NEW YORK - Jej primárnym cieľom bolo udržanie mieru vo svete. Dnes sú jej úlohy ďaleko rozsiahlejšie a konkrétnejšie. Reč je o Organizácii spojených národov, ktorej zakladajúca charta vstúpila do platnosti pred 70 rokmi, 24. októbra 1945.
Vznik
OSN sa zrodila na sklonku druhej svetovej vojny a nadviazala na odkaz svojej predchodkyne Spoločnosti národov, ktorá vznikla v roku 1919 v rámci Versaillskej zmluvy na podporu medzinárodnej spolupráce a dosiahnutia mieru a bezpečnosti. Ako základ Charty OSN poslúžili návrhy o hlavných zásadách činnosti budúcej OSN, ktoré vzišli z rokovania predstaviteľov ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číny vo washingtonskej štvrti Dumbarton Oaks z roku 1944. Tieto návrhy potom boli v San Franciscu doplnené ustanoveniami jaltskej konferencie Veľkej trojky (Stalin, Roosevelt, Churchill) o procedúre hlasovania v Rade bezpečnosti. Napriek nesúhlasu niektorých delegácií bola potvrdená zásada veta.
Zakladajúcej konferencie OSN v San Franciscu sa v dňoch 25. apríla až 26. júna 1945 zúčastnilo 50 štátov vrátane Československa. Pre nezhody medzi veľmocami chýbalo Poľsko, ale aj jemu bolo vyhradené miesto zakladajúceho člena. Chartu OSN na konferencii podpísalo 50 štátov a organizácia oficiálne vznikla 24. októbra 1945, kedy dokument ratifikovala Čína, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA, Británia a väčšina signatárskych krajín. Každoročne sa 24. október oslavuje ako Deň spojených národov.
Ciele
Medzi základné ciele OSN patrí udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, podpora priateľských vzťahov medzi národmi, rozvoj spolupráce pri riešení medzinárodných problémov, podpora ľudských práv a koordinácia činnosti jednotlivých štátov. Do OSN môže vstúpiť každý štát, ktorý prijme záväzky a pravidlá Charty. O prijatí rozhoduje Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na prijatie je potrebných 9 hlasov z 15, proti však nesmie byť žiadny zo stálych členov rady (Čína, Rusko, Francúzsko, Británia, USA). Vo Valnom zhromaždení je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Niektoré štáty nie sú členmi OSN, ale vstúpili do niektorej zo špecializovaných agentúr. Môžu preto požiadať o štatút stáleho pozorovateľa.
OSN sa skladá zo šiestich hlavných orgánov, pod ktorých právomoc spadá množstvo ďalších orgánov, organizácií, programov, komisií a výborov. Okrem Valného zhromaždenia, ktoré je hlavným rokovacím orgánom a súčasne jediným, ktorý sa skladá zo zástupcov všetkých 193 členských štátov, je to Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC), Poručenská rada, Medzinárodný súdny dvor a sekretariát. Šéfom administratívy OSN je generálny tajomník, od januára 2007 ním je Kórejčan Pan Ki-mun. Úradnými jazykmi OSN sú angličtina, arabčina, čínština, francúzština, ruština a španielčina. OSN sídli v New Yorku.
Organizácia je financovaná členskými krajinami, ktoré prispievajú hlavne podľa výšky národného dôchodku a počtu obyvateľov. Najväčšími prispievateľmi sú USA, Japonsko, Británia, Nemecko a Francúzsko. Na roky 2014 a 2015 bol schválený rozpočet vo výške 5,53 miliardy dolárov (4,8 miliardy eur).
Úspechy a kritika
Za úspechy OSN bývajú označované misie v Namíbii, Mozambiku, Kambodži. Vysoko je hodnotená práca zvláštnych organizácií OSN, ako je Detský fond UNICEF či Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR, ktoré vykonávajú rozsiahlu humanitárnu prácu. V roku 2001 dokonca OSN a jej generálny tajomník Kofi Annan získali za "prínos k lepšie usporiadanému a pokojnejšiemu svetu" Nobelovu cenu za mier.
Rovnakú cenu získali v minulosti viaceré organizácie a výbory OSN. Prestíž OSN ale mnohokrát čelila aj kritike, napríklad za prehliadanie genocídy v Rwande, mierové operácie v Somálsku, Bosne a Rwande, kde nedokázala zabrániť krviprelievaniu a genocídam. A taktiež za skutočnosť, že zásahy NATO proti Juhoslávii či vojna v Iraku sa obišli bez mandátu OSN.
