RÍM - Taliansky herec Bud Spencer zomrel vo veku 86 rokov v pondelok večer. Agentúra APA informovala, že herec známy z akčných komédií zomrel v nemocnici v Ríme. Hospitalizovaný bol niekoľko dní.
"Netrpel, mal vás všetkých pri sebe a jeho posledné slovo bolo 'Ďakujem'," uviedol hercov syn Giuseppe Pedersoli.
Bud Spencer narodený ako Carlo Pedersoli bol bývalý špičkový plavec, spisovateľ, spevák, skladateľ, právnik, scenárista, módny návrhár, producent a predovšetkým populárna postava nielen talianskej kinematografie – to všetko sa spája v osobe Buda Spencera.
Westernový hrdina s oceľovými päsťami sa preslávil po boku herca Terenca Hilla v akčných komédiách ako Pravá a ľavá ruka diabla (1970), Malý unavený Joe (1972) či Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974).
Carlo Pedersoli sa narodil 31. októbra 1929 v talianskom Neapole do rodiny bohatého priemyselníka. Keď pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď, rodina zbankrotovala a kvôli obchodom sa presťahovala do Južnej Ameriky. Už po dvoch rokoch sa Pedersoli vrátil na Apeninský polostrov, zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal dynamickú športovú kariéru.
V roku 1948 sa stal majstrom Talianska v prsiarskej plaveckej disciplíne, o dva roky neskôr získal dokonca titul v kráľovskej disciplíne - 100 metrov voľným spôsobom a stal sa prvým talianskym plavcom, ktorý v roku 1950 zaplával 100 metrov voľným spôsobom pod jednu minútu. Ešte v roku 1950 sa ako člen vodnopólovej reprezentácie Talianska stal európskym šampiónom a o dva roky neskôr si z olympiády vo fínskych Helsinkách priviezol striebornú medailu. Zúčastnil sa aj na ďalšej olympiáde v roku 1956 v austrálskom Melbourne.
Štúdium práva ukončil v roku 1957 a znovu odišiel do Južnej Ameriky, kde predával autá a pracoval na stavbe cesty z Panamy do argentínskeho Buenos Aires a ako drevorubač v pralesoch. Po návrate do Talianska sa pokúsil presadiť ako hudobný skladateľ. Bol talentovaným klaviristom i gitaristom, okrem toho ovládal hru na saxofón.
Pedersoliho filmová kariéra sa začala úlohou rímskeho vojaka v americkom veľkofilme Quo vadis (1951), nakrútenom podľa Sienkiewiczovho románu v Taliansku. V roku 1959 sa taliansky umelec prvýkrát stretol s modrookým atraktívnym elegánom Terencom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) pri natáčaní dobrodružnej drámy Hannibal (1959).
Na veľký úspech si herec počkal do roku 1967, kedy ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Dio perdona... Io no! (Boh odpúšťa...Ja nie!, 1967). Po roku 1967 si zvolil pseudonym Bud Spencer, údajne na počesť slávneho amerického herca Spencera Traceyho a podľa skratky ním obľubovanej značky piva. V nasledujúcom desaťročí sa nerozlučná dvojica Spencer – Hill preslávila westernovými a akčnými komédiami plnými naháňačiek a bitiek. Divákov bavili v celom rade filmov ako I Quattro dell' Ave Maria (Trumfové eso, 1968), Lo Chiamavano Trinita (Pravá a ľavá ruka diabla, 1970), Piů forte, ragazzi! (Dvaja machri medzi nebom a peklom, 1972), Chi trova un amico, trova un tesoro (Kto nájde priateľa, nájde poklad, 1981) alebo Non c'e due senza quattro (Dvojníci, 1984).
Napriek kritike ich hereckého štýlu si dvojica získala obrovskú popularitu najmä v Európe. Pohybové nadanie a vydarené tanečné kreácie predviedol Spencer v komédii Charleston (Podvodníci, 1977). Svoje spevácke schopnosti ukázal v športovej snímke Lo chiamavano Bulldozer (Volali ho Buldozér, 1978). Ako scenárista i herec sa podieľal na televíznej sérii Il Professore - polizia droga (Veľký muž: Poistenie na drogy, 1989). K posledným filmom talianskej hviezdy patrila dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Padre Speranza (Otec Nádej, 2005).
V civile bol Bud Spencer úspešným podnikateľom. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. V roku 1960 sa oženil s Máriou Amatovou, s ktorou má tri deti.
"Je ako dieťa. Žije vo svojom vlastnom svete a než by sa zaoberal nepríjemnosťami každodenného života, žije radšej svojimi vášňami. Keď niečo robí, robí to s nadšením a neskutočnou energiou. Mal by sa pripravovať na záverečnú fázu svojho života, ale on na to nemá čas, žije zo dňa na deň", charakterizoval Buda Spencera jeho syn Giuseppe.
