BRATISLAVA – Opäť nastal čas celosvetového porovnania univerzít. Každoročne sa odborníci z World University Rankings rozhodujú, ktorá vysoká škola patrí medzi tisíc najlepších. Zo slovenských sa tohto prestížneho rebríčka dostáva vždy len jediná – Univerzita Komenského v Bratislave. Na ktorej pozícii sa v porovnaní s ostatnými krajinami ocitla tento rok?
Najlepšou univerzitou sveta sa stal Harvard s celkovým skóre 100. Nie je na tom nič zvláštne, táto škola s dlhou históriou počas svojej existencie vyprodukovala hlavne členov svetovej elity – popredných právnikov či lekárov, svetoznámych politikov i prezidentov, ale aj vedcov a držiteľov Nobelových cien.
V tesnom závese sú školy, ktorých meno takisto pozná snáď každý. Stanford dosiahol hodnotenie 98,66 bodov, Massachusettský technologický inštitút skončil na pomyselnej bronzovej priečke s 97,54 bodmi. V prvej desiatke sa ďalej umiestnili Cambridge (96,81), Oxford (96,46), Columbia (96,14), Berkeley (92,25), Chicago (90,70), Princeton (89,42) a Cornell (86,79).
Ak by sme chceli vybrať len 5 najlepších vysokých škôl v Európe, po Cambridge a Oxforde by to bol Švajčiarsky federálny technologický inštitút (celkovo 20. s počtom bodov 66,93), University College v Londýne (celkovo 27. s počtom bodov 62,27) a Imperial College (celkovo 35. s počtom bodov 59,61).
A tu sa dostávame k najstaršej slovenskej vysokej škole, ktorá sa umiestnila na pozícii 685 s 44,38 bodmi. Oproti minulému roku sa Univerzita Komenského polepšila, vtedy dosiahla len na 732. priečku. Treba však zdôrazniť, že ide o dobrý výsledok, nakoľko prvá tisícka najlepších sa vyberá z viac ako 22-tisíc vysokých škôl po celom svete.
Avšak tým, že sa v tomto rebríčku dlhodobo umiestňuje iba jediná slovenská vysoká škola, sme sa zaradili medzi krajiny ako Uganda, Spojené Arabské Emiráty, Uruguaj, Libanon či Portoriko, no aj medzi také, ako sú Estónsko, Island, Litva, Chorvátsko, Bulharsko, Srbsko či Cyprus. Najlepšie v porovnaní dopadli americké školy, v prvej tisícke ich je až 229. Ďaleko za nimi je Čína s 83 školami a Japonsko so 74 školami.
Susedná Česká republika dopadla omnoho lepšie. V prvej tisícke sa ocitlo až 5 škôl, na 270. mieste je Karlova univerzita v Prahe, dosiahla hodnotenie 46,32 bodu, čo zase nie je až taký veľký rozdiel oproti Komenského univerzite. Ďalšie školy sú Masarykova univerzita (celkovo 702. s počtom bodov 44,36), Česká vysoká škola technická (celkovo 716. s počtom bodov 44,34), Univerzita Palackého (celkovo 724. s počtom bodov 44,33) a Vysoká škola chemicko-technologická (celkovo 980. s počtom bodov 44,05).
Celý zoznam škôl si môžete pozrieť tu.
Porovnanie sa každoročne robí na základe zhodnotenia nasledujúcich ôsmich parametrov:
- Kvalita vzdelávania meraná počtom absolventov, ktorí vyhrali významné medzinárodné ocenenia či medaily s prihliadnutím na veľkosť univerzity. (25 percent hodnotenia)
- Zamestnanie absolventov sa meria počtom absolventov, ktorí sa stali generálnymi riaditeľmi popredných svetových firiem s prihliadnutím na veľkosť univerzity. (25 percent hodnotenia)
- Kvalita fakúlt meraná počtom akademikov, ktorí získali významné medzinárodné ocenenia či medaily celkovo. (25 percent hodnotenia)
- Počet publikácií zohľadňuje počet všetkých publikovaných prác v odborných časopisoch. (5 percent hodnotenia)
- Akademický vplyv meraný počtom výskumných prác publikovaných vo vysoko vplyvných žurnáloch. (5 percent hodnotenia)
- Množstvo citácií použitých v iných výskumných prácach. (5 percent hodnotenia)
- Celkový dopad meraný indexom úspešnosti univerzít. (5 percent hodnotenia)
- Počet patentov absolventov zaregistrovaných na patentových úradoch. (5 percent hodnotenia)
