KOŠICE – Michaela Bosáková (27) to natrela mužským kolegom z celého Slovenska. Slovenská pivovarnícka akadémia jej udelila titul Majster výčapu za rok 2014. Usmievavá výčapníčka čapuje tankovú Plzeň vyše dvoch rokov v jednom z košických podnikov.
Michaela sa netají tým, že ju uznanie teší a svoju prácu miluje. „Majster výčapu je kategória, v ktorej sa hodnotí nielen ako sa čapuje, ale i odborná znalosť o pive, schopnosť komunikovať so zákazníkom, aká je atmosféra a všetko, čo s podávaním piva súvisí. Nehodnotí sa to už priamo na súťaží, ale mňa nominovali a postupne za mňa hlasovali a tak som získávala body,“ vysvetľuje a dodáva: „Bola tam väčšina mužov, ale v prvej štvorke sme boli 2 ženy. Konečne sa ukázalo, že dobre čapovať vedia aj ženy, nielen muži.“
Načapovať správne pivo si vyžaduje kumšt a skúsenosti: „Určite áno. Správne načapovať pivo je umenie. Keď má byť dobré, tak to záleží aj od teploty, od starostlivosti o výčap, či je správne čistený. Tiež musí byť správne vychladený pohár a musí pivo čapovať na jedenkrát. Nezastavovať, aby ho nezrezal.“ Správnu pivnú atmosféru vytvárajú aj hostia a štmagasti a práve práca s ľuďmi výčapníčku tiež teší a napĺňa. „Je to veľmi zaujímavá práca a je to pre mňa výzva. Mne nikdy predtým zvlášť ani pivo nechutilo, ale odkedy tu pracujem prišla som mu na chuť. A teraz si ho vychutnávam.“
Začiatky však neboli najľahšie. Niektorí hostia ohŕňali nos, že za výčapom stojí žena. „Prvý mesiac mi niektorí hovorili, že od ženy ani pivo nechcú. Veľkú podporu som mala v šéfovi, ktorý za mnou stál a keď niekto odo mňa nechcel pivo, tak mu pokojne povedal. Nechceš pivo od nej? Tak žiadne nedostaneš, iný ti nenačapuje. A tak sa pomaly začali i tí najkonzervatívnejší štamgasti meniť až sa to dokonca úplne obrátilo a mnohí si žiadajú pivo práve odo mňa.“
I ženy majú radi pivo a Miška si s nimi tiež vynikajúco rozumie. „Keď ženy sem prídu a vidia svojich chlapov a že som tu ja, tak majú istotu, že ich chlapi prídu domov načas. Ja to totiž rad radom po záverečnej povyhadzujem,“ smeje sa Miška.
Nedá dopustiť ani na typickú krčmovú atmosféru. „Takáto krčma nie je žiaden pajzel, ale je to typické uvoľnené prostredie s určitou pivnou kultúrou. Dobrý krčmár sa nesmie báť ľudí, musí vedieť kontrolovať situáciu a riešiť rôzne situácie. I mne sa už stalo, že ma rozšantený hosť napríklad tľapol po zadku. Tak takúto situáciu treba rázne a s humorom riešiť. Ale už som rozdala aj pár faciek. A tiež si jeden priveľmi dovoľoval, tak nedostal odo mňa pol roka pivo,“ spomína na rôzne situácie, ktoré musela riešiť.
Miška nám prezradila, že občas skočí i ku konkurencii. „Mám 2 malé deti, takže veľa času nemám. Keď mám voľno a dakde spolu vybehneme, je veľmi ťažké pre mňa vypiť pivo v iných podnikoch. Už to totiž vnímam profesionálne. Takže viem, kedy je pivo dobre načapované a ako má chutiť. Koľkokrát si až vlasy trhám, keď vidím zle načapované pivo.“
Oporu má i v svojom priateľovi, ktorý je síce rád, že pracuje v krčme, ale občas to nie je jednoduché: „Je to náročné. V robote som dlho do noci, i do skorých ranných hodín. Je to náročné aj fyzický. Vždy som na nohách a i posilujem. Dokážem uniesť 12 pohárov naraz. Manžel však má zákaz chodiť ku mne do roboty na pivo. Keď je tu, tak sa už neviem tak sústrediť a uvoľniť,“ dodáva.
