BRATISLAVA - Škandál v súvislosti s kontroverzným zákonným ťahom poslanca Smeru Antona Martvoňa, na ktorý upozornili Topky, má dohru. Viacerí poslanci si myslia, že jeho konanie nebolo celkom v súlade s etikou a tak sme zisťovali, či je strana pripravená klepnúť mu po prstoch a čo si o jeho postupe myslí. Môže byť pre Martvoňa tento prešľap posledným klincom do rakvy?
Rátajú slovenské zákony aj s „kreatívnymi“ politickými prístupmi a do akej miery je ich presné znenie viazané na etický úsudok? Poslanec Smeru Anton Martvoň prijal členstvo v Správnej rade Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) tretí raz, čím si predĺžil funkčné obdobie napriek tomu, že zákon členstvo obmedzuje iba na dve funkčné obdobia nasledujúce po sebe. Opozícii a právnym expertom sa tento krok nepáči.
Hľadanie dier v zákone
„Každý občan SR je povinný rešpektovať zákony a Ústavu SR. O to viac, ak ide o poslanca zákonodarného zboru,“ myslí si opozičný poslanec Pavol Zajac (KDH). „Je podľa mňa neprípustné hľadať diery v zákone a využívať ich vo svoj prospech. Takéto konanie nie je ani transparentné, ani korektné a už vôbec nie etické. Skôr by som kolegovi Martvoňovi odporúčal, aby akékoľvek nedokonalosti zákonov a legislatívne diery, zo svojej pozície člena vládnej strany, odstraňoval a nie zneužíval,“ vyjadril sa na adresu Martvoňa Zajac.
Správa sa ako Putin
Podobný názor na Martvoňovo konanie má aj poslanec Martin Poliačik (SAS): „Demokracia má písané aj nepísané pravidlá. Tie nepísané sú akýmsi duchom zákonov, ktoré v tomto prípade hovoria, že nebolo v záujme tvorcu pravidiel, aby túto funkciu zastával viac ako 2-krát.“ Martoňa Poliačik prirovnáva v Putinovi, ktorý sa nechce vzdať politického trónu. „Pán Martvoň využil rovnaký trik ako využíva Putin v Rusku, kde si pod divadielkom a striedačkou s pánom Medvedevom zabezpečuje možnosť zúčastňovať sa volieb donekonečna,“ dodal Poliačik.
Etické dilemy
Ako sa pre Topky vyjadril odborník na právne otázky Rudolf Chmel, predseda Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, „z formálno – právneho hľadiska zrejme zákon porušený nebol. Podľa môjho názoru to však s etikou nie je celkom v súlade,“ myslí si Chmel, podľa ktorého by otázka mala smerovať skôr na dekana Právnickej fakulty UK a ostatných členov Správnej rady, ktorí ho opätovne menovali a zvolili za predsedu. „V zmysle zákona sa členovia Správnej rady vyberajú z osôb požívajúcich prirodzenú autoritu a dôveru v oblasti ochrany ľudských práv. Možno teda položiť otázku aj tak, či pán poslanec vyhovuje tejto podmienke počas celého jeho pôsobenia v Správnej rade SNSĽP,“ uviedol.
Mlčanie v mantineloch solidarity
Dekan Právnickej fakulty UK, Eduard Burda, ktorý Martvoňa do funkcie nominoval a ktorého sme kontaktovali minulý týždeň, sa doteraz k našim otázkam nevyjadril. Úrad vlády podľa hovorkyne Beatrice Szabóovej nie je v tejto veci kompetentný sa vyjadrovať a predseda parlamentu Peter Pellegrini momentálne čerpá dovolenku.
Jana Laššáková, predsedníčka Klubu SMER – SD a ľudskoprávna odborníčka, ktorú sme práve zastihli na dovolenke, sa k problému nechcela vyjadrovať. „Sme z jedného poslanecké klubu a bez toho, aby som poznala bližšie podrobnosti aj názor pána Martvoňa, sa k veci nebudem vyjadrovať,“ komentovala.
Útok a pokus o očiernenie
Podľa strany Smer Martvoň zákon neporušil a jeho postup je v poriadku. „Nevidíme v tom problém, keďže Anton Martvoň spĺňa ako odborník všetky zákonné kritériá na členstvo v Správnej rade SNSĽP a dlhodobo pôsobí v danej problematike. Dokonca je aj pridruženým členom Rady vlády pre ľudské práva, kde zástupcovia mimovládok nemajú v zmysle štatútu rady žiadne funkčné obdobie. Vymenovanie zástupcu za Právnicku fakultu v Správnej rade SNSĽP je v zmysle zákona o SNSĽP čisto v kompetencii dekana fakulty a strana SMER - sociálna demokracia to rešpektuje.“
Zákon podľa hovorkyne Smeru Ľubice Končalovej sa zákon o SNSĽP podobá na zákonnú úpravu voľby prezidenta a Anton Martvoň ho neporušil. „Nevidíme v tom nič neetické,“ odpovedala hovorkyňa s tým že, znovuvymenovanie Antona Martvoňa zo strany dekana Právnickej fakulty strana vníma ako potvrdenie jeho odbornosti v oblasti správneho práva a ľudských práv.
Článok Topiek, v ktorom sme prostredníctvom znovuvymenovania Martvoňa upozornili na medzeru v zákone, strana vníma ako „neodôvodnený útok na osobu Antona Martvoňa ako poslanca za stranu SMER - SD s pokusom o očiernenie jeho osoby, ako aj strany. Rozhodnutie urobil dekan ako predstaviteľ akademickej samosprávy nezávislej od našej politickej strany, čoho dôkazom je aj vymenovanie neúspešného kandidáta na post generálneho prokurátora pána prof. Čentéša za vedúceho katedry na Právnickej fakulte UK, čo plne rešpektujeme,“ dodala.
Zametený pod koberec
Ako sa Topkám podarilo zistiť z interných zdrojov Smeru, dusno okolo Anton Martvoňa sa šíri aj v samotnej strane a posledná kauza okolo SNSĽP môže byť klincom do vlastnej rakvy. V kuloároch Smeru sa totiž pošepkáva, že Martvoň už v najbližších voľbách nemá figurovať na kandidátke strany a môže byť „zametený pod koberec“.
Svoj ortieľ si Martvoň podpísal už pred niekoľkými mesiacmi, keď spolu s poslancom Ottom Brixim neuspel s novelizačným zákonom, pretože ostatní straníci ani opoziční poslanci ho nepodporili. Tzv. kazítka vo výrobkoch, ktoré skracujú ich životnosť, a ktoré Martvoňovi nedali spávať, vyústili do škandalózneho záveru. Návrh bol z rokovania stiahnutý, ale Martvoň sa prejavil ako neposlušný individualista, ktorý od premiéra Fica za svoje správanie dostal podmienku. Dlho sa však v pozícii so sklopenými ušami neudržal.
Po tom, ako Topky dali do pozornosti ďalšiu Martvoňovu kauzu, sa tento politický príbeh možno neskončí rozprávkovo. Z Martvoňa sa môže stať ostrovná individualita, ktorá sa už čoskoro ocitne uprostred šíreho mora ďaleko od bezpečného politického centra. Pri srdci ho bude hriať iba staré známe ponaučenie: Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.
