MOSKVA/LONDÝN - Úplne osamotená uprostred divočiny na ruskej Sibíri žije sedemdesiatročná žena, ktorej rodina tam v 30. rokoch minulého storočia utiekla pred stalinským čistkami. Jej jediným dopravným prostriedkom sú vlastné nohy a do najbližšieho mesta to má dva týždne chôdze. O osude Agafje Lykovovej teraz britskí filmári točia dokument, napísal britský denník The Guardian.
Utiekli do sibírskej tajgy, aby chránili svoju vieru: Iného človeka nevideli 40 rokov!
Lykovovej rodina patrila k takzvaným starovercom, ortodoxnému náboženskému a spoločenskému hnutiu, ktoré sa v 17. storočí oddelilo od ruskej pravoslávnej cirkvi. Pred stalinovskými represiami sa uchýlila na Sajany, pohorie na Sibíri v blízkosti hranice s Mongolskom. So sebou vtedy mala len to, čo uniesla, a semená.
Lykovová a jej brat Dmitrij sa už na Sibíri narodili a vyrástli bez akéhokoľvek kontaktu s vonkajším svetom. Jediní ľudia, ktorých stretávali, boli členovia ich vlastnej rodiny. Tá žila v úplnej izolácii až do roku 1978, kedy do oblasti prileteli na prieskum sovietski geológovia. Až od nich sa Lykovovci dozvedeli, že Stalin je mŕtvy, represie skončili a Sovietsky zväz je teraz priemyselnou mocnosťou, ktorá sa zúčastnila vojny, o ktorej rodina v živote nepočula.
Počas nasledujúcich rokov ale všetci členovia rodiny zomreli, ako posledný pred 30 rokmi otec Karp. Lykovová sa spriatelila s členom geologickej expedície Jerofejom Sedovom, ktorý sa po tom, čo v mraze prišiel o nohu, usídlil pred 18 rokmi v chate asi 100 metrov od jej domu. Aj Sedov ale tento rok zomrel.
Britským filmárom Lykovová povedala, že jej život sa točí okolo náboženstva a denných liturgických rituálov. Jej vyznanie jej zakazuje používať veci s čiarovým kódom, a to ani lieky alebo zápalky. "Kresťan nemôže byť nikdy sám. Každý kresťan má anjela strážneho a tiež Krista a apoštolov. Mám ikonu, ktorá bola požehnaná. Nikdy nie som sama, je so mnou Kristus," odpovedala drobná žena filmárom na otázku, či sa necíti byť sama.
Lykovová je úplne sebestačná. Pestuje zemiaky, mrkvu, cibuľu, kvaku a ďalšiu zeleninu. Na otázku, či sa má lepšie teraz, alebo predtým, keď rodina žila v izolácii, odpovedala jednoducho. "Vtedy sme nemali soľ." V jej reči sa miešajú zastarané slová a náboženské termíny, takže aj Rusi majú problém jej porozumieť. Oblasť leží na trase rakiet vystreľovaných z kazachstanského kozmodrómu Bajkonur a je posiata kozmickým odpadom.
"Dva roky som nemohla prestať myslieť na to, ako táto neuveriteľná žena prežíva sama uprostred divočiny. Pôsobilo to na mňa zároveň ako raj ďaleko od nášho sveta masovej komunikácie a ako nočná mora samoty," povedala britská režisérka Rebecca Marshallová, autorka dokumentu Forest in Me (Les vo mne). Keď na Sibír za Lykovovou prišla, mala vraj pocit, že sa dostala do budúcnosti, do sveta bez technológií. "Je to neuveriteľné a nádherné miesto".
Zábery natočené v minulom roku
