BRATISLAVA - Robert Fico sa v roku 2004 dušoval, že máme nízke platy a vysoké ceny. Nákup základných potravín sa rozhodol demonštrovať slabú životnú úroveň Slovákov oproti našim susedným štátom. Topky sa vybrali na ten istý nákup ako Fico pred 11 rokmi a porovnali ceny. Ako to dopadlo? Môžeme si dovoliť kúpiť viac ako v roku 2004?
Robert Fico bol vtedy v opozícii a spravil nákup vybraných základných potravín. Zaplatil za to 410 slovenských korún, v prepočte 10,11 eura. Porovnával to so susednými štátmi ako Rakúsko, Maďarsko či Poľsko. Aj keď kritici vtedy vyčítali Ficovi, že nakupoval v drahom obchode a dal sa spraviť aj lacnejší nákup, ktorého cena bola o približne dvadsať percent menšia.
Pred 11 rokmi sa posťažoval tiež, že Slováci majú nízke platy a vysoké ceny. „Zaujímavé je to, že sme urobili na Slovensku nielen najdrahší nákup, ale máme aj najnižšie mzdy. Tak, prosím vás, aký tatranský tiger?“, pýtal sa Fico spochybňujúc pravicové reformy.
My sme spravili o 11 rokov nákup presne tých istých potravín. A výsledna cena?
| Položka | Ceny 2004 (sk) | Ceny 2015 (€) |
| Chlieb | 35,40 sk | 0,99 € |
| 10 rožkov | 11 sk | 0,6 € |
| Liter plnotučného mlieka | 17,50 sk | 0,89 € |
| 1 kg polohrubej múky | 11,30 sk | 0,79 € |
| 1 kg kuchynskej soli | 6,60 sk | 0,29 € |
| 10 ks vajíčok | 48,90 sk | 1,59 € |
| 250-gramové maslo | 35,70 sk | 2,5 € |
| 1 kg kryštálového cukru | 29,90 sk | 0,79 € |
| 3 kg zemiakov | 55,50 sk | 1,43 € |
| 1,3 kg balené kurča | 79,50 sk | 4,59 € |
| Výsledná cena | 410 sk (10,11 €) | 14,46 € |
Takmer o polovicu väčšia. No treba si dať veľký pozor na vyvodenie záverov. Cena je jedna vec, príjem druhá. Aj keď ceny vzrástli oproti roku 2004, narástli nám aj platy, upozorňujú analytici.
Na tento fakt upozorňuje aj ekonomický analytik Stanislav Pánis z J&T banky. "Ceny potravín rástli za spomínané obdobie (2004 - 2015 - pozn. red.) pomalšie ako nominálne mzdy. Z toho vypláva, že bežní Slovák si môže dnes dovoliť kúpiť reálne viac potravín oproti roku 2004," povedal pre Topky.
Na nákup potravín pracujeme menej
Priemerná mesačná mzda v roku 2004 bola 15 825 slovenských korún, teda 38,6 násobok vtedajšieho nákupu. V roku 2015 je priemerná mesačná mzda 879 eu, teda 60,8 násobok tohtoročného nákupu. Šéf ekonomického inštitútu INEKO Peter Goliaš upozorňuje, že dnes na nákup potravín pracujeme menej. "Na daný nákup (z roku 2004 - pozn. red.) sme museli pracovať v priemere 6,3 hodiny. Dnes naň musíme pracovať v priemere 4 hodiny," tvrdí Goliaš a dodáva, že to "svedčí o prudkom raste reálnych miezd aj životnej úrovne na Slovensku, ku ktorému došlo po roku 2004."
Jeho slová potvrdzuje aj Radovan Ďurana z inštitútu INESS. "Toto porovnanie ukazuje, že dôležitejšie je, či rastie kúpna sila, ako to, ako sa zmenila cena samotných potravín.
Ekonomický rast zvyšuje bohatstvo spoločnosti aj na Slovensku," tvrdí ekonóm.
Dominika Ondrová z Poštovej banky ale upozorňuje, že veľká časť pracujúcich na plný úväzok si nesiahla na priemernú mzdu. "Pravdou ale tiež je, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo až 57 % Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok," zareagovala pre Topky.
Pozor na pocitovú infláciu
Aj keď je ekonomicky dokázané, že si toho môžeme za súčasné platy viac kúpiť, mnohým Slovákom to tak nepripadá. "Samotní Slováci to ale vidia inak. Fenomén zvaný pocitová inflácia sa podpísal pod to, že až zhruba tri pätiny slovenských domácností má dojem, že aj v minulom roku platili za tovary a služby viac," myslí si analytička.
Na záver sa teda dá zhodnotiť, že v porovnaní s rokom 2004 máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie ceny, ale zároveň aj vyššie mzdy. "Priemerný Slovák si tak zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac ako pred 10 rokmi. Práve to, koľko zarábame a čo si za to môžeme kúpiť, sa zvyčajne premieta do hodnotenia našej životnej úrovne," dodala Ondrová.
