BRATISLAVA - Bude nám stačiť štátny dôchodok na živobytie? Asi len veľmi ťažko. Budúcnosť príjmov Slovákov na staré kolená môže priniesť vážne problémy. Vzhľadom na to, že Slovensko vymiera, nebude mať kto pracovať na budúcich dôchodcov. V porovnaní s našimi susedmi sme na tom najhoršie, lepšia situácia je aj v Mexiku či Rumunsku.
Slovensko patrí do dvadsiatky krajín s najohrozenejším dôchodkovým systémom. Lepšie vyhliadky na dôchodok majú Bulhari aj Rumuni. Prvý pilier v súčasnom nastavení nie je dlhodobo udržateľný, varujú analytici poisťovne Allianz. V štúdii s názvom Global Pension Atlas sa pozreli na budúcnosť slovenských dôchodkov. A tá nie je vôbec priaznivá. V súčasnosti dôchodcovia poberajú 47% z priemernej mzdy, no v dôsledku ubúdania populácie sa toto číslo zníži až na 30%.
Rýchlo starneme a málo rodíme
S pomocou Indexu udržateľnosti dôchodkov vytvorili rebríček udržateľnosti národných dôchodkových systémov. Slovensko sa v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov umiestnilo až na 35. mieste z 50 štátov. Príčinou sú podľa analytikov "okrem demografických faktorov ako je rýchle starnutie populácie a nízka pôrodnosť, aj priveľké výdavky na vyplácanie penzií."
Lepšie dôchodkové vyhliadky ako Slováci majú Bulhari aj Rumuni
Oproti našej situácii majú lepšie vyhliadky susední Česi, Poliaci, Maďari ale aj Bulhari a Rumuni. Analytici tiež kritizujú rozhodnutie vlády brať peniaze z druhého piliera. "Dôvodom je odčerpávanie peňazí z druhého piliera kvôli zaplátaniu rozpočtových problémov v krátkodobom a strednodobom horizonte. Menej peňazí v dôchodkovej kase môže ohroziť naplánované doplnenie nízkych štátnych penzií. To by mohlo ešte zvýšiť riziko pádu dôchodcov pod hranicu chudoby a štát by im tak musel poskytnúť sociálnu pomoc, čo by ešte viac zaťažilo verejné financie," informujú v správe.
Prvý pilier stačiť nebude, musíme sporiť súkromne
Túto analýzu potvrdzuje analytik spoločnosti Miroslav Kotov. „Aj keď sa to zle počúva, náš dôchodkový systém je na možnosti ekonomiky nastavený veľmi štedro. Na jedného dôchodcu dnes platia odvody viac ako dvaja pracujúci. Za pár desaťročí to bude už len jeden pracujúci. Prudký pokles pôrodnosti, ktorá patrí medzi najnižšie v Európe, spolu so silnými ročníkmi Husákových detí, robí zo Slovenska krajinu s veľmi rýchlo starnúcou populáciou. Priebežný pilier pri jeho súčasnej štedrosti sa stane neudržateľný,“ myslí si analytik s tým, že súkromné úspory sa stanú nevyhnutnými.
Najohrozenejšie dôchodky má Thajsko, Brazília a Japonsko
Štúdia odhalila, že z dlhodobého hľadiska má najmenej udržateľný dôchodkový systém Thajsko, Brazília a prekvapivo aj Japonsko. Dôvody sú v každej krajine iné. V Thajsku, ktoré v rebríčku skončilo na poslednom 50-tom mieste, je to extrémne nízky vek odchodu do dôchodku (55 rokov), spojený s rýchlym starnutím obyvateľstva.
Podobne pre rýchle starnutie obyvateľstva v kombinácií s tamojšími možnosťami predčasného odchodu do dôchodku, je penzijný systém v Brazílii z dlhodobého hľadiska takisto neudržateľný. Vyspelé Japonsko sa na chvoste rebríčka ocitlo kvôli prestarnutému obyvateľstvu a veľmi vysokej úrovni verejného dlhu. Krízou zmietané Grécko, ktoré v roku 2011 skončilo v rovnakom rebríčku na poslednom mieste, sa vďaka zavedeniu viacerých drastických reforiem a úsporných opatrení podarilo zlepšiť svoje dôchodkové vyhliadky a z posledného miesta sa posunulo o sedem priečok vyššie.
Protinožci sa staroby obávať nemusia
Na opačnom spektre rebríčka leží Austrália. Jej štíhly štátny aparát v kombinácií s vysoko rozvinutým kapitalizačným systémom dôchodkov z nej robí krajinu s najudržateľnejším penzijným systémom na svete a v rebríčku jej patrí suverénne 1. miesto.
Úspech protinožcov nasledujú Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Holandsko, ďalej Dánsko a Švajčiarsko. Dôchodkový systém týchto európskych krajín ťaží z komplexného penzijného systému, ktorý je postavený na silných a finančne podporovaných pilieroch. „Čím má krajina zdravšie verejné financie a lepšiu demografickú štruktúru populácie, tým sa v rebríčku umiestnila vyššie. Dôležitým faktorom udržateľnosti je aj podiel sporivých pilierov na celkovom dôchodku“, hodnotí úspech vyspelých krajín Miroslav Kotov.
V prípade Nového Zélandu tamojšia populácia nestarne tak rýchlo a v kombinácií s relatívne nízkym štátnym dlhom, nastaveniu dôchodkového systému a pracovnej sile, ktorá inklinuje k práci aj po dovŕšení dôchodkového veku, je jej penzijný systém považovaný za udržateľný do budúcnosti.
