BRATISLAVA – Od začiatku utečeneckej krízy sa čoraz viac hovorí o multikultúrnej spoločnosti. Väčšina Slovákov si neuvedomuje, že v nej každý deň žijeme. Naše hlavné mesto však skrýva príbehy Nemcov, Maďarov či Chorvátov, ktorí oblasť západného Slovenska formovali omnoho viac, ako si myslíme. Spolužitie s inými národnosťami je, ako vyplýva z histórie, Slovákom veľmi blízke.
Organizácia Leperiben pripravila netradičnú prehliadku mesta v snahe ukázať, že Slováci by bez iných národov neboli tým, kým sú. Pri prechádzke centrom, ktoré na záujemcov dýcha históriu doslova z každého rohu, adekvátny historický výklad poskytol Ivor Švihran zo združenia M_P_BA v spolupráci so sprievodcom Árpádom Korpásom, predstaviteľom Občianskeho združenia Bratislavské rožky.
Svoj názor na multikultúrnu spoločnosť prezentovala aj Kateřina Sidiropulu Janků, odborná asistentka na Katedre sociológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pre Topky odpovedala na otázky, ktoré sa týkali dnes toľko využívaného pojmu globalizácia. Treba povedať, že o tejto téme hovorila s istou dávkou trpkosti v hlase. Prečo?
„Tá trpkosť, ktorú ste počuli, bola zrejme spôsobená vedomím toho, že klasické sociologické koncepty už nestačia na vysvetlenie situácie vo svete. Takže skôr v tom bol taký odraz profesionálnej bezmocnosti. Mám pocit, že sociológia je vedou moderny a tá moderna sa premieňa veľmi dramaticky v niečo iné. Nám, sociológom, už akoby nestačí jazyk, ktorý máme k dispozícii. Svet je takým, akým je, s tým žiadna veda nič neurobí. Lenže teraz nemôžeme dostatočne slúžiť k porozumeniu toho sveta,“ uviedla na úvod uznávaná odborníčka.
Globalizácia spoločnosti je často v ostrom kontrastne s národnou hrdosťou, nacionalizmom ako takým. Je však takéto porovnávanie na mieste? „Očividne doteraz známe recepty nefungujú, identity sa premieňajú. Je dôležité povedať, že svet zmenila práve digitalizácia a zrýchlenie či zlacnenie dopravy. Dnes pre transmigrantov nie je problémom byť mobilným kosmopolitným občanom dvoch či troch národných spoločností,“ vysvetľuje sociologička fakt, že väčšina Slovákov cestujúcich nielen za prácou sú v podstate migranti.
Janků však jedným dychom dodáva, že v súčasnej kríze nejde ani tak o migrantov, naša spoločnosť sa rozpadá z úplne iných dôvodov: „Keby ste urobili experiment, v ktorom by ste vylúčili všetkých prisťahovalcov na české či slovenské územie, aj bez nich spoločnosť trpí krízou súdržnosti. Bez súdržnosti sa aj ľudia, ktorí hovoria česky či slovensky, cítia nedostatočne integrovaní do spoločnosti, necítia sa tam ako doma, nedostávajú dostatočné signály na to, aby sa mohli v tejto novej spoločnosti cítiť zabývaný. Emil Durkheim by povedal, že spoločnosť už je v proto anomickom stave a nepotrebuje k tomu prisťahovalcov, aby sa rozvracala.“
Čo je teda hlavným dôvodom rozvracania spoločnosti? Čo sa za posledné roky zmenilo natoľko, že už ani sociológovia nevedia nájsť slová, ktorými by opísali súčasný stav? „Globalizácia a digitalizácia. V tomto súhlasím so Zygmundom Baumanom, ktorý hovorí, že digitalizácia spoločnosti nepriniesla väčší rozhľad, ale priniesla mentálne uzatváranie a zvýšila krehkosť ľudí pri stretnutí s inakosťou.“
„Je omnoho jednoduchšie vytvoriť si v digitalizovanom svete svoje kapsulárne videnie spoločnosti, ktoré ale potom omnoho menej citeľne zdieľate s ostatnými a stávate sa existenčne zraniteľnejším. My si tú existenčnú úzkosť spôsobujeme sami práve skrz svet zdanlivo otvorených možností. Iba do momentu, pokiaľ bezprostredne komunikujete s druhými, až vtedy sme neustále vystavovaní konfrontácii a zhadzovaniu, že to naše videnie sveta môže byť zlé, a to nás posilňuje.“ Najväčšou prekážkou sú teda práve sociálne siete a internetové fóra, tam treba hľadať príčinu frustrácie verejnosti.
