WASHINGTON - Keď v apríli 1909 vyhlásil Robert Edwin Peary, že dosiahol severný pól, netušil, akú polemiku tento víťazný výkrik vyvolá. V septembri toho istého roku totiž došiel do denníka New York Herald telegram, v ktorom oznámil Frederick Albert Cook, že sa na pól dostal už v roku 1908. Za prvé preukázateľného dobyvateľa severného pólu sa tak považuje až posádka vzducholode Norge, a to pred 90 rokmi, 12. mája 1926.
Pri príležitosti historického letu sa zišla vybraná spoločnosť. Na palube vzducholode boli okrem iného nórsky polárnik Roald Amundsen, taliansky konštruktér Alberto Nobile a americký dobrodruh Lincoln Ellsworth. Amundsen bol už v tom čase slávnym polárnikom, ktorý mal za sebou dobytie južného pólu v roku 1911. Nobile bol zase skúseným konštruktérom a pilotom vzducholodí. A Američan Ellsworth disponoval okrem odvahy aj peniazmi, ktoré boli na uskutočnenie dobrodružstva potrebné.
Roald a Lincoln už mali navyše s pokusom pozrieť sa na severný pól z vtáčej perspektívy svoje skúsenosti. V máji 1925 sa vydali k pólu na palube dvoch lietajúcich člnov. Svoj cieľ ani zďaleka nedosiahli a nakoniec boli radi, že celú výpravu prežili. Túžba preletieť pól ich však neopustila.
Posádka sa smerom na sever vydala 11. mája 1926, iba päť dní po tom, čo si letecké dobytie pólu nárokovali Američania Richard Byrd a Floyd Bennett (aj ich prvenstvo je dodnes spochybňované). Po niekoľkých hodinách letu potvrdili prístroje dosiahnutie pólu. Palubný chronograf ukazoval pol druhej ráno dňa 12. mája 1926. Na znamenie úspechu zhodili cestovatelia na ľad vlajky svojich krajín.
Tragédia pri pátraní po tajomnej polárnej expedícii: Storočná záhada sa postarala o trojitú smrť
Eufóriu ale vážne poznamenala námraza, ktorá sa začala tvoriť na povrchu vzducholode a nebezpečne zvyšovala jej hmotnosť. Kusy ľadu odlietavajúce od vrtúľ navyše na niekoľkých miestach prerazili opláštenie stroja. Kvôli nepriazni počasia nakoniec vzduchoď núdzovo pristála neďaleko osady Teller na Aljaške, približne 100 km severozápadne od miesta pôvodne plánovaného pristátia v mestečku Nome. Trasu medzi Špicbergami a Aljaškou dlhú 4300 km prešla za 72 hodín.
