BRATISLAVA/TRNAVA - Obor medzi drobcami. Aj tak by sa dal nazvať motýľ, ktorého sa podarilo odfotografovať Petrovi z Trnavy. Ide o okáňa hruškového, ktorý môže dosahovať rozpätie krídiel až 15 cm. Napriek tomu, že je na Slovensku celkom rozšírený, lieta najmä v noci, a preto bývajú jeho zábery skôr vzácnosťou.
"Dnes som odfotil najväčšieho európskeho motýľa. Ani som nevedel, že je to taká vzácnosť, kým som si o tom neprečítal na internete," pochválil sa nám Peter, ktorý okáňa našiel sedieť na stene obytného domu, ale pre jeho väčšie bezpečie ho radšej s dcérkou presunuli na strom. Podľa odborníka sú však informácie o jeho prvenstve vo veľkosti sporné.
"Či je to najväčší európsky motýľ je diskutabilné, v nedávnej minulosti bol do Európy zavlečený okáň dubový, pochádza z východnej Ázie. Chovatelia motýľov ho často chovajú a pár jedincov buď uniklo do prírody alebo boli úmyselne vypustení. No a v Európe sa im celkom dobre darí, udomácnil sa v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku a v mnohých ďalších krajinách. Tento motýľ má rozpätie krídiel porovnateľné s okáňom hruškovým," schladil trochu Petrovo nadšenie Henrik Kalivoda z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
"Okáň hruškový je pomerne rozšírený motýľ na Slovensku, vyskytuje sa v nížinách a pahorkatinách. Je to nočný druh a preto uniká našej pozornosti. Najčastejšie ich môžeme nájsť ako cez deň odpočívajú na vegetácii, alebo rôznych iných predmetoch. Húsenice sa živia listami rôznych ovocných drevín (čerešne, jablone, hrušky, slivky). Je to výborný bioindikačný druh, je veľmi citlivý na intenzívnu chemizáciu v poľnohospodárstve a v takto ošetrovaných oblastiach sa nevyskytuje," dodal odborník.
Peter mal teda vlastne šťastie, že jeho očiam tento nádherný motýľ neunikol a mohol si spraviť do zbierky zopár pekných snímok. A hoci naň narazil priamo v meste, podľa Henrika Kalivodu, to nie je až taký nezvyčajný jav. "Najčastejšie ho môžeme nájsť v starých a opustených ovocných sadoch a ich blízkom okolí, ale aj v obývaných oblastiach s výskytom ovocných stromov, častokrát aj v strede veľkých miest," uviedol.
Dospelé motýle po vyliahnutí neprijímajú potravu, nemajú ani vyvinutú tráviacu sústavu. Žijú cca 2-4 týždne v závislosti od teploty prostredia. Samička po spárení nakladie vajíčka, z ktorých sa vyliahne húsenica. Tá dorastá až do veľkosti 12 cm, niekedy aj viac. Na stromoch však žiadnu väčšiu škodu nenapáchajú, samička nakladie na jeden strom iba niekoľko vajíčok. Dospelá húsenica sa v lete zakuklí na kmeni stromu alebo v jeho blízkom okolí, kde si vytvorí kokón, ktorý chráni kuklu pred predátormi a iným poškodením. Kukla prezimuje a na jar sa z nej vyliahne motýľ a celý cyklus sa zopakuje.
