Sobota23. november 2024, meniny má Klement, zajtra Emília

Svet si pripomenul 100. výročie arménskej genocídy: 1,5 milióna mŕtvych!

Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles Zobraziť galériu (6)
Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles (Zdroj: SITA)

JEREVAN - Delegácie zo 60 krajín sveta sa včera v arménskom hlavnom meste Jerevan zúčastnili na pietnych obradoch v súvislosti so stým výročím masakry približne 1,5 milióna Arménov osmanskými Turkami.

Arménsky prezident Serž Sarkisjan v prejave vyjadril nádej, že posledné kroky smerom k uznaniu masakry za genocídu pomôžu "rozptýliť 100 rokov temnoty popierania". Hlavné podujatie sa konalo pri Pamätníku obetí genocídy Cicernakaberd, kde postupne každý zo štátnikov a hostí oficiálneho obradu vložil žltú ružu do stredu veľkého venca v tvare kvietka nezábudky, ktorá je symbolom tohtoročnej spomienky na obete masového zabíjania.

Nezábudka sa ako ústredným motív stého výročia objavuje na plagátoch, tričkách, nálepkách či odznakoch, a to aj mimo Arménska. Medzi účastníkmi pietnej spomienky bol aj ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Francois Hollande, ako aj ich kolegovia z Cypru a Srbska Nikos Anastasiadis a Tomislav Nikolič.

Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles
Zobraziť galériu (6)
Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles  (Zdroj: SITA)

Ako informovali francúzske médiá, členmi francúzskej delegácie na podujatiach v Jerevane bol aj šansoniér Charles Aznavour, hudobník André Manoukian, filmár Robert Guédiguian a ďalší predstavitelia arménskej diaspóry vo Francúzsku. Pamätník obetí arménskej genocídy sa rozprestiera na vrchu Cicernakaberd (Lastovičia pevnosť) týčiacom sa nad Jerevanom. Pamätník postavili v roku 1967 a jeho dominantou je 44 metrov vysoká stéla, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. Večný oheň obklopuje ďalších 12 menších stél, ktoré predstavujú smútiacich ľudí.  

Okrem Jerevanu sa včera spomienkové podujatia uskutočnili nielen v ďalších mestách a obciach Arménska, ale aj v diaspóre, napríklad v Los Angeles, v Štokholme, Paríži či Bejrúte. Ako v prejave uviedol arménsky prezident, pietne zhromaždenie sa dnes z iniciatívy Arménov žijúcich v Turecku uskutoční aj v Istanbule na námestí Taksim. Sarkisjan vyzdvihol organizátorov ako "silných ľudí, ktorí robia veľkú vec pre svoju vlasť".

Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles
Zobraziť galériu (6)
Arménsku genocídu si pripomínajú v Los Angeles  (Zdroj: SITA)

Turecká vláda vo štvrtok informovala, že minister pre záležitosti EÚ a hlavný vyjednávač na rokovaniach s EÚ Volkan Bozkir sa dnes zúčastní na bohoslužbe za obete tragických udalostí z roku 1915, ktorú bude v Chráme Panny Márie v Istanbule celebrovať patriarcha arménskej apoštolskej cirkvi.   

Moslimské Turecko uznáva, že mnoho kresťanských Arménov zahynulo v bojoch s osmanskými vojakmi v roku 1915, keď bolo Arménsko súčasťou Osmanskej ríše riadenej z Istanbulu. Odmieta však tvrdenie o tom, že počet týchto obetí dosiahol státisíce či milióny, a nesúhlasí ani s termínom genocída - podľa Ankary ide o obete prvej svetovej vojny alebo povstaní.

Danko: Je škoda, že na pietnom akte v Arménsku chýbal slovenský prezident 

Je škoda, že na pietnej spomienke v Jerevane pri príležitosti 100. výročia masového vraždenia Arménov osmanskými Turkami sa nezúčastnil aj slovenský prezident Andrej Kiska. Pre TASR to na margo akcie, na ktorej bol prítomný ruský prezident Vladimir Putin, francúzska hlava štátu Francois Hollande, aj srbský prezident Tomislav Nikolič, povedal predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko.

