NEW YORK – Lídrov dvoch svetových veľmocí dnes po roku čaká dôležité dvojhodinové stretnutie, ktoré môže váhy svetovej krízy nakloniť v prospech porážky Islamského štátu. Obaja budú súčasťou Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a mali by hľadať diplomatickú cestu na potlačenie terorizmu. Je to však reálne?
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko nemá v pláne „práve teraz“ vyslať svoje bojové jednotky do Sýrie. Dodal však, že Rusko bude pokračovať v podpore súčasnej sýrskej vlády. Putin to uviedol v rozhovore pre americké televízie CBS a PBS, ktorý poskytol pred tým, ako dnes pred Valným zhromaždením OSN vystúpi so svojím prejavom a stretne sa s americkým prezidentom Barackom Obamom. „Rusko sa nezúčastní na nijakých vojenských akciách na území Sýrie alebo iných štátov. No, aspoň to neplánujeme práve teraz,“ vyhlásil Putin podľa ruských agentúr.
Islamský štát je nárazníkom svetových veľmocí: Spolupráca je ilúzia, myslí si analytik
Vzťahy Ruska so Spojenými štátmi a inými západnými partnermi negatívne ovplyvnil vývoj na Ukrajine, kde Moskva anektovala Krymský polostrov a netají sa ani sympatiami k separatistom, ktorí vyhlásili v Doneckej a Luhanskej oblasti ľudové republiky nezávislé od Kyjeva. Západ podozrieva Moskvu, že proruských separatistov na východe Ukrajiny podporuje aj vojensky - dodávkami zbraní a výzbroje či výcvikom. Naďalej sa špekuluje aj o priamej účasti ruských vojakov v bojoch na východe Ukrajiny. Rusko všetky tieto obvinenia odmieta.
Rusko posiela do Sýrie zbrane
V posledným týždňoch Západ vyjadruje znepokojenie aj v súvislosti s narastaním ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii, kam podľa Moskvy v súlade s podpísanými dohodami smerujú dodávky zbraní pre vládnu armádu bojujúcu proti protivládnym povstalcom vrátane IS. Kremeľ dnes informoval, že Putin sa v New Yorku okrem Obamu stretne aj s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním, ktorého krajina tiež dodáva zbrane armáde sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ašpiruje na vedúcu rolu v boji proti islamistickému terorizmu.
Putin verzus Obama
Ako uvádza portál Ft.com, predstaviť si vzájomnú dohodu alebo spoločnú reč amerického rezidenta Baracka Obamu s ruským lídrom Vladimirom Putinom môže byť ťažké. Dnes sa prvýkrát stretávajú po viac ako roku, aby diskutovali o osude Sýrie a nestabilite na Blízkom východe. Podľa expertov je však konsenzus v nedohľadne, pretože Obama s najväčšou pravdepodobnosťou nebude žiadať Putina, ktorý si bude presadzovať svoje mocenské záujmy, o pomoc.
Sýriu postihla utečenecká kríza a jej susedné krajiny sa zmietajú v neistote. O ďalší rok alebo dva by mohla byť situácia ešte horšia a tlak na Európu by ešte viac zosilnel. Do nepriaznivo vyvíjajúcej situácie boli nútení zapojiť sa aj Obama s Putinom. Washington je pod tlakom, pretože Putin podporuje režim sýrskeho prezidenta Bašára Assada, od ktorého USA požaduje odstúpenie. Okrem toho sa Putin otvorene púšťa do kritiky politiky Spojených štátov v Sýrii a vyhlasuje, že podpora, ktorú poskytujú protivládnym povstalcom, je nielen „protizákonná, ale aj kontraproduktívna“.
Hra na tenkom ľade
Jedným z dôležitých ruských cieľov je podpora Assada napriek tomu, že Sýria trpí pod nátlakom teroristov z Islamského štátu a prichádza o svoje územie. Z toho dôvodu Putin do Sýrie za uplynulý mesiac vyslal niekoľko lietadiel, tankov a vojakov. Prežitie či pád Assada súčasne závisí od Ruska, čo pre Putina znamená ešte väčšiu sféru vplyvu.
