V Ozete zostanú len opustené haly, prázdne stoličky a ticho...
TRENČÍN - Ešte pred pár dňami to v trenčianskej Ozete žilo. V halách hučali stroje, všade bolo počuť vravu a po chodbách sa premávali zamestnané krajčírky.
Dnes v obrovských vestibuloch
vládne ticho. Stroje mlčia, stoličky ležia opustené
na stoloch hore nohami. Takto vyzerá koniec kedysi
slávnej firmy. Spolu s ňou dosnívala svoj sen aj Marta
Bajzíková (56) a ďalších 716 zamestnancov...
Včera ráno bolo v trenčianskom závode iba veľmi málo ľudí. Niektorí si prišli po osobné veci, iní pomáhali s balením majetku firmy. Marta Bajzíková sa včera prišla poslednýkrát pozrieť do podniku, kde prežila takmer celý svoj život. V trenčianskej Ozete pracovala spolu 39 rokov, z toho 37 ako technologička. „Zatiaľ nemám novú prácu, odchádzam o tri roky skôr do predčasného dôchodku,“ povedala Marta Bajzíková, ktorá chce nateraz ostať doma.
Na prácu však nezanevrela: „Najradšej by som šla pracovať do Trenčianskych Teplíc do kúpeľov. Ovládam nemčinu, tam by som to mohla využiť.“ Veľmi dobre však vie, že celý život robila v odevnej firme, takže ak si aj nájde prácu, tak zrejme najskôr ako nejaká chyžná. „Problém je v tom, že v mojom veku si už len ťažko nájdem novú robotu. Takto tesne pred dôchodkom ma nikde nechceli,“ povedala.
Jej kolegyňa Stazka Varhaníková (34), ktorá sa spolu s ňou zúčastnila na trhu práce, už v odevnom odbore pracovať nechce. „Krajčírstvo na Slovensku už nemá budúcnosť,“ myslí si mamička 10- a 13-ročného dieťaťa.
Budúcnosť si však skôr či neskôr bude musieť vyjasniť takmer 900 ľudí. Od zajtra sa výroba v Trenčíne aj Skalici definitívne skončí. Väčšina zamestnancov si už svoju výpoveď prevzala. Haly pomaly pustnú, do konca apríla sa v nich objaví asi 20 ľudí, ktorí budú zabezpečovať dokončovacie práce.
Podľa personálnej riaditeľky firmy Marcely Vlčkovej si približne polovica z ľudí, ktorí si prevzali výpoveď, našla od apríla novú prácu. „V uplynulých týždňoch bola väčšina našich zamestnancov v kontakte s inými firmami, zúčastňovali sa na pohovoroch, odosielali dotazníky,“ dodala. Realita však bude úplne jasná v ďalších týždňoch, keď sa všetci dotknutí zaevidujú na úrade práce.
Včera ráno bolo v trenčianskom závode iba veľmi málo ľudí. Niektorí si prišli po osobné veci, iní pomáhali s balením majetku firmy. Marta Bajzíková sa včera prišla poslednýkrát pozrieť do podniku, kde prežila takmer celý svoj život. V trenčianskej Ozete pracovala spolu 39 rokov, z toho 37 ako technologička. „Zatiaľ nemám novú prácu, odchádzam o tri roky skôr do predčasného dôchodku,“ povedala Marta Bajzíková, ktorá chce nateraz ostať doma.
Na prácu však nezanevrela: „Najradšej by som šla pracovať do Trenčianskych Teplíc do kúpeľov. Ovládam nemčinu, tam by som to mohla využiť.“ Veľmi dobre však vie, že celý život robila v odevnej firme, takže ak si aj nájde prácu, tak zrejme najskôr ako nejaká chyžná. „Problém je v tom, že v mojom veku si už len ťažko nájdem novú robotu. Takto tesne pred dôchodkom ma nikde nechceli,“ povedala.
Jej kolegyňa Stazka Varhaníková (34), ktorá sa spolu s ňou zúčastnila na trhu práce, už v odevnom odbore pracovať nechce. „Krajčírstvo na Slovensku už nemá budúcnosť,“ myslí si mamička 10- a 13-ročného dieťaťa.
Budúcnosť si však skôr či neskôr bude musieť vyjasniť takmer 900 ľudí. Od zajtra sa výroba v Trenčíne aj Skalici definitívne skončí. Väčšina zamestnancov si už svoju výpoveď prevzala. Haly pomaly pustnú, do konca apríla sa v nich objaví asi 20 ľudí, ktorí budú zabezpečovať dokončovacie práce.
Podľa personálnej riaditeľky firmy Marcely Vlčkovej si približne polovica z ľudí, ktorí si prevzali výpoveď, našla od apríla novú prácu. „V uplynulých týždňoch bola väčšina našich zamestnancov v kontakte s inými firmami, zúčastňovali sa na pohovoroch, odosielali dotazníky,“ dodala. Realita však bude úplne jasná v ďalších týždňoch, keď sa všetci dotknutí zaevidujú na úrade práce.