BRATISLAVA - Výskum národne špecifických otázok z jesene 2014 priniesol zaujímavé výsledky. Zameral sa konšpiračné teórie a geopolitické preferencie medzi Slovákmi, ktorí sa rozhodovali, či svet riadi elita vyvolených podľa utajeného scenára alebo máme o globálnom dianí dostatok transparentných informácií.
Oslovení Slováci sa v súvislosti s konšpiračnými teóriami mohli rozhodnúť, či sa priklonia skôr k výroku A: „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“ alebo k výroku B: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára". Výsledky potom Robert Klobucký, odborník z SAV, zhrnul v nasledujúcom grafe nižšie.
Z výsledkov vyplynulo, že takmer polovica respondentov (45,4%) sa prikláňa k výroku: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“ O niečo málo viac ako štvrtina respondentov (25,9%) sa prikláňa k výroku: „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“ , pričom vzdelanosť či inteligencia respondentov nemali vplyv na konšpiračné presvedčenia.
Výraznejšie rozdiely boli zaznamenané u starších ľudí nad 65 rokov, ktorí sa o niečo menej ako celá populácia prikláňajú ku konšpiračným teóriám. Naopak, nevoliči veria viac v konšpiračné vysvetlenia ako tí, ktorí sa zúčastnili posledných volieb.
Z parlamentných strán veria v porovnaní s priemernou populáciou voliči OĽaNO (57,1%) viac v konšpiračné vysvetlenia a voliči KDH si (43,5%) zasa naopak myslia, že o svete vieme to podstatné. Neprekvapujúco respondenti, ktorí sa označili ako konzervatívci, tiež viac veria, že o svete vieme to podstatné. Súvislosť medzi zaradením sa na pravicovo-ľavicovej škále a vierou v konšpiračné teórie však nie je veľmi silná.
Preferencia liberálnej demokracie
Zástancovia konšpiračných vysvetlení zároveň odmietajú liberálnu demokraciu ako politický režim. Výskum potvrdil silnú a štatisticky významnú súvislosť medzi podporou výroku „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“ a podporou výroku „Na Slovensku by bolo najlepšie rozvíjať a zlepšovať liberálnu demokraciu“ alebo naopak podporou výroku „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“ a „Na Slovensku by bolo najlepšie prejsť na iný politický systém, ktorý by zabezpečil v krajine väčší poriadok, rovnosť a sociálnu spravodlivosť - hoci aj za cenu obmedzenia niektorých slobôd.“
Až 59,1% respondentov z tých, ktorí veria v zatajovanú skutočnosť, mocné skupiny a utajené scenáre, zároveň oslovuje režim alternatívny k liberálnej demokracii. Sociológ Robert Klobucký si myslí, že „prívrženci konšpiratívnych vysvetlení jednoducho v slobodu a deľbu moci v liberálnodemokratickom politickom režime veľmi neveria. Konšpiratívne vysvetlenia obvykle bagatelizujú či spochybňujú možnosť ovplyvniť zásadné udalosti slobodným vyjadrením názoru voličov. I preto sa môžu prívrženci konšpiratívnych vysvetlení prikláňať k preferencii alternatívneho politického režimu, ktorý by mal zaručiť väčší poriadok, rovnosť a sociálnu spravodlivosť, pričom obmedzenie niektorých slobôd nepovažujú za významnú stratu.“
Geopolitická orientácia
Ďalšie porovnanie sa týkalo konšpiračných presvedčení a geopolitickej orientácie. Nasledujúca tabuľka znázorňuje súvislosti medzi konšpiračnými presvedčeniami a geopolitickými orientáciami.
Z tabuľky porovnaní konšpiračných presvedčení a geopolitickej orientácie vyplýva, že sympatizanti západnej geopolitickej orientácie sú zároveň častejšie presvedčení o tom, že o svete vieme to podstatné. Respondenti, ktorí uprednostňujú vyváženú pozíciu Slovenska medzi Ruskom a Západom, sú zároveň častejšie presvedčení o tom, že svet riadia mocné skupiny podľa utajeného scenára. Je tiež zaujímavé, že prívrženci geopolitickej orientácie na Rusko sa od celej populácie pri konšpiračných presvedčeniach príliš neodlišujú, informuje výskum Roberta Klobuckého zo Sociologického ústavu SAV.