Je veľmi pravdepodobné, že Obama sa nedopustí riskantných prehlásení a Putin sa bude snažiť vyvážiť svoju ponúkanú pomoc pod zámienkou zastavenia Islamského štátu Sýrii zmiernením sankcií voči Rusku. Hoci to nemusí byť na prvý pohľad zreteľné, aj Putin bude potrebovať Obamovu pomoc.Rusko sa totiž veľmi ľahko môže stať terčom útoku radikálov a obe krajinu potrebujú poraziť Islamský štát a diplomatická cesta je jedinou možnou voľbou.
Turecko naďalej odmieta Asadovo zotrvanie pri moci
Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes vyhlásil, že Turecko odmieta zotrvávanie terajšieho sýrskeho prezidenta Bašára Asada pri moci v predpokladanom prechodnom období pred vytvorením nových vládnych štruktúr v Sýrii. Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii patrí Turecko k najhlasnejším kritikom sýrskeho prezidenta, ktorému pripisuje zodpovednosť za stratu tisícov životov a vyhnanie miliónov ľudí z ich domovov. Turecko naďalej trvá na nutnosti Asadovho odchodu z politiky, čo dnes potvrdil aj premiér Davutoglu.
Hrozí trvalý status quo
Davutoglu, ktorý je momentálne na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, v noci nadnes vyhlásil, že Turecko akceptuje akékoľvek rozhodnutie sýrskeho národa, ak jeho súčasťou nebude zotrvanie Asada pri moci, napísal dnes turecký denník Hürriyet. Davutoglu vyjadril obavy, že ak by bol Asad súčasťou prechodného obdobia, táto situácia by sa mohla zmeniť na "trvalý status quo". Zdôraznil, že postoj Ankary sa v tomto nijako nezmenil, čím chcel podľa Reuters ukončiť neistotu, ktorá nastala po vyjadrení tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana z minulého týždňa.
Miestne médiá vtedy náznaky zmeny postoja Turecka videli v Erdoganovom výroku, že „je možné prechodné obdobie bez Asada alebo s ním“. Vzápätí však aj samotný Erdogan zdôraznil nemennosť postoja Ankary voči Asadovi, keď vyhlásil, že „budúcnosť Sýrie s Asadom si nemožno predstaviť“. „Nie je možné akceptovať človeka zodpovedného za zabitie 300.000-350.000 ľudí, diktátora“, povedal.
Asad sa odmieta vzdať
Prístupnosť myšlienke, aby Asad zostal pri moci, kým sa v Sýrii nevytvorí vláda národnej jednoty, deklarovalo v poslednom čase viacero európskych politikov - naposledy to bol počas uplynulého víkendu britský premiér David Cameron a pred ním aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Na to, že Asad musí byť súčasťou politických prechodných procesov v Sýrii, upozorňuje Rusko od prvých diplomatických pokusov o urovnanie konfliktu. Samotný Asad sa moci odmieta vzdať, pričom poukazuje na to, že do najvyššej funkcie bol legálne zvolený.
Asadovým zosadením varoval pred niekoľkými dňami vo svojom prejave v New Yorku aj iránsky prezident Hasan Rúhání. Upozornil, že Asad musí zostať pri moci, aby mohol v Sýrii bojovať proti terorizmu a extrémistickej organizácii Islamský štát (IS). Uviedol tiež, že Asad nesmie byť oslabený, lebo ak by k tomu došlo, IS by okamžite vstúpil do Damasku a ďalších miest v Sýrii kontrolovaných vládnymi silami. Rúhání zároveň poznamenal, že názory Západu na Sýriu sa v posledných mesiacoch do istej miery zmenili a myšlienka, že Asad musí odísť, „už nemá tak veľa prívržencov“. Na druhej strane priznal, že neexistuje dohoda o ďalšom postupe v Sýrii.
Obama je na riešení sýrskej krízy ochotný spolupracovať s Ruskom aj Iránom
aktualizované 18:50
Americký prezident Barack Obama dnes na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku povedal, že Spojené štáty sú pripravené spolupracovať s Ruskom a Iránom na ukončení štyri roky trvajúceho konfliktu v Sýrii, z ktorého vzišla teroristická organizácia Islamský štát (IS). Informovala o tom agentúra Reuters.
"Spojené štáty sú na vyriešení tohto konfliktu pripravené spolupracovať s ktorýmkoľvek štátom vrátane Ruska a Iránu," povedal na 70. stretnutí svetových lídrov v newyorskom sídle OSN americký prezident.
