WASHINGTON - Myšlienka, že život sa nezrodil na Zemi, ale pristál na nej z vesmíru, nie je typická len pre uvažovanie konšpirátorov či spisovateľov. Síce ostala táto teória na okraji hlavného prúdu vedy po celé desaťročia, nedávny objav astrobiológov presviedča o tom, že by mohla byť založená na pravde.
Ako sa na Zemi zrodil život a kde je jeho najstarší pôvod? To je jedna z najväčších vedeckých hádaniek a americkí strobiológovia si myslia, že majú v rukách kľúč na jej odhalenie. Život podľa nich mohol vzniknúť v úplne inej galaxii a na našu planétu ho zavial letiaci meteorit alebo kométa pred 3,8 až 4 miliardami rokov. Táto hypotéza je známa ako teória panspermie.
Vatikán mení stáročnú dogmu: Revolučné priznanie dvorného pápežovho astronóma
Na kométach v našej slnečnej sústave astrobiológovia už dávnejšie objavili organické molekuly, ktoré pochádzajú z vesmíru. Sú však aj takí teoretici, ktorí tvrdia, že život vznikol niekde úplne inde, kde sa vyvíjal a na našej planéte bol „zasadený“ kvôli ideálnym podmienkam prostredníctvom už spomínanej panspermie. Astronómovia sa dnes zhodujú, že vesmír je plný rozličných organických zlúčenín, uvádza Daily Mail.
Možno sme Marťania
Podľa biológa Peter Warda z Washingtonskej univerzity je celkom možné, že život na našej planéte pochádza z Marsu a súčasne dodal, že keby vedci pre túto teóriu našli pádne dôkazy, malo by to nedozerné dopady na súčasné vedecké a náboženské myslenie. „Je to veľká rana. Pre niektorých náboženských fundamentalistov je axióma, že život vznikol na Zemi.“
Niektorí vedci hovoria, že celá Mliečna dráha prekypuje životom a profesorka astrobiológie Chandra Wickramasinghe z Buckinghamskej univerzity sa domnieva, že Zem si neustále vymieňa živú hmotu s okolitými planétami a susednými hviezdnymi systémami. Jej presvedčenie podporujú aj nedávne objavy skamenených zvyškov organizmov v meteoritoch a drobučkých rias žijúcich vysoko v zemskej atmosfére, ktoré sa tu „usadili“ po prechode kométy.
Dôkazy hovoria jasne
V blízkosti našej galaxie vedci odhalili asi 900 exoplanét, pričom len v našej galaxii by mohlo byť až 140 miliárd planetárnych sústav. A vzdialenosť medzi nimi je len niekoľko svetelných rokov, čo je relatívne krátka vzdialenosť, ktorá umožňuje prenos nečistôt a prachu, vrátane baktérií prostredníctvom meteoritov a komét. Navyše, teóriu panspermie podporil tiež nový objav podivnej titaničitej kovovej gule v šírke ľudského vlasu, ktorá bola obklopená vzorkami organickej hmoty a nepochádza zo Zeme.
Vedci z NASA sa čoraz viac stotožňujú s hypotézou, že v našej slnečnej sústave objavia neznámy život. Kým skúmajú známky života na Marse a jeho zvyšky hľadajú aj na Mesiaci, robia ešte pokusy so simulovanými meteoritmi, ktoré vystreľujú do vesmíru a potom im dovoľujú znova vstúpiť do zemskej atmosféry. Experimenty na veľký údiv a radosť vedcov dokázali, že DNA a niektoré bakteriálne spóry sú schopné prežiť vystavené extrémnym teplotám a tlaku. A to je ďalší dôkaz pre podporu teórie panspermie.
