BERLÍN - Pred viac ako rokom anonymný zdroj kontaktoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung (SZ) a predložil šifrované interné dokumenty z Mossack Fonseca, panamskej advokátskej kancelárie, ktorá svojim klientom ponúka, ako sa pomocou zakladania firiem v daňových rajoch čo najefektívnejšie vyhnúť plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti. Informátor nežiadal o žiadnu finančnú kompenzáciu ani nič iné ako protihodnotu, trval iba na niektorých bezpečnostných opatreniach.
V megaškandále s tajnými účtami sú namočení aj naši mocní: MAPA Prvé údaje o Slovensku odhalené
Rozhovor, ktorý odštartoval celú kauzu:
Anonym: "Dobrý... Tu John Doe. Máte záujem o údaje?"
Redakcia SZ: "Máme veľký záujem."
Anonym: "Je tu niekoľko podmienok. Môj život je v nebezpečenstve. Budeme komunikovať len šifrovane. Žiadna schôdzka. Čo publikujete, je vaše rozhodnutie."
Redakcia SZ: "Prečo to robíte?"
Anonym: "Chcem, aby sa o tomto zločine dozvedela verejnosť."
Redakcia SZ: "O koľkých dátach hovoríme, aké je to veľké?"
Anonym: "Väčšie, než čokoľvek, čo ste kedy videli."
Objem dát sa vyšplhal na 2,6 terabajtov
Ide o najväčší únik dokumentov (11,5 milióna listín), s ktorým kedy mali novinári čo do činenia. Len pre porovnanie: napríklad únik diplomatických depeší zverejnených serverom Wikileaks v roku 2010 mal objem 1,7 gigabajtov, teda takmer tritisíckrát menší. Nedávna aféra okolo daňových dohôd firiem s Luxemburskom zvaná Luxleaks, na ktorej odhalení sa v roku 2014 rovnako podieľalo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), sa zakladala na štyroch gigabajtoch dát.
Uniknuté informácie pochádzajú z obdobia viac ako troch desiatok rokov: tie najstaršie sú zo 70. rokov minulého storočia, tie najčerstvejšie zo začiatku tohto roka. Konkrétne ide najmä o dokumenty vo formáte PDF, e-maily a obsah firemných databáz. Roztriedené sú podľa jednotlivých firiem, ktoré právna kancelária na želanie svojich klientov zakladala. Zložka každej konkrétnej schránkovej firmy obsahuje všetky súvisiace materiály - zmluvy, príslušnú korešpondenciu či ďalšie naskenované dokumenty. Väčšinou ide o tisíce strán.
Nemeckí novinári požiadali o pomoc kolegov
Práve kvôli obrovskému rozsahu materiálu nemeckí novinári zapojili do práce ICIJ a jeho prostredníctvom potom kolegov z mnohých krajín vrátane Británie, Francúzska, Rakúska či napríklad Argentíny. Celkovo sa na pátraní podieľalo okolo 400 žurnalistov zo stovky médií v 80 krajinách sveta.
Ich prvou úlohou bolo dokumenty digitalizovať pomocou metódy optického rozpoznávania znakov, ktoré umožňuje fulltextové vyhľadávanie pomocou variabilne nastaviteľných algoritmov. Oveľa ťažší potom bol následný krok: preveriť jednotlivé firmy, ktorých je celkom okolo 214.000 z 200 krajín, a osoby, ktoré v nich figurujú.
Pôjdu zodpovedné osoby za mreže?
Z vyhľadávania sa zistilo, že schránkové spoločnosti zakladali alebo využívali stovky známych osobností svetového biznisu, politikov, športovcov či celebrít, samotné vlastníctvo takejto firmy ale automaticky neznamená porušenie zákona. Tým môže byť napríklad jej konkrétne využitie na účely prania špinavých peňazí či pre daňové úniky. Pre takéto tvrdenie je však potrebné starostlivo vysledovať finančné toky a zistiť koncového majiteľa spoločností, čo je však často problém, pretože tí sa nechávajú zastupovať právnikmi, bankami či prostredníkmi.
Táto úloha tak zrejme pripadne vyšetrovacím orgánom jednotlivých krajín, z ktorých niektoré už začali konať. Týka sa to napríklad Panamy, kde kancelária Mossack Fonseca sídli, Nového Zélandu alebo Austrálie.
