BRATISLAVA - Ľudí, ktorí majú negatívne skúsenosti so slovenským zdravotníctvom, je omnoho viac, než by sa patrilo. Niektoré sťažnosti môžu byť tak trochu priškrtené za vlasy, iné zas dokazujú, že v našich nemocniciach a ambulanciách je ešte stále veľa vecí, ktoré treba zmeniť. A čitatelia Topiek v tejto súvislosti opäť prehovorili.
Pred týždňom sme vám priniesli prvý článok založený na reakciách ľudí týkajúcich sa ich zážitkov a skúsenosti s našim zdravotníctvom. To, že majú ďaleko od pozitívnych správ, uvidíte aj sami. Nič sa prirodzene nedá paušalizovať a určite je na Slovensku aj mnoho lekárov či sestričiek, ktorí by si za svoju prácu zaslúžili medailu. Teraz vám však prinášame pokračovanie príbehov, z ktorých nie všetky skončili šťastne.
Vonku mrzlo, aj pacient mrzol
"Stalo sa to v ružinovskej nemocnici na JiS - neurológia. Môj otec (60), ktorý sa celý život o nás staral, dostal veľmi silnú a nečakanú mozgovú porážku. Stalo sa to v jednej úradnej budove v Ružinove. Sanitka prišla po pol hodine. Podotýkam, hneď ho zobrali do ružinovskej nemocnice. Cesta trvá asi tri minúty autom. Po hodine, keď bol zatvorený na centrálnom príjme, ho preložili na oddelenie JiS. Bol naozaj vo vážnom stave. Posteľ mal rovno pod oknom. Keď sme prišli, bol celý spotený, komplet mokrý, neprezliekli ho a nechali ho tak, hneď pod otvoreným oknom. Bol január, vonku mínusové teploty, celý sa triasol. Behom dvoch dní dostal zápal pľúc a o ďalšie dva dni zomrel. Veľmi sme verili, že nám ho pomôžu vyliečiť. Márne. Neúctivosť a neochota . Toto je slovenské zdravotníctvo.
"Píšem svoj zážitok zo žilinskej pôrodnice. Celý pobyt bol pre mňa hroznou skúsenosťou. Po pôrode ma začalo veľmi triasť a doktorka na mňa vyštekla, že čo ma trasie, že sa mám uvolniť. Povedala som jej, že za to nemôžem, ale že mi je zima (bol január, vonku mráz, na sále otvorené okná). Z veľkou neochotou mi potom priniesla deku. Keď ma previezli na izbu, bolo pol deviatej večer. Dostala som čaj a pýtala som sa na večeru, lebo po niekoľkohodinovom pôrode som vyhladla. Povedali mi, že dostanem až raňajky, lebo som prišla o 16-tej. Ako prvorodička som nemala veľa skúseností s deťmi, a tak som si na pomoc s dojčením privolala zdravotnú sestru. Tá na mňa vyskočila s otázkou, "vraj koľko poznám sexuálnych polôh". Ostala som neskutočne zarazená. A povedala, že "určite veľa však? A knihu o rodičovstve ste neprečítala ani jednu". S tou istou sestrou som mala ešte vela problémov. Na raňajky som potom dostala chlieb a maslo. Napriek tomu, že som mala dostať viac železa, lebo som mala anémiu. Po troch dňoch strávených v nemocnici som sa vracala domov o 12 kg ľahšia. Už nikdy viac. Aspoň v pôrodnici by človek čakal normálny prístup, veď predsa žena by mala byť pokojná a nezažívať tam také stresy. Ako sa jej má potom tvoriť mlieko."
