LONDÝN - Britský premiér David Cameron tvrdí, že nevlastní žiadny podiel ani akcie v offshorových spoločnostiach. Cameron to vyhlásil dnes po tom, ako sa meno jeho otca Iana objavilo v dokumentoch panamskej právnickej spoločnosti Mossack Fonseca, ktorá mala spoločnostiam a jednotlivcom pomáhať obchádzať daňové zákony, prípadne legalizovať výnosy z trestnej činnosti prostredníctvom tzv. daňových rajov.
V rámci kauzy známej ako Panama papers (Panamské dokumenty) mal Cameronov zosnulý otec podľa stanice BBC riadiť schránkový investičný fond so sídlom na Bahamách.
Neúprosná taktika Číny v kauze Panama Papers: Vyhľadávanie je zablokované, terčom je Putin!
"Nevlastním žiadne podiely. Mám plat premiéra, mám nejaké úspory, z ktorých mám nejaké zisky, a vlastním dom," vysvetľoval dnes premiér Cameron v rámci dnešnej debaty. "Nevlastním žiadne podiely, žiadne offshorové trusty, ani fondy, ani nič podobného," dodal.
Cameronova hovorkyňa v pondelok na otázku Reuters, či môže preukázať, že majetok Cameronovej rodiny nefiguruje v súčasnosti v žiadnej offshorovej spoločnosti, odpovedala, že ide o "rodinnú záležitosť".
Šéf opozičných labouristov Jeremy Corbyn vyzval dnes na nezávislé vyšetrenie majetkových pomerov všetkých Britov spájaných s firmami založenými v daňových rajoch, a to vrátane rodiny Davida Camerona. "Domnievam sa, že premiér by nám vo vlastnom záujme mal vysvetliť, čo sa tu deje," dodal.
Štefanec: Daňové úniky z Panamy chceme vyšetriť na európskej úrovni
Politická skupina Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente (EP) žiada vypočutie panamskej vlády a zástupcov firmy Mossack Fonseca pred výborom na vyšetrovanie daňových únikov v súvislosti s kauzou známou ako "Panama Papers". V správe to uviedol dnes slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý sa ku tejto výzve pripojil.
"Európska únia prichádza v dôsledku daňových únikov o viac ako jeden bilión eur ročne. Tieto prostriedky potom chýbajú pri investíciách do vzdelávania či do infraštruktúry. Je neakceptovateľné, ak sa na nich navyše podieľajú ľudia, ktorí zastávajú verejné posty," uviedol Štefanec.
Europoslanec zdôraznil, že v EP už boli predstavené návrhy, ktoré umožnia zdaňovať zisk len v tom štáte, kde bol vytvorený a len tou firmou alebo osobou, ktorá je jasne identifikovateľná. EĽS ako najväčšia politická frakcia v europarlamente bude podľa Štefanca rokovať o podpore tohto vyšetrovania aj s ostatnými politickými frakciami.
"Boj s daňovými únikmi musí byť témou, ktorá spojí všetkých bez ohľadu na politickú príslušnosť. Budeme hľadať dohodu nielen naprieč frakciami, ale aj naprieč inštitúciami ako Európska komisia a Rada, tak, aby výsledné opatrenia boli čo najviac účinné," uviedol Štefanec v závere.
V súvislosti s kauzou Panama Papers rezignoval už premiér Islandu
V reakcii na kauzu známu ako Panama Papers (Panamské dokumenty) rezignoval dnes premiér Islandu Sigmundur David Gunnlaugsson. Informuje o tom stanica BBC. Islandský premiér je podľa BBC prvou politickou obeťou celosvetovej kauzy, ktorá prepukla po zverejnení dokumentov panamskej právnickej spoločnosti Mossack Fonseca. Tá mala spoločnostiam a jednotlivcom pomáhať obchádzať daňové zákony, prípadne legalizovať výnosy z trestnej činnosti prostredníctvom tzv. daňových rajov.