"Musíme vziať do úvahy, že po toľkom krviprelievaní a toľkom vraždení sa nemôžeme vrátiť k stavu, ktorý tam (v Sýrii) vládol pred vojnou," povedal Obama. "Nemôžeme tolerovať taký apokalyptický kult, akým je IS, a Spojené štáty sa nebudú ospravedlňovať za použitie svojich ozbrojených síl ako súčasti širokej koalície, ktorá proti nemu bojuje," uviedol ďalej šéf Bieleho domu, pričom sýrskeho prezidenta Bašára Asada opísal ako tyrana a situáciu v Sýrii označil za "útok na celé ľudstvo".
Vo svojom prejave sa Obama dotkol aj situácie na Ukrajine, pričom povedal, že svet sa nesmie nečinne prizerať tomu, ako Rusko porušuje celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Ak podľa neho nebude mať nijaké následky ruská anexia Krymu, môže sa niečo podobné stať v ktorejkoľvek krajine.
Cieľom Spojených štátov nie je izolácia Ruska, ale diplomatické riešenie krízy na Ukrajine, ktoré Ukrajincom umožní rozhodovať o vlastnej budúcnosti, povedal na americký prezident.
Obama podľa agentúry AP vystúpil s kritikou Ruska len niekoľko hodín pred plánovaným stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého dominantnou témou by malo byť riešenie sýrskej krízy.
Putin označil za chybu nespolupracovať v boji proti terorizmu s Asadom
Ruský prezident Vladimir Putin dnes na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku povedal, že by bolo obrovskou chybou nespolupracovať s režimom sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Zároveň vyzval na vytvorenie širokej koalície v boji proti terorizmu. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Myslíme si, že by bolo obrovskou chybou odmietnuť spolupracovať so sýrskou vládou a jej ozbrojenými silami, ktoré muž proti mužovi hrdinsky bojujú proti terorizmu," povedal Putin na 70. zasadaní Valného zhromaždenia OSN. "Mali by sme konečne uznať, že nikto okrem prezidenta Asada a (kurdských) milícií proti Islamskému štátu (IS) a ostatným teroristickým organizáciám v Sýrii naozaj nebojuje," povedal ruský prezident.
Putin zároveň vyzval svet na vytvorenie širokej protiteroristickej koalície, ktorej súčasťou by boli aj sýrske vládne sily, pričom ich nezapojenie do boja proti IS označil za obrovskú chybu. Šéf Kremľa okrem iného vo svojom prejave kritizoval Západ za to, že vyzbrojuje tzv. umiernených vzbúrencov v Sýrii, ktorí sa následne pridávajú na stranu teroristov z Islamského štátu.
Bez toho, aby menoval Spojené štáty, Putin podľa agentúry AP povedal, že po "skončení studenej vojny vzniklo jediné centrum moci a objavili sa pokusy prehodnotiť úlohu OSN".
Iránsky prezident obvinil USA zo širenia terorizmu
aktualizované 20:44
Iránsky prezident Hasan Rúhání dnes na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku povedal, že Irán je pripravený pomôcť pri nastolení demokracie v Sýrii a Jemene rovnako, ako tomu bolo v prípade Iraku a Afganistanu. Zo šírenia terorizmu na Blízkom východe obvinil Spojené štáty, uviedla agentúra Reuters.
"Sme pripravení pomáhať pri vykorenení terorizmu a vydláždení cesty k demokracii," povedal na 70. zasadaní Valného zhromaždenia OSN iránsky prezident. "Rovnako ako sme pomáhali pri nastolení demokracie v Iraku a Afganistane, sme pripravení pomôcť pri zrode demokracie aj v Sýrii a Jemene," dodal Rúhání.
Z krízy na Blízkom východe obvinil iránsky prezident americkú inváziu do Afganistanu a Iraku, ako aj podporu, ktorú Washington poskytuje Izraelu na úkor Palestínčanov, čo Rúhání označil za "pomoc sionistickému režimu proti utláčanému palestínskemu národu".
Dohodu o jadrovom programe Teheránu, ktorú s Iránom uzavrelo šesť svetových mocností, označil Rúhání za "víťazstvo nad vojnou", a dodal, že táto dohoda by mala pomôcť pri nastolení mieru a stability na Blízkom východe. Irán je oddaný myšlienke Blízkeho východu bez jadrových zbraní, ktorej jedinou prekážkou je podľa iránskeho prezidenta Izrael.
