BRATISLAVA – Francúzska metropola je už pár dní dejiskom celosvetovej debaty o klíme. Lídri z viac ako 190 krajín rokujú o opatreniach smerujúcich k zníženiu dopadov zmeny klímy na planétu a život na nej.
Klimatickým hrozbám sa spoločne s viacerými inštitúciami zaoberá aj naše ministerstvo vnútra. Rezort pripravuje národnú stratégiu, ktorá mapuje najrôznejšie bezpečnostné riziká vrátane prírodných katastrof spôsobených klimatickou zmenou a navrhuje spôsob ako ich komplexne uchopiť.
Potrebujeme stratégiu na zvládanie rizík
Parížska konferencia si za svoj cieľ stanovila pristúpiť k opatreniam účinne čeliť zmene klímy. Nekorigované globálne otepľovanie totiž môže spôsobiť napríklad ešte väčší nárast tropických letných dní, zvýšené odparovanie vody, väčšie riziko lesných požiarov, zvýšenie hladiny oceánov a s tým súvisiace zaplavovanie ohrozených miest.
V dôsledku čoraz častejšie sa vyskytujúcich prírodných hrozieb sa krajiny na celom svete začali intenzívne zaoberať manažmentom rizík a identifikáciou možných hrozieb, analyzujú ich a prijímajú opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a verejného poriadku. Slovensko je jedna z prvých krajín EÚ, ktoré si v prípade schválenia predkladanej Stratégie manažmentu rizík splnia záväzok stanovený v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.
Brusel totiž vyzval všetky členské krajiny, aby do 22. decembra 2015 predložili Európskej komisii národné posúdenia rizík. Mnohé iné vlády požiadali o posunutie lehoty. „Slovensko potrebuje spoľahlivú stratégiu a funkčný systém pre manažment všetkých rizík, ktoré nám potenciálne hrozia. Pri vzniku mimoriadnej udalosti je totiž nesmierne dôležité mať dobre pripravené jednotlivé kroky a intervenčné kapacity tak, aby poskytovanie pomoci bolo rýchle a zodpovedajúce rozsahu vzniknutej situácie. Len takto vieme pomôcť chrániť to, čo má pre nás najväčšiu hodnotu,“ vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Hrozba prírodných katastrof na Slovensku
Prívalové povodne, zosuvy pôdy, sucho, požiare, veterné smršte a snehové kalamity dokážu spôsobiť napríklad narušenie dodávok pitnej vody, elektrického prúdu a tiež poškodenie cestnej infraštruktúry. Tieto a mnohé ďalšie riziká sa dostali na zoznam udalostí, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť Slovenska a jeho obyvateľov.
Pripravovaný dokument Stratégia manažmentu rizík z dielne ministerstva vnútra zavádza komplexný a systematický prístup k manažmentu rizík vo všetkých jeho fázach od prevencie rizík, cez pripravenosť a reakciu na mimoriadnu udalosť, až po odstraňovanie následkov a obnovenie ekonomického a spoločenského života.
„Systematická príprava na takéto krízové situácie si vyžaduje nie len materiálne zabezpečenie, ale aj jasné rozdelenie organizácie plánovaných opatrení a dohľad nad ich realizáciou, s nimi súvisiacich kompetencii a podporu v legislatíve,“ vysvetlil podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák.
Medzi očakávané výsledky implementácie navrhovanej stratégie patrí aktívna a systematická prevencia nežiaducich dopadov najvýznamnejších rizík, zavedenie jednotného riadenia pri všetkých druhoch krízových stavov, monitorovanie a vyhodnocovanie rizík viazaných na zmenu klímy a jej dôsledkov. Ambíciou je tiež vytvoriť priestor pre využitie poznatkov, výskumu a technológií na účinnejšie zmiernenie klimatických a bezpečnostných rizík.
Najrizikovejšie sú hrozby spôsobené počasím
Nežiaduce udalosti spôsobené zmenou klímy ohrozujú chod života a trvalú udržateľnosť hospodárstva celej krajiny. Dokument z dielne ministerstva vnútra pomenováva riziká, ktoré hrozia Slovensku a rozdeľuje ich do štyroch kategórii podľa miery identifikovanej hrozby. Zatiaľ čo za veľmi vysoké riziko sa považujú takmer každoročné záplavy, nízke riziko predstavuje napríklad narušenie medzinárodnej leteckej dopravy v dôsledku sopečného popola. Vysoko rizikové sú podľa stratégie tiež extrémne výkyvy počasia, ktoré môžu viesť k rozsiahlym lesným požiarom, víchriciam a krupobitiam.
„Našim cieľom je zníženie zraniteľnosti jednotlivcov a krajiny voči jednotlivým rizikám. Na jeho dosiahnutie je potrebné premeniť opatrenia smerujúce k zníženiu rizika vzniku živelných pohrôm ako aj iných mimoriadnych udalostí do konkrétnych programov, ktoré musia prebiehať v úzkej spolupráci relevantných aktérov. Ako správca zdrojov alokovaných na manažment rizík v operačnom programe Kvalita životného prostredia sme pripravili s podporou EÚ na realizáciu týchto programov a projektov takmer 260 miliónov eur,“ povedala Rut Erdélyiová, generálna riaditeľka sekcie európskych programov rezortu vnútra.