"Úctu 1,5 miliónu Arménov, ktorých pred 100 rokmi vyvraždili osmanskí Turci, vzdal v duchu ideí Slovenskej národnej strany jej predseda Andrej Danko priamo v Jerevane," konštatuje hovorkyňa SNS Zuzana Kohútková. Danko sa v piatok 24. apríla zúčastnil v hlavnom meste Arménska na ústrednej pietnej spomienke na genocídu, ktorá vyvrcholila pred sto rokmi.

"Bol to veľmi silný emotívny pocit, keď som videl úctu, s akou si tragédiu pripomínajú Arméni. Keď k pamätníku Cicernakaberd v Jerevane prúdili tisícky ľudí, veľa mladých. Sto rokov je veľmi krátko v pamäti národa a od Arménov by sme sa mohli učiť mimoriadnej hrdosti na svoju národnú príslušnosť, na svoju vieru,“ povedal po pietnom obrade predseda SNS.

Andrej Danko
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: SITA)

"Svet by mal hľadať to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje. Inak nastávajú konflikty. Uctenie si tejto tragédie, ktorá sa stala na základe náboženskej neznášanlivosti, spojilo státisíce ľudí v Jerevane vo viere, že nič podobné sa už nestane,“ dodal Andrej Danko. 

Tragédiu Arménov si podľa neho treba neustále pripomínať, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo. "Nie je nič horšie ako vojna náboženstiev, nie je nič horšie ako nerešpektovanie jeden druhého," povedal predseda SNS. "Takéto memento je pre nás nesmierne dôležité, o to viac, že aj dnes sa dejú vo svete zverstvá na základe náboženského presvedčenia, pričom trpia nevinní," dodal.

Andrej Danko, ktorý sa na pietnej spomienke v Jerevane zúčastnil ako jediný predseda politickej strany zo Slovenska, poukázal na to, že za genocídu označil vyvražďovanie Arménov pápež František a rezolúciou tiež Európsky parlament. Slovenský parlament prijal v novembri 2004 uznesenie, v ktorom uznáva genocídu Arménov v roku 1915 a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti. 

Vo Viedni sa konala ekumenická bohoslužba za obete masakry Arménov 

V centre Viedne sa včera večer uskutočnila demonštrácia a protidemonštrácia pri príležitosti 100. výročia masakry Arménov osmanskými Turkami. Informoval o tom rakúsky rozhlas ORF. Členovia arménskej a kurdskej komunity v rakúskej metropole v spolupráci so zväčša ľavicovými tureckými subjektmi zorganizovali "Pochod za spravodlivosť". Účastníci tejto akcie, ktorých počet odhadla polícia na viac ako 500, sa vydali z parku na námestí Karlsplatz k budove rakúskeho parlamentu.

Pri železničnej stanici Westbahnhof sa zhromaždilo z iniciatívy iných tureckých organizácií o čosi viac ľudí. Účastníci tejto akcie na podporu postoja tureckej vlády mali namierené na námestie Ballhausplatz. V Dóme sv. Štefana sa večer konala ekumenická bohoslužba za obete masakry Arménov, na ktorej sa zúčastnil viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn a arménsky archimandrita Tiran Petrosjan, ktorý pôsobí v Bavorsku.

Arménsku genocídu si pripomínajú vo Francúzsku
Zobraziť galériu (6)
Arménsku genocídu si pripomínajú vo Francúzsku  (Zdroj: SITA)

Spoločné vyhlásenie všetkých rakúskych parlamentných strán k výročiu masakry, v ktorom sa spomína slovo genocída, vyvolalo prudké zhoršenie bilaterálnych vzťahov Viedne a Ankary. Turecko totiž aj s odstupom 100 rokov odmieta, že by v tomto prípade išlo o genocídu, a hovorí o obetiach vojnového konfliktu a hladomoru.

Ankara, ktorá okamžite odvolala veľvyslanca z Viedne na konzultácie do vlasti, naznačila, že symbolická deklarácia bude mať dôsledky pre dvojstranné vzťahy, zatiaľ ich však nekonkretizovala.

Arménsku genocídu si pripomínajú vo Francúzsku
Zobraziť galériu (6)
Arménsku genocídu si pripomínajú vo Francúzsku  (Zdroj: SITA)

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu