BRATISLAVA – Slovenský herec Maroš Kramár tvrdí, že na Slovensku sa ku kultúre správame macošsky. Naše kulturáky zanikajú a tie, ktoré ešte existujú, sú špinavé a bez osvetlenia. Naopak Česi majú v každom meste divadlo, ktoré je krásne zrekonštruované.
„V septembri už začína nová sezóna, takže opäť hrám doma na Slovensku aj v Čechách. V národnom divadle hráme už 25 rokov predstavenie Chrobák v hlave. Je to taký divadelný fenomén, budeme mať pomaly 400. reprízu. Potom mám v Prahe v divadle Studio Dva predstavenie Vše o mužích, to hráme iba sedem rokov a to je ďalší fenomén, lebo tam sme už 400 repríz mali. To predstavenie sa môže hrať donekonečna a ľudia sa stále vracajú. S Evičkou Holubovou zas účinkujeme v predstavení Soukromý skandál a v Bratislave máme v Istropolise Mandarínkovú izbu, tú hráme už sedemnásty rok, no vozíme to momentálne viac po Čechách ako po Slovensku. U nás sa totiž správame ku kultúre tak trochu macošsky, naše kultúrne domy zanikajú, stávajú sa z nich tržnice a tie, čo ešte existujú, sú špinavé a pomaly bez osvetlenia. Samozrejme, česť výnimkám. V Čechách je naopak v každom meste divadlo, na ktorom vidieť, že doň bolo investovaných veľa peňazí, je tam nové osvetlenie, sedačky, všetko. Tam jednoducho vidno, že kultúru naozaj milujú. A ešte mám predstavenie v mojej produkcii Lordi, ktoré hrávame pravidelne v Teatre Wüstenrot alebo všade tam, kde nás pozvú,“ vymenoval Kramár, ktorý okrem toho v Bratislave prevádzkuje i svoje vlastné bytové Divadlo vo Veži.
„V mojom staromládeneckom byte, ktorý som kedysi prenajímal, hráme s kolegom Jurajom Hrčkom už takmer rok jednu krásnu filozofickú drámu o manželstve, láske a sexe Tajomné variácie od Érica- Emmanuela Schmitta, režíroval to Valentin Kozmenko-Delinde. Predstavenie býva párkrát za mesiac, podľa toho, kedy máme s Jurajom čas. Ponúkame tento zážitok individuálnym divákom, ale je to vhodný produkt aj pre ucelené kolektívy, firmy, či narodeninový darček pre člena rodiny. Každý takýto večer je zážitkom nielen pre divákov, ale aj pre nás. Ten byt má totiž svoju zvláštnu atmosféru a celé je to vlastne ladené ako privátny divadelný večierok u Maroša Kramára v obývačke. Svojim hosťom sa venujem už hodinku pred predstavením, celý byt je počas večera k dispozícii na prehliadku, je tam občerstvenie a dobré vínko. Kapacita je tridsať ľudí, našťastie to je vždy naplnené. Dokonca k nám chodia ľudia z rôznych kútov Slovenska i Česka, je to úžasné, o to sú totiž vďačnejší. Niektorí mi dokonca prinesú aj darček, že však prišli na návštevu a to sa predsa hodí,“ usmial sa známy herec.
„Potom dve hodiny hráme a ešte hodinu po predstavení s tými ľuďmi sedíme a rozprávame sa o tom, môžu sa odfotografovať a ešte spoločne zažívame ten zážitok. Máme tam aj kroniku, kde nám hostia píšu krásne veci,“ poznamenal 56-ročný Bratislavčan. „Tá hra je skutočne dobrá, je to taký možno až detektívny príbeh a diváci do poslednej chvíle čakajú, čo z toho bude. Sú tam rôzne zvraty a je to hra plná krásnych myšlienok. Myslím, že každý, kto zažil nejaký vzťah, sa v tom nájde,“ dodal obľúbený interpret. Vstupenky na predstavenie si môžu záujemkyne a záujemcovia kúpiť prostredníctvom hercovej webstránky maroskramar.sk.
Vystupovať obklopený ľuďmi vo vlastnom byte je pre neho podľa vlastných slov omnoho intenzívnejšie ako stáť na javisku. „Na javisku sa otočíte chrbtom, zatrasiete ramenami a všetci si myslia, že plačete. Tu to nejde. Divák je totiž odo mňa na pol metra, tam tie emócie neoklamete - slza musí byť naozajstnou slzou, lebo ten divák všetko cíti, počuje a vníma tak silno, že jednoducho musíte byť pravdivý. Zároveň tam mám ľudí z každej strany, nedá sa tam schovať. Kamkoľvek sa otočím, mám niekoho pred sebou aj za sebou,“ priblížil Kramár.
Popri divadle herec nakrúca i nový seriál Kukučka, ktorého prvý diel uviedla televízia Markíza minulý týždeň v pondelok. „V Kukučke stvárňujem po dlhom čase kladnú postavu. V Búrlivom víne ma nahradil malý Marko a Timurka, ktorý nedávno skončil v Chlapi neplačú, som teraz nahradil ja v Kukučke,“ podotkol zaneprázdnený umelec.
„Okrem toho som v lete točil v Prahe ešte Ordináciu v ružovej záhrade a na ČT1 pokračujeme s Vladimírom Kořenom v Zázrakoch prírody. To malo byť pôvodne len šesť dielov a už máme natočených viac ako päťdesiat. Musím však priznať, že je to pre mňa mierny adrenalín, pretože jednak to moderujem v češtine - žil som síce päť rokov v Brne a študoval som svojho času javiskovú reč češtinu, takže je to pre mňa skoro ako druhý jazyk, no keď tam už nebývam a len dochádzam, ľahko si pomýlim slovíčko - pri niektorých nuansách v rýchlosti vážne neviem, čo je správne. A naviac si v každej časti na nás tvorcovia relácie vymyslia niečo nečakané a náročné, napríklad akrobatické lietanie, spúšťanie sa z veže alebo potápanie. Asi nevedia, ako sa nás zbaviť, tak skúšajú šťastie,“ zasmial sa na záver.
