MOSKVA - Lotyši, rozhodnite sa. Buď občiansky pokoj alebo ukrajinský scenár! Tieto drsné slová adresoval vplyvný ruský poslanec a šéf zahraničného výboru lotyšským predstaviteľom. Vládnuca garnitúra by mala brať ohľad na ruskú menšinu, ktorá tvorí nezanedbateľnú časť obyvateľstva Lotyšska, ktoré je členom EÚ aj NATO.
Šéf zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačov zdvihol výstražný prst Lotyšsku, aby uspokojilo jazykové požiadavky silnej ruskojazyčnej menšiny. Na svojom blogu napísal, že Lotyšsko má na výber: Buď pôjde cestou občianskeho mieru alebo cestou konfrontácie podľa ukrajinského scenára.
V dvojmiliónovom Lotyšsku žije štvrtina až tretina ľudí, pre ktorých je ruština rodným jazykom alebo ktorí hovoria po rusky. V roku 2012 veľká väčšina obyvateľov v referende odmietla návrh na uznanie ruštiny ako druhého štátneho jazyka. Moskva však kritizovala fakt, že právo hlasovať nemali desaťtisíce Rusov, ktorí kvôli nedostatočnej znalosti lotyštiny nemajú platné občianstvo.
Po anexii Krymu a proruskej vzbury v Donbase lotyšskú politickú scénu ovládli obavy zo silnejúceho tlaku Moskvy. Riga sa sťažuje, že hlavne východ krajiny, kde tvoria Rusi takmer polovicu obyvateľstva, je vystavená vplyvu ruskej propagandy. Lotyšské úrady sa obávajú, že príslušníci ruskej menšiny postup Moskvy na Ukrajine schvaľujú.
„Snahy ponižovať ľudí menšinovej národnosti a zbaviť ich práva hovoriť rodným jazykom, nevedú k rýchlejšej asimilácii, ale hromadí naopak v spoločnosti potenciál nenávisti,“ varoval úrady v Rige Kosačov.
Ako príklad pre Lotyšsko uviedol iné európske štáty, najmä Švajčiarsko alebo Fínsko, kde „existencia niekoľkých úradných jazykov neviedla k jazykovému honu na čarodejnice“. Namiesto plnoprávnych a lojálnych občanov budú v Lotyšsku žiť ponížení a urazení, predpovedal ruský politik. Riga by si mala podľa neho zvoliť medzi „konfrontáciou a občianskym mierom vo vlastnej zemi alebo európskym a ukrajinským scenárom“.
Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Sergej Markov minulý rok v septembri prehlásil, že Lotyšsko a susedné Estónsko majú dôvod báť sa Ruska kvôli údajnému útlaku ruského obyvateľstva. Švédskej televízii SVT dal najavo, že by však nemal vyvolať v Pobaltí nepokoje.
Keby nebolo sankcií, Putin je už v Odese
Do Putina sa obul aj ruský opozičný vodca Alexej Navaľnyj. Podľa neho Rusku sankcie škodia, ale bez nich by už bol Putin v Odese. „Pokiaľ ide o dlhodobú perspektívu, nemám odpoveď. Putin má jediný ambiciózny plán: zomrieť vo vlastnej posteli ako doživotný prezident. Rusko pôjde cestou Bieloruska, nacionalizmus bude posilňovať,“ povedal v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.
Putinovo medzinárodné postavenie slabne, a preto musí konať. „V Rusku je však úplne iná situácia. Putin rozpútal vojnu práve preto, že jeho medzinárodné postavenie slabne. Značná časť verejnej mienky ho za to podporuje,“ konštatoval Navaľnyj.
Navaľnyj sa zveril aj so svojím názorom na karikatúry, ktoré publikoval francúzsky týždenník Charlie Hebdo a ktoré poburujú moslimov. „Som proti cenzúre, sám som jej obeťou. Brániť ruským médiám, aby karikatúry uverejnili, je hlúpe riešenie. Príznačné však je, že svojou nacionalistickou rétorikou Putin sám podnecuje náboženský fundamentalizmus, či už pravoslávny alebo islamský v Čečensku,“ konštatoval Navaľnyj.
