BRATISLAVA - Vyhlásenia americkej diplomatky o vytvorení základní vo východnej Európe vyvolali rozruch. Prišli práve vo chvíli, keď sa náš minister zahraničných vecí vybral za Obamovou pravou rukou, aby prediskutovali ďalší postup voči ruskej agresii. Analytik brzdí vyhlásenie diplomatky, no ďalší expert na bezpečnostnú politiku by prítomnosť jednotiek NATO hodnotil pozitívne. Naša vláda by mala pomoc privítať. Ministerstvo obrany a zahraničia nezatvára dvere pred základňou NATO na Slovensku.
Lajčák diskutuje vo Washingtone s viceprezidentom Joe Bidenom o celkovej bezpečnostnej situácii v Európe na pozadí ukrajinskej krízy a vzťahov s Ruskom, ako aj o boji proti terorizmu a extrémistom z tzv. Islamského štátu. Minister tam cestuje v čase odvážneho vyhlásenia vysokej diplomatky Spojených štátov Victorii Nulandovej, ktorým volala najmä v ruských médiách, veľký rozruch.
Iba predvčerom prehlásila, že by malo NATO prikročiť k vybudovaniu centier rýchlej pomoci práve kvôli ruskej agresii. „Musíme dodržiavať naše bezpečnostné záväzky voči spojencom,“ povedala Nulandová s tým, že NATO musí prispieť k „vytvoreniu novej sily, ktorá bude rýchlo nasadená v prípade potreby. Preto musíme čo najskôr vybudovať veliace základne vo všetkých šiestich susediacich štátoch.“
Lajčák rokuje v USA s Bidenom
Medzitým včera Lajčák priletel do Spojených štátov, kde hovorí o ukrajinskej kríze, pričom bude hľadať s transatlantickými spojencami odpovede na bezpečnostné výzvy. “Minister vystúpi na konferencii o transatlantickej stratégii pre východnú Európu a o politike Východného partnerstva Európskej únie, kde bude ako jeden z hlavných rečníkov hovoriť o vplyve udalostí na Ukrajine na politiku EÚ a o možnostiach reakcie transatlantických partnerov na výzvy, ktoré ukrajinská kríza prináša,“ upresnil nám program Lajčákov hovorca Peter Susko.
Nulandová v prejave poznamenala, že treba vytvoriť proti Rusku akúsi frontovú líniu. Na to treba vojenské centrá, odkiaľ v prípade potreby bude možné zasiahnuť. Nulandovej vyhlásenia však brzdí slovenský analytik Milan Nič z inštitútu CEPI. “K týmto vyhláseniam treba pristupovať opatrne a citlivo vážiť slová. Nulandová spomenula štruktúry velenia a riadenia. Vojenské základne z toho zatiaľ vykúzlili médiá (najmä tie ruské). Počkajme si, kým bude jasný celý zámer,” zareagoval pre Topky bezpečnostný expert.
Jednotky NATO zvýšia našu bezpečnosť
Podľa Roberta Ondrejcsáka prítomnosť jednotiek NATO zvyšuje našu bezpečnosť, pričom pripomína, že jedna základňa tu už je. “Infraštruktúra, alebo ak chceme základňa Aliancie na Slovensku už existuje aj teraz stačí, ak sa pozrieme na Centrum excelentnosti pre nevybuchnutú muníciu v Trenčíne, ktorá je stála aliančná štruktúra na Slovensku so stálou prítomnosťou aliančných vojakov. Akékoľvek ďalšie navýšenie aliančnej prítomnosti na našom území len ďalej posilní bezpečnosť Slovenska a strednej Európy, preto by sme sa mali k tomu stavať pozitívne,“ myslí si Ondrejcsák z inštitútu CENAA.
NATO nikoho nemôže nútiť, aby si zriadil základňu na svojom území. “Aliancia alebo spojenci nikdy nikoho nemôžu nútiť a ani nenútia, aby zriadila základňu na území členského štátu. Ak sa slovenská vláda rozhodne, že to chce, môže sa o to usilovať, ale ani v tom prípade to nie je garantované, že sa to tak aj stane,“ upozornil analytik s tým, že Poliaci či pobaltské štáty už dlhšie chceli väčšiu vojenskú prítomnosť, no spojenci boli neochotní. Zmenila to až ruská agresia a anexia Krymu.
Naša vláda by sa k pomoci od NATO mala stavať pozítivne. „Keďže by to zvýšilo našu bezpečnosť, ako aj bezpečnosť strednej Európy, mali by sme sa k tomu stavať pozitívne,“ povedal pre Topky Ondrejcsák.
Americká ambasáda uisťuje, že budúce kroky Aliancie bude so Slovenskom určite konzultovať. „Prípadné ďalšie kroky bude NATO, ako vždy, podnikať v súčinnosti so svojimi spojencami, čo ubezpečuje Slovensko, že samo rozhodne o záležitostiach nas svojom území," povedala nám hovorkyňa americkej ambasády Stephanie Fitzmaurice.
Ministerstvá sú zdržanlivé
Ministerstvo obrany aj zahraničia prítomnosť základne NATO nevylučuje. V kontexte ukrajinskej krízy spojenci diskutujú ako ďalej. „Tieto opatrenia sú v súčasnosti predmetom posudzovania kompetentnými orgánmi Aliancie v súčinnosti s predstaviteľmi všetkých členských štátov vrátane Slovenska,“ odvetil nám hovorca ministerstva zahraničia Susko s tým, že postup NATO musí schváliť každá vláda národného štátu.
Ten istý názor zdieľa aj ministerstvo obrany. „Každé rozhodnutie prijaté v rámci NATO aj v tejto oblasti podlieha súhlasu príslušných národných autorít konkrétneho členského štátu. Preto konkrétne kroky v tomto smere je predčasné komentovať,“ zareagovala pre Topky hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Glváč chce Situačné centrum
Súčasná bezpečnostná situácia si podľa ministra obrany Martina Glváča vyžaduje zriadenie Situačného centra SR. Ako poznamenal po dnešnom rokovaní vlády, nesúvisí to iba s momentálnym dianím na Ukrajine, ale s celkovou bezpečnostnou situáciou. Vláda ešte vlani v júni súhlasila so zámerom zriadenia stáleho Situačného centra SR pre vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku a vo svete (SITCEN SR). Zdôvodnila to tým, že na Slovensku sa nevykonáva komplexné a nepretržité vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na nadrezortnej úrovni.
O konečnej podobe centra ani jeho štruktúre nie je rozhodnuté, podľa ministra obrany sa pracuje s viacerými variantmi. Takže na tento účel zatiaľ nie sú vyčlenené žiadne financie. Odhadol, že k ďalším krokom by mohlo prísť do pol roka.
Vojenské útvary NATO (SR) na východnom Slovensku
- Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Rožňava,
- Raketometný oddiel Rožňava,
- Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov
- 2. mechanizovaná brigáda Pozemných síl OS SR Prešov a jej podradenými prápormi sú:
- 21. zmiešaný mechanizovaný prápor Trebišov,
- 22. mechanizovaný prápor Michalovce,
- Samohybný delostrelecký oddiel 2. mechanizovanej brigády Michalovce
- Prápor logistickej podpory 2. mechanizovanej brigády Prešov