"Stalo sa to asi pred tromi rokmi. V 40-tkach horúčkach a seknutým krkom som išla na pohotovosť na Kramáre. Bola sobota poobede a pomerne prázdna čakáreň. Sestrička po párminútovom klopaní vyšla s kávou v ruke, zo slovami "čo potrebujete?" Keď som jej povedala, čo ma trápi, zavolala lekára. Všetko prebehlo úplne štandardne, až na to, že mladý lekár ma začal presviedčať, že mám zápal močových ciest. Ani po menšej hádke s ním som mu teda nevysvetlila, že mam zaseknutý krk a nie močové cesty. Keď sa ma pýtal na alergiu na lieky, vymenovala som mu, ktoré nemôžem užívať. Zapichol mi lieky priamo do žily, aby bolesť rýchlejšie ustúpila a poslal ma na chodbu. Netrvalo dlho a dostavila sa alergická reakcia, celá som spuchla a začala sa dusiť. Ľudia na chodbe zavolali sestričku, tá len prekrútila očami a zavolala opäť toho mladého lekára. Nakoniec sa zistilo, že mi pichol priamo do žily liek, na ktorý mam prudkú alergiu. Strávila som tam sedem hodín.
Podcenili príznaky septického šoku
"V rožňavskej nemocnici pripravili zdravého človeka behom dvoch dní o život! Mama bola prijatá na lôžkové oddelenie chirurgie s nálezom na CT. Išlo o obyčajné zrasty! Po operácii bola doslova hodená na obyčajnú (nie JIS) špinavú izbu, pri otvorenom balkóne, na prístrojoch - úplne mimo! Toto nebol stav po anestéze. Mala neskutočné bolesti. Na izbe sa sestra takmer neukázala, a ak áno, všetko, čo urobila, bolo, že jej pichla injekciu od bolesti. Napriek varovným príznakom septického šoku si to nikto zo sestier ani službukonajúcich lekárov vrátane primára s dlhoročnou praxou nevšimol. V tom istom stave sme ju našli aj na druhý deň. Bola celá studená, zvracala - zvratky boli hnedej farby - ďalší príznak septického šoku, bola dezorientovaná, nebola pri zmysloch, ústa mala modré. Opäť som bola prosiť sestru, že je mame zle, že má veľké bolesti. Primár povedal, že je len ubolená. V noci prepukol septický šok naplno. Celú noc zvracala, nastalo multifunkčné zlyhanie orgánov. Jediné, čo lekársky tím spravil, bolo, že jej podložil misu na zvratky pod ústa. Bola zanedbaná lekárska starostlivosť, v dôsledku čoho upadla do septického šoku a umrela.
Odmietla kyretáž, teraz sa teší z dcérky
"V januári tohto roku moju manželku po pozitívnom tehotenskom teste lekárka niekoľkokrát ubezpečila, že jej tehotenstvo je vylúčené, keďže hcg je veľmi vysoké - 5000, a plod nie je vidno, takže ide o anembryomolu. Dnes vieme, že bola v piatom týždni tehotenstva. Lekárka jej navrhla, aby bola hneď na druhý deň vykonaná kyretáž. My sme sa rozhodli riskovať a na kyretáž sme nešli. Dňa 8.9.2014 sa nám narodila krásna, zdravá a vytúžená dcérka. Nechcem si ani predstaviť, koľko takýchto omylov sa spravilo pred nami a pravdepodobne ešte spraví po nás, nehovoriac aké sklamanie to musí byť pre páry, ktoré sa dlhodobo pokúšajú o dieťa a vynakladajú aj veľké finančné prostriedky. Keďže mám aj kanadské občianstvo, viem, že vo svete sa v takýchto prípadoch postupuje trochu opatrnejšie. Predpokladám, že dotyčná lekárka pri svojom rozhodovaní postupovala v súlade so slovenskými predpismi. Napriek tomu nechápem, ako mohlo k takémuto závažnému omylu dôjsť. P.S. - vieme minimálne o dvoch prípadoch mojich známych, kedy pri samotnej kyretáži bolo dodatočne zistené, že nejde o falošné tehotenstvo, ale o prirodzené, t.j. o plod dieťaťa.
"Mojej mame dal doktor vo vranovskej nemocnici po dvoch týždňoch zo zlomenej nohy dole sadru a dal jej ortézu s tým, že to má rozchodiť. Pre istotu jej nedal ani podpísať súhlas s liečbou. V tej istej nemocnici zabudli mojej príbuznej pri operácii tampón v nohe a môjmu dedkovi zas liečili zápal obliečiek, hoci mal zápal pľúc. Prišli na to až po mojom výhražnom telefonáte, aby mu urobili röntgen, lebo dedo kašle a nemôže dýchať.