Gunnlaugsson je podozrivý z vlastníctva spoločnosti so sídlom na Panenských ostrovoch. Spoločnosť Wintris je napísaná na Gunnlaugssonovu manželku - bohatú dedičku. V tzv. panamských dokumentoch sú aj mená dvoch členov Gunnlaugssonovej vlády - ministrov vnútra a financií.
Gunnlaugsson ešte pred podaním demisie požiadal dnes popoludní prezidenta o rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb. Reagoval tým na pondelkovú výzvu opozície na hlasovanie o vyslovení dôvery vláde. Prezident Ólafur Ragnar Grímsson si na toto rozhodnutie nechal čas a požiadal všetky hlavné politické strany o stretnutie.
Firmy od Mossack Fonseca obracali na Slovensku desiatky miliónov eur
Panamská matka schránkových firiem, ktoré sa objavujú v kauze Panama Papers, má väzby na desiatky slovenských spoločností, ktorými sa za zvláštnych okolností preliali desiatky miliónov eur, aj na tretiu najziskovejšiu firmu na Slovensku. Informuje o tom na svojej stránke Denník N.
Afragola je zdanlivo slovenská eseročka, ktorá sídli v kancelárskom centre Office House niekoľko desiatok metrov od ministerstva zahraničných vecí v Bratislave spolu s ďalšími viac ako dvoma stovkami spoločností. Podľa dennikn.sk je zaujímavá zjavnými väzbami na celosvetovú práčku špinavých peňazí Mossack Fonseca z Panamy a na jej biele kone, ktoré postupne zverejňujú vybrané svetové médiá s prístupom do uniknutých dokumentov známych ako Panama Papers.
Firma sa oficiálne spája len s jednou osobou. "Je ňou Nitran Martin Benedikovič, ktorý má pobyt v bežnom sídliskovom dome. Má 33 rokov a od vzniku Afragoly je jej jediným konateľom," informuje Denník N. Tento človek je zároveň konateľom tretej najziskovejšej firmy na Slovensku Territorio, ktorá sídli na rovnakej adrese ako Afragola a v roku 2014 vykázala aj bez tržieb zisk 300 miliónov eur.
Podobne ako Territorio hospodári aj Afragola. Pri nákladoch 400 eur mala v roku 2014 zisk takmer 33 miliónov eur. Jediným majiteľom Afragola bola panamská spoločnosť Trentino International s adresou v hlavnom sídle Mossack Fonseca v Panama City. V čom firma podniká, nie je podľa denníka jasné. V Obchodnom registri má zapísaných osem druhov činností. S firmou Afragola sa skontaktovať nedá a spoločnosť Office House, ktorá jej poskytuje sídlo, údaje o svojich klientoch neposkytuje.
A je to tu: Unikli prvé mená zo slovenského zoznamu Panama Papers!
Ďalšou firmou, ktorá sídli v centrále Mossack Fonseca a podniká na Slovensku, je Halford Properties, upozorňuje Denník N. Vlastní podiely v štyroch desiatkach spoločností registrovaných u nás. Ich aktíva sa v roku 2014 blížili k 30 miliónom eur. Ani v jej prípade sa skutoční vlastníci nedajú zistiť z verejných zdrojov.
Firmami ako Afragola sa zrejme začne zaoberať polícia. Tá začala v pondelok (4.4.) preverovať, či firmy z daňových rajov, ktoré sa objavili v Panama Papers, podnikali na Slovensku legálne. Policajný hovorca Martin Wäldl pre denník povedal, že sa tým zaoberá Národná kriminálna agentúra, bližšie informácie však nemôžu poskytnúť.
"V súčasnej dobe sú medializované informácie výlučne informatívneho charakteru, ktoré preveruje polícia. V prípade potvrdenia ich vierohodnosti a vzniku podozrenia zo spáchania trestného činu budú orgány činné v trestnom konaní konať v súlade so zákonom," uviedla pre Denník N hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
