MOSKVA - Rubeľ padá a s ním aj najväčší ruskí oligarchovia! Za jeden rok prišli až o 50 miliárd dolárov. Spolu s pádom rubľa sa pod zlú ekonomickú situáciu podpísali aj protiruské sankcie a prudký pád cien ropy. Situácia sa môže ešte zhoršiť, Obama totiž avizuje ďalšie kolo nových sankcií. Putin sa chystá ku kritickej situácii vyjadriť až zajtra.
Podľa americkej CNN ruskí oligarchovia prišli za rok o horibilnú sumu 50 miliárd dolárov! Ide o ľudí blízkych Putinovi. Za pád ich majetku môže klesajúca cena ropy, protiruské sankcie a strmý pád rubľa.
Pozrite si rebríček 10 najväčších prepadov miliardárov:
1. Leonid Michelson - 8,7 miliardy dolárov
Šéf ruskej plynárenskej spoločnosti Novatek utrpel najväčšie straty. Jeho portfólio sa zmenšilo takmer o 9 miliárd dolárov. To sa rovná strate takmer 50%. Novatek patrila k prvým firmám, ktorú zasiahli americké sankcie za krízu na Ukrajine.
2. Vladimir Lisin - 7 miliárd dolárov
Riaditeľ a najväčší akcionár železiarní Novolipetsk Steel, kedysi najbohatší muž Ruska, zažil stratu 7 miliárd dolárov, čo sa rovná takisto skoro polovici jeho majetku. Lisin je taktiež podpredseda Ruského olympijského výboru a prezident Európskej streleckej konfederácie. Ako milovník zbraní vlastní bohatú kolekciu pušiek.
3. Alisher Usmanov - 6,4 miliardy dolárov
Usmanov je pre zmenu metalurgický magnát. Vlastní aj noviny Kommersant. V roku 2011 podľa BBC vyhodil novinára, ktorý napísal do titulku nad fotku pri volebnej urne "Putin, choď do čerta", celé v červenej farbe.
Oligarcha vlastní 48% Metalloinvestu, najväčšieho ruského ťažiara železa. Spoluvlastní aj slávny anglický klub Arsenal. Usmanov šéfuje aj medzinárodnej šermiarskej federáciei.
4. Andrej Melničenko - 5,8 miliardy dolárov
Melničenko za jeden rok prišiel takmer o 40% svojho bohatstva. Podniká v segmente uhlia a nerastných surovín. Za ženu má srbskú supermodelku a vlastní najobdivovanejšiu jachtu na svete.
5. Sergej Galitsky - vyše 5 miliárd dolárov
Galitsky založil a vlastní najväčšieho dodávateľa jedla v Rusku. Milovník futbalu vrazil do svojho klubu Krasnodar až 250 miliónov dolárov, pričom tam vybudoval štadión a športovú akadémiu. V pondelok len za jeden jediný deň prišiel o 855 miliónov dolárov, keď rubeľ zažil extrémny pád.
6. Vagit Alekperov - 4,9 miliardy dolárov
Alekperov šéfuje ropnému gigantu Lukoil. Za Sovietskeho zväzu bol minister energetiky. Aj Lukoil sa dostal medzi prvými na zoznam sankcií. Pocítil to aj oligarcha, keď stratil takmer 5 miliárd dolárov.
7. Michail Fridman - 3,5 miliardy dolárov
Fridmanovi sa pred očami vyparilo tri a pol miliardy dolárov. Venuje sa investovaniu. Zarobil na predaji ropnej spoločnosti TNK-BP gigantu Rosneft. Spolu s Germanom Khanom kontroluje najväčšieho ruského súkromného veriteľa Alfa Bank.
8. Vladimir Potanin - 2,8 miliardy dolárov
Bývalý podpredseda vlády v súčasnosti šéfuje najväčšiemu výrobcovi niklu Norilsk Nickel. Za rok mu kleslo bohatstvo o 20%. Sám sa angažoval za ruské olimpijské hry v Soči, ktoré sa konali tento rok. Výrazne totiž investoval do výstavby olympijskej dediny.
9. German Khan - 2,5 miliardy dolárov
Podľa Bloombergu Khan predal podiel spoločnosti TNK-BP Rosneftu v roku 2013 a zarobil na tom 3,3 miliardy dolárov. Strata 2,5 miliardy tento rok predstavuje pokles jeho bohatstva o 22%.
10. Michail Prochorov - 2,4 miliardy dolárov
Jeho spoločnosť Onexim má akcie v ruskom bankovníctve, energetike a ťažobnom sektore. Vlastní americký basketbalový klub Brooklyn Nets. Ako jeden z mála kritizoval v minulosti ruskú politiku, odsúdil vtedy zákony namierené proti gayom.
