BRATISLAVA - Čo stojí za vznikom Islamského štátu a ako toto zlo poraziť? Dokáže sa Európa vysporiadať s masívnou utečeneckou vlnou? Na otázky ohľadom budúcnosti Európy a bezpečnostných hrozieb, ktoré na nás číhajú, odpovedá bezpečnostný expert Róbert Ondrejcsák.
Viaceré štáty na Blízkom východe rozkývala Arabská jar. Akú úlohu zohráva táto udalosť za vznikom Islamského štátu či utečeneckej krízy?
Najdôležitejším faktorom pri vzniku IS bolo mocenské vákuum, ktoré vzniklo po stiahnutí amerických síl z Iraku, a nepripravenosť miestnych vlád čeliť tejto hrozbe, keďže iracké ozbrojené sily neboli pripravené na zaistenie bezpečnosti nad celou krajinou, a tiež občianska vojna, ktorá vznikla po snahe násilne potlačiť protesty proti prezidentovi Asadovi a v podstate stiahla Sýriu do roky trvajúcej občianskej vojny.
Akú úlohu zohráva za vznikom Islamského štátu či utečeneckej krízy ne/intervencie Západu na čele so Spojenými štátmi americkými?
Tým, že USA a Európa zostali pasívne voči konfliktu v Sýrii, v podstate neexistuje vonkajšia sila, ktorá by mohla zastaviť občiansku vojnu. Vo vnútri Sýrie existuje niekoľko skupín, frakcií, ktoré bojujú, ale ani jedna strana nie je dostatočne silná na víťazstvo. Vonkajší aktéri, ako Európa, USA, Rusko, Irán, Turecko, Saudská Arábia a ďalší, majú svojich spojencov medzi bojujúcimi stranami.
Akú má Európa absorbčnú kapacitu utečencov? Koľko ich dokáže zvládnuť?
Drvivá väčšina utečencov sa stále nachádza v štátoch, ktoré susedia so Sýriou, napríklad v Libanone či v Turecku, kde sa nachádzajú milióny ľudí. Do Európy sa dostáva len zlomok, malé percento celkových utečencov. Vo svojej modernej histórii už Európa zvládla oveľa väčšie utečenecké vlny ako tá súčasná.
Do Sýrie Západ nezasiahol. Nebola v tomto prípade chyba nezasiahnuť?
Ja tvrdím od začiatku konfliktu, že problémom nie je angažovanosť USA a Európy, ale práve naopak, ich nedostatočná angažovanosť, zapojenie sa dop riešenie situácie.
Asad použil chemické zbrane, aj keď Obama narysoval červenú líniu. Vyzeralo to, že intervencia je na spadnutie, ale nestalo sa tak. Prečo?
Bola to strategická chyba, ktorá oslabila kredibilitu USA predovšetkým v očiach jej regionálnych spojencov, ako napríklad Saudská Arábia. Tieto štáty to vnímali ako neochotu Washingtonu sa výraznejšie angažovať v udržaní stability na Blízkom Východe. USA buď nemali kresliť červenú čiaru, alebo ak už raz nadefinovali a ak to niekto porušil, tak mali trvať na konzekvenciách, ktoré sami definovali.
Môže takýto vládca zostať aj naďalej na čele krajiny s tichou akceptáciou veľmocí?
Asad nie je priateľný ani pre opozíciu, ani pre drvivú väčšinu štátov zainteresovaných v konflikte, vrátane Spojených štátov, európskych veľmocí, Turecka či Saudskej Arábie. Ak existuje politické riešenie konfliktu, to musí obsahovať zmenu v Damašku a nové vedenie, keďže súčasné je totálne diskreditované.
Myslíte si, že by sa Asad vzdal funkcie výmenou za sľub, že nebude súdený za vojnové zločiny?
Nevidím do hlavy sýrskeho prezidenta, ale keby chcel odísť, už mal viacero možností abdikovať ešte na začiatku s oveľa kratším zoznamom vojnových zločinov ako teraz.
Utečeneckej kríze nahráva aj rozbitá Líbya. Tu Západ zasiahol a zanechal spúšť. Ako hodnotíte úlohu Západu v Líbyi?
Zásah spojencov v Líbyi bol v podstate správny, problémom bola a stále je následná neochota sa angažovať v stabilizácii situácie. Je vždy problematické, ak niekde zasiahnete, pomôžete zvrhnúť diktátora, ale ak miestne opozičné sily nie sú pripravené a schopné vládnuť, tak je ťažké očakávať stabilitu.
Čím si vysvetľujete zásah Ruska v Sýrii? Posledné správy hovoria o tom, že Rusko útočí najmä na pozície protivládnych rebelov a nie na Islamský štát.
Primárnym cieľom Ruska a ruskej intervencie je udržať prezidenta Asada pri moci. Tomu zodpovedajú aj operácie, ich ciele a prostriedky. Preto ruské sily útočia predovšetkým na opozíciu a nie na Islamský štát.
Vyhovujú Rusku utečenecké vlny do Európy?
Zvládnutie utečeneckej krízy v súčasnosti viaže pomerne veľkú pozornosť a významné energie v Európe, čo prirodzene odpútava pozornosť od ďalších problémov, ako napríklad ruská agresia na Ukrajine. Z tohto pohľadu utečenecká kríza Rusku vyhovuje.
Róbert Ondrejcsák
Riaditeľ inštitútu CENAA (Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy). Do jeho okruhu záujmov patrí zahraničná a bezpečnostná politika USA, budúcnosť NATO a európskej bezpečnostnej politiky, slovenská bezpečnostná politika, Strategické hodnotenie obrany, medzinárodná bezpečnostná a vojenská spolupráca.
Špecializuje sa na transatlantické vzťahy a NATO, európsku bezpečnostnú architektúru, zahraničnú a bezpečnostnú politiku USA a na strednú Európu. Pôsobil na viacerých univerzitách, je autorom alebo spoluautorom rôznych odborných publikácií v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a členom redakčnej rady viacerých odborných časopisov v SR aj zahraničí.