"Mám otrasný zážitok z trenčianskej nemocnice. Moja dvadsaťdvaročná sestra dostala večer veľké bolesti hlavy, ktoré trvali aj po užití tabletiek proti bolesti asi päť hodín. K tomu jej začala tŕpnuť polovica tela. Išli rýchlo s manželom na pohotovosť a naši lekári to vyhodnotili tak, že to nič nie je, že majú ísť domov a dať si kľudový režim. Keďže sa to stále zhoršovalo, po troch ďalších hodinách, keď už mala celú jednu stranu ako z gumy - neovládateľnú, išli znovu za lekárkou. No to už skonštatovali, že treba rýchlu pomoc na Jiske. Tam boli zhrození, prečo tak dlho čakali a neprišli skôr. Vďaka lekárke a jej lajdáckemu prístupu sestra týždeň nerozprávala, učila sa chodiť a pod. Našťastie to dobre dopadlo, ale doteraz má určité problémy. Prečo nevyhodnotili hneď, že sú to príznaky cievnej mozgovej príhody? Odvtedy mám veľké obavy, ak máme ísť k našim doktorom.
Ako sa dajú prehliadnuť štyri zlomené stavce?
"Išla som do nemocnice na pohotovosť s otcom, ktorý spadol zo schodov (15 schodov) a hlavou skončil v sklenenej výplni dverí. Príznaky - bolesť hlavy, krvácanie, bolesti chrbta. Čakali sme v ambulancii dlhých 5,5 hodín, Otec sa už skrúcal, nevládal sedieť od bolesti. Lekár mu dal urobiť röntgen hlavy, ranu už nezašíval, nakoľko za tie hodiny už prirodzene zaschla a poslal nás domov, že je to možno len menší otras mozgu. Nechápala som, pretože otec stále stonal, ale lekár povedal, že už iné robiť nevie. Cestou po chodbe som sa nahlas sťažovala, až ma začula jedna okoloidúca interná lekárka, ktorá si nás vypočula, urobila mu ešte jedno vyšetrenie a poslala ho na röntgen chrbtice. Záver - štyri zlomené stavce chrbta. Čo dodať, otca dospitalizovali v nemocnici, kde si odležal dva mesiace. Našťastie táto lekárka zachránila česť zdravotníctva v danom prípade, ktorú jej kolega z pohotovosti totálne pošľapal.
"Moja mamička a otec boli operovaní v Trenčíne na šedý zákal. Otec prekonal všetko v poriadku, ale maminka prišla o jedno oko. Príčina? Pri pooperačnej kontrole u očnej lekárky na obvode sa sťažovala, že jej stále slzí operované oko. Odpoveďou bolo, že je moc precitlivelá, že nech niečo vydrží. Ona naozaj všetko trpezlivo znášala, lebo nikdy nepatrila k netrpezlivým a nespokojným pacientkám. Nakoniec však predsa len zašla za operujúcim lekárom. Ten s hrôzou zistil, že sa v oku rozšíril zápal sietnice z nevybratých stehov a treba zachraňovať sietnicu. Nasledovali ďalšie operácie v Bratislave a Trenčíne. Nikde sa nechcela sťažovať ani súdiť, ale neviem si odpustiť tento príspevok. A ešte niečo - môj zážitok. Ako onkologický pacient som zažila na chirurgii v Trenčíne vyšetrenie prsníka pohmatom na chodbe. Ja v nočnej košeli, to tiež bolo nerozumné viem, ale potom som oblečenie zmenila a pán doktor, že veď ukážte. Myslím, že to nepotrebuje komentár. A ešte jeden zážitok z gynekologického vyšetrenia. Ja na "koze" a zrazu telefonát pre pána Mudr. od starostu kvôli nájmu ordinácie. Telefonát sa akosi predĺžil, tam chlad, tak mi sestrička prehodila cez nohy môj šál, ktorý bol našťastie dosť veľký. Verím, že sú aj obetaví a citliví odborníci, ktorých týmto nechcem uraziť.