Aj za deň prišli o miliardy
Podľa agentúry bloomberg iba za jedeiný deň stratili ruskí finanční žraloci obrovské majetky. Najviac stratil ruský biznismen Sergej Galitskij. Zakladateľ a spolumajiteľ najväčšieho ruského maloobchodného reťazca Magnit prišiel od včerajška dňa o 855 miliónov dolárov. Predseda Lukoilu Vagit Alekperov prišiel o 705 miliónov a Roman Abramovič o 267 miliónov dolárov.
Pohľad na pád hodnoty rubľa je pre Rusov desivý. Putin sa k celej situácii vyjadrí až zajtra. Obyvatelia budú jeho prejav sledovať s veľkými očakávaniami.
Obama má do konca týždňa podpísať zákon sprísňujúci sankcie voči Rusku
Americký prezident Barack Obama by mal do konca týždňa podpísať zákon zavádzajúci nové sankcie voči Rusku pre jeho aktivity na Ukrajine a poskytujúci vojenskú pomoc Kyjevu. Nový zákon umožní uvalenie ďalších sankcií na ruské zbrojárske firmy i investorov do technicky najmodernejších ropných projektov. Zákon tiež počíta s poskytnutím vojenskej podpory pre ukrajinskú vládu v Kyjeve.
Obama má podľa hovorcu Bieleho domu Josha Earnesta stále v súvislosti so zákonom určité pochybnosti, verí však, že mu stále poskytuje flexibilitu, ktorú potrebuje, uviedla agentúra AP. Zákon na žiadosť Bieleho domu nestanovuje nové sankcie ako povinné a poskytuje Obamovi možnosť rozhodnúť, čo bude aktuálne v platnosti.
"Keďže zákon zachováva voľnosť prezidenta pri uskutočňovaní stratégie, má v pláne ho podpísať," spresnil Earnest na dennom tlačovom brífingu. Earnest očakáva, že právna norma nazvaná zákon o podpore slobody na Ukrajine bude podpísaná do konca tohto týždňa.
Americký Senát i Snemovňa reprezentantov minulý týždeň jednohlasne prijali návrh zákona o podpore slobody na Ukrajine, ktorý však ešte musí podpísať prezident Obama, aby nadobudol platnosť. Týmto krokom vyvinú USA väčší tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina.
Už aj Brusel: EÚ chce na summite rozšíriť sankcie voči Krymu
Európska únia sa dohodla na rozšírení zákazu investovania na Kryme, opatrenia príjme na tohtotýždňovom summite lídrov EÚ, informovala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na troch nemenovaných predstaviteľov únie. Agentúra 10. decembra uviedla, že má k dispozícii návrh dokumentu. Zákaz by sa podľa neho vzťahoval na predaj technológií na prieskum čiernomorskej ropy a zemného plynu či podnikania firiem EÚ v oblasti cestovného ruchu.
Občania členských krajín EÚ by mali taktiež zakázané kupovať alebo financovať spoločnosti na Kryme, ktorý sa v marci odtrhol od Ukrajiny a pridal sa k Ruskej federácii. Podľa EÚ išlo o anexiu. Únia už preto zakázala dovoz tovaru z polostrova a nové investície do infraštrukturálnych projektov v oblasti dopravy, telekomunikácií a energetiky a do podnikania s ropou a plynom.
Putin sa ku kríze vyjadrí až vo štvrtok
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes vyhlásil, že Vladimir Putin nevystúpi s vyhlásením k situácii na finančných trhoch skôr ako vo štvrtok, v rámci hodnotiacej tlačovej konferencie. V rozhovore pre ekonomický denník Kommersant Peskov uviedol, že Putinovo "špeciálne vyhlásenie" k vývoju na finančných trhoch sa neplánuje.
Agentúra TASS, ktorá o tom informovala, spresnila, že v utorok sa pod vedením premiéra Dmitrija Medvedeva uskutočnilo mimoriadne zasadnutie vlády, na ktorom sa diskutovalo o opatreniach na stabilizáciu situácie. Za prioritu Medvedev označil jednotný postup vlády a Centrálnej banky. Priznal, že situácia je zložitá, ale dodal, že "nie sme prví, kto musí bojovať so zložitými okolnosťami".
Minister ekonomického rozvoja Alexej Uľukajev v utorok skonštatoval, že kurz rubľa zodpovedá makroekonomickej situácii v Rusku. Súčasne uviedol, že Centrálna banka mala zasiahnuť skôr a skôr znížiť hlavnú úrokovú sadzbu.
Uľukajev vyslovil presvedčenie, že prognózy ohľadom vývoja ekonomiky v Rusku v mesiaci december zostanú v zásade nezmenené, pretože väčšina rizík spojená s konjunktúrou na trhu s ropou, ako aj s negatívnymi dôsledkami sankcií, do nich už bola zahrnutá. Na otázku, v akej mene si Rusi majú odkladať úspory, Uľukajev odpovedal, že "v takej ako doteraz".
