mocný a zjavne si doma kúpil náklonnosť polície a súdov. Keď usúdil, že sa mu chce niekto postaviť, okamžite z neho spravil terč atentátu. V júli bol v Bogote zavraždený sudca, ktorý mal vyšetrovať atentát na ministra spravodlivosti Laru.