Trpela ako kôň
"Chcela by som napísať o tom, že na hematoonkológii v Košiciach na terase pracuje doktorka psychopatka. Moja nebohá 27-ročná dcéra tam ležala na JIS-ke v lete v júli. Boli horúčavy a dostávala silnejšiu chemoterapiu ako ostatní, lebo mala agresívnu formu Hodkinov lymfóm. Chudera v kuse zvracala, bola na samotke a ja som prosila službukonajúcu doktorku, aby jej dala infúzie, lebo zvracia a to svinstvo ju pálilo zvnútra. Ona len stále ako papagáj, že musí piť. Darmo som vravela, že nevie piť, lebo zvracia. Moja dcérka sa ma pýtala, "aj kone zastrelia a človek sa má takto trápiť?" Nedostala napiť ani v ten deň ani v noci, lebo ona mala službu. Bolo to cez víkend. Dcéra tu už nie je, ale doktorka si veselo robí ďalej. Za primárkou som nemohla, lebo moja dcéra tam musela ešte ísť a nevedela som, ako dlho sme nútení tam chodiť. Boli sme zufalí a bezmocní. Bola tam však aj doktorka anjel, blondínka s kučeravými vlasmi, hlboko veriaca, ktorá bola v posledný jej deň v službe a veľmi nás posilnila. Dodnes nemám silu ísť sa jej poďakovať, ale možno si prečíta tieto riadky a spomenie si.
"Moja mamička trpiaca rakovinou sa zobudila v noci na veľké bolesti v oblasti panvy. Išli sme na pohotovosť, kde v týchto bolestiach sedela štyri hodiny na vozíku (predtým bola mobilná ). Keď prišla na radu, mladá lekárka po zhliadnutí RTG snímky povedala, že jej nič nie je, a že čo sa čudujeme, že má bolesti, veď má rakovinu. Dali len jej lieky na bolesť. Fór je v tom, že ako sa na druhý deň bolesti stupňovali a chodiť už nemohla, šli sme na tú istú pohotovosť. Po ďalších štyroch hodinách nás zobral lekár, pozrel si ten istý röntgen (z predošlého dňa) a vyhlásil, že mama má prasknutú lonovú kosť - preto tie bolesti. Je najľahšie hodiť to na už existujúcu chorobu a dovi dopo! Súhlasím s tým, že sa keď sa im nechce robiť tá robota poriadne, tak nech odídu, ale vyhovárať sa na zlé podmienky a platy - to sa môžeme všetci, ale robiť musíme poriadne. Inak máme padáka. A doktori - veď oni rozhodujú nielen o zdraví, ale veľakrát o živote, mali by si to uvedomiť.
"Mám skúsenosť, že som bola na operácii slepého čreva. Hovorili, že to je nič. Rana po laparoskopii sa sa mi zatvorila a neskôr začala hnisať. Múdri lekári mi tam zabudli stehy, takže som prežila tri mesiace utrpenia. Dnes (21.11.) mi našli štvrtý. Som zvedavá, čo mi nájdu nabudúce, možno kliešte zabudnuté.
Slivkové kôstky a infarkt čreva
"Mám trpké skúsenosti s našim zdravotníctvom. Môj otec mal problémy so stravovaním. Pociťoval celkovú slabosť, všetky výsledky boli ale vynikajúce. Citujem: "ako u dvadsaťročného/ len pacient nevládal. Chradol, chudol, ale nič mu nebolo." Šokujúce bolo, keď mu po kolonoskopii doktorka z Antolskej do nálezu napísala: "Pacient má štyri ovocné (slivkové) kôstky a že s tým sa nedá nič robiť. Záhada bola, odkiaľ by sa tie kôstky u otca našli, keď ani kompót ani slivky vyše rok nevidel. Po pár dňoch sa záhada vyriešila, zomrel na infarkt čreva a nie na slivkové kôstky. Škoda, že sa nemenovaná pani doktorka nepoučila."
Aby to však nebolo len o zlých skúsenostiach, vyzývame čitateľov, aby nám posielali aj pozitívne zážitky týkajúce sa našich lekárov, sestier či nemocníc. Posielajte nám svoje príbehy na tipy@topky.sk!
