NEW YORK - Všetci máme bradu, ktorá nám tak nejako zbytočne trčí dole na tvári. Niektorí ju majú pevnú, iní zas mäkkú a "nerozhodnú". Ale čo keby ste mali vysvetliť, načo je taká brada človeku dobrá? Našli by ste odpoveď?
Nezdá sa totiž, že by niekto používal bradu na niečo užitočné. A začne to byť ešte zvláštnejšie, keď si uvedomíte, že zo všetkých primátov - vrátane našich vyhynutých príbuzných - máme bradu len my. A zrejme nikto nevie prečo, aj keď počas posledného storočia sa na túto tému objavilo niekoľko teórií. "Brady sú naozaj podivné, a to prilákalo moju pozornosť. Nikto neprišiel s dosť dobrým nápadom, prečo by ľudia mali byť jedinými živočíchmi, ktorí majú bradu," hovorí James Pampush z Duke University v Severnej Karolíne o tom, prečo sa rozhodol tejto výskumnej téme venovať.
Vedci potvrdili, čím sa zvyšuje riziko rakoviny: Ženy, ak chcete mať zdravé prsia, nejedzte TOTO
Všetci síce máme vcelku dobrú predstavu o tom, čo je vlastne brada, ale aj tak je vhodné ju definovať. Jednoducho povedané, ide o kostný výstupok objavujúci sa pod prednou hranou mandibuly, čiže dolnej čeľuste. Žiadne iné zviera bradu nemá, a napríklad u šimpanzov a opíc dolná čeľusť ustupuje rovno dozadu. A dokonca ani naši najbližší vyhynutí príbuzní neandertálci ju nemali. Vedci rozlišujú medzi lebkou modernéh človeka a neandertálca práve pomocou zistenia, či má bradu. "Naznačuje to, že došlo k nejakému druhu posunu správania alebo stravovania medzi neandertálcom a moderným človekom, ktorý spôsobil sformovanie brady," vysvetľuje Zaneta Thayerová z Coloradskej univerzity.
V priebehu histórie sa vyprofilovali tri hlavné teórie o tom, prečo brada existuje. Prvá z nich uvádza, že nám pomáha pri žuvaní. Že človek potreboval kosť navyše, ktorá mu pomôže vysporiadať sa s tlakom a pnutím súvisiacim so žuvaním. Ale prečo by potom nemali bradu naši najbližší príbuzní z ríše ľudoopov, ktorí taktiež musia potravu žuť? A okrem toho človek oproti nim nemá so žuvaním stravy až také ťažkosti, pretože si ju upravuje varením.
Podľa dalšej teórie nám brada pomáha hovoriť - náš jazyk potrebuje posilu navyše od kosti umiestnenej pod čeľusťou. Koniec koncov človek je primátom s najširším rečovým repertoárom. Problém ale vyvstáva zo skutočnosti, že nepotrebujeme príliš veľa sily na rozprávanie, a preto nie je jasné, prečo by sme na to potrebovali kosť navyše. A ak by sme ju už potrebovali, nebolo by užitočnejšie, keby bola vo vnútri čeľuste a nie niekde dole ako jej výbežok?
Tretia teória predpokladá, že brada nemá žiadnu konkrétnu funkciu, ale vytvarovala sa prostredníctvom sexuálnej selekcie. Že je pre nás tým, čo pre orangutanieho samčeka veľké lícne torby a pre losa rozložité parohy. To všetko sú znaky, na základe ktorých sa samička rozhoduje, s kým sa spári. Ale je tu jeden problém. U všetkých cicavcov má selekciou vybrané vyvinuté znaky len jedno pohlavie; bradu však majú muži aj ženy.
Ani jedna z týchto teórií neobstojí bez pochybností. Ale existuje ďalšie možné vysvetlenie, prečo a ako sa brada dostala na tak prominentné miesto na spodnom okraji našej tváre. Môže to jednoducho byť tzv. neadoptívny znak, ktorý vzniká ako vedľajší produkt niečoho iného. S touto myšlienkou prišli v roku 1979 biológovia Stephen J. Gould a Richard Lewontin. Brada je podľa nich "spandrel", čo je označenie, ktoré dostal oblúkový architektonický rys pod klenbami niektorých kostolov. Oba pojmy sú údajne len vedľajším produktom zmeny, ktorá sa deje niekde inde. Tou "inde prebiehajúcou zmenou" mohlo byť to, že sa naša tvár zmenšovala, uvádza Nathan Holton z Iowskej univerzity. Brada je podľa neho vedľajším produktom zmenšenia lebky. Napríklad naša sánka je menej robustná ako už vyhynutých homonoidov. Keď naši predkovia objavili oheň a začali ho používať na varenie pokrmov, prestali potrebovať tak silné čeľuste na žuvanie. Zmenili sa aj ďalšie rysy - nemáme napríklad tak výrazné nadočnicové oblúky a v lícnej kosti máme dutý otvor nazývaný fossa canina, čo má byť tiež spôsobené zmenšením tváre.
Ak sa pýtate, načo sa vôbec zaoberať štúdiom brady, tak vedci tvrdia, že to pomáha zistiť evolučné procesy, ktoré z nás urobili to, čím dnes sme. Okrem toho je veľmi zriedkavé nájsť rys, ktorý je výlučne ľudský. Mnoho znakov, ktoré majú ľudia, totiž majú aj zvieratá, avšak brada medzi nimi doslova vyčnieva ako výsostne ľudská.
