BAGDAD - Stredisko irackej provincie Anbar, mesto Ramádí, bývalo domovom milióna ľudí. Z kedysi rušného mesta zostali po boji medzi armádou a Daeš trosky. Zo satelitných snímok sa dá odhadnúť, že poškodených je vyše 3000 domov, 400 ciest a mostov. Mesto, ktoré teroristi dobyli vlani v máji a opustili tento rok v januári, je pokryté sutinou a zíva prázdnotou, napísala agentúra AP.
Choré VIDEO Daeš: "Potečie vaša krv", armáda detí sa vyhráža a je pripravená rozsievať smrť
Trosky sú na mieste, kde stával bazén a predávala sa zmrzlina, so zemou je zrovnaná ulica, v ktorej bývali zmenárne a autoopravovne - na mieste zostal kráter po bombe. Zmizla reštaurácia na námestí Hadžího Zijáda vyhlásená grilovanými špecialitami. Vďaka veľkému úspechu majiteľ pred tromi rokmi naproti cez ulicu nechal postaviť ešte väčší podnik. Aj z neho je len hromada tehál a pokrútených oceľových prútov.
Jeden po druhom spadli bytové domy, budovám v obytnej štvrti chýbajú čelné steny a je vidieť do izieb, v ktorých zostal nábytok. Na stenách sú nápisy, ktoré varujú pred vstupom, pretože vo vnútri môžu byť výbušniny.
Iracká armáda vydávala vytlačenie Daeš z Ramádí za veľké víťazstvo, avšak cenou za ne bolo mesto samotné. Jedinou známkou života sú teraz vojaci strážiaci čerstvo natreté kontrolné stanovište. Automobily sa musia vyhýbať kráterom na prašných cestách. To, že tu kedysi bývala obývaná ulica, prezrádza len línia vrátok, ktorá viedla do záhrad, a skupinky ovocných stromov.
Na tejto skaze sa podieľali Daeš so svojimi výbušninami a iracká armáda podporovaná koalíciou, ktorá podnikla na organizáciu stovky náletov. Vo chvíli, keď Daeš začne strácať územia, uplatňuje stratégiu spálenej zeme. Za bojovníkmi zostane prázdno, domy vyhodené do povetria, tie zostávajúce sú zamínované. Odstrániť nálože je také náročné, že mnohé územia, ktoré sa nedávno irackej armáde podarilo oslobodiť, sú neobývateľné. "Nechali tu len sutiny," povedal major Muhammad Husajn, ktorého pluk vošiel do mesta ako jeden z prvých.
Iracká vláda a spojenecká koalícia teraz prehodnocujú stratégiu pri dobývaní územia a snažia sa obmedzovať nálety na mestské aglomerácie, kde je Daeš a zintenzívniť výcvik ľudí na odstraňovanie výbušnín. Nový postup sa preberá hlavne kvôli dvojmiliónovému Mosulu, ktorý chce armáda oslobodiť a v ktorom je Daeš skoro dva roky.
Keď bolo Ramádí v januári oslobodené, vrátilo sa tam niekoľko tisíc rodín, avšak návrat ďalších zastavili, pretože desiatky civilistov prišli o život pri explóziách bômb, ktoré teroristi po sebe zanechali. K odmínovaniu prizvali americkú firmu Janus Global Operations. Pracuje tu od apríla a zatiaľ vyčistila od výbušnín iba 1000 štvorcových metrov.
Akonáhle Daeš vlani v máji mesto obsadil, začal metodicky ničiť vládne budovy. Jeho ľudia obsadili domy civilistov a urobili z nich kasárne a veliteľstvo. Ulice podkopali tunelmi, aby sa ukryli pred náletmi, zavreli školy, vydrancovali domy tých, ktorí pracovali pre vládu. Hlavný stan zriadili v areáli univerzity na západnom okraji mesta. Elektrická sieť je zničená, ťažko poškodený je rozvod vody. Radikáli odpálili posledné funkčné mosty a dve priehrady. Daeš sa postaral o to, aby sa v Ramádí nedalo žiť, povedal Patrick Martin z Ústavu pre štúdium vojny (ISW).
Sexotrokyňa (17) Daeš o zverstvách nového Džihádistu Johna: Bitka, znásilnenie, tehotenstvo
Keď sa major Husajn so svojimi mužmi blížil k mestu, videl, že radikáli zapálili univerzitu, aby zničili celú dokumentáciu. Oheň horel dva dni. Vojsť sa dá len do dvoch čitární, zvyšok štvorposchodovej budovy je zamínovaný.
Väčšina obyvateľov žije stále mimo svoje domovy, desiatky tisíc v táboroch v Bagdade alebo u príbuzných. Ďalšie tisíce sa uchýlili do okolitých dedín, veľký tábor vznikol pri jazere Habbáníja južne od Ramádí. Pláž, na ktorú ešte v roku 2012 prichádzali Iračania, aby sa venovali vodnému lyžovaniu a jazde v člnoch, teraz lemujú rady stanov. Hotel s 300 izbami rovnako ako chatky sú plné utečencov z Ramádí, Fallúdže a Hítu.
Tridsaťročná Umm Chálidová bývala v byte v centre Ramádí. Čaká štvrté dieťa a žije s rodinou v chatrči, ktorú jej muž postavil na brehu jazera z kovových tyčí a plachiet. Po úteku z mesta žena dostávala správy a vedela, že ich dom stále stojí. Pri ofenzíve ho ale zasiahla bomba. Keď prišla správa o oslobodení, v tábore sa mohutne oslavovalo. Potom ale prišlo vytriezvenie. Manžel odišiel do mesta obhliadnuť škody a vrátil sa s fotografiami v telefóne. "Vyzeralo to, ako by tam nikdy nič nebolo. A to nielen na mieste, kde bol náš dom, ale v celej štvrti," povedala Chálidová.
