BERLÍN - Zdroj nemeckej vlády informoval, že ruské úrady vyhostili nemeckú diplomatku, ktorá pracovala na nemeckom veľvyslanectve v Moskve. Informovala o tom agentúra Reuters.
Krátko pred týmto krokom bol z Nemecka vyhostený ruský diplomat pôsobiaci v Bonne. V súvislosti s ním sa v médiách objavili správy o podozrení zo špionáže.
"Vyjadrujeme poľutovanie nad týmto neopodstatneným krokom a tlmočili sme to aj ruskej vláde," uviedol v sobotu nemenovaný nemecký vládny úradník po tom, ako spravodajský magazín Der Spiegel napísal, že nemecká diplomatka musela Rusko opustiť v odvete za vyhostenie ruského diplomata. Toho nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy sledoval niekoľko mesiacov pred vyhostením.
Der Spiegel upozornil, že ak v minulosti v podobných prípadoch došlo k vyhosteniu diplomata, neviedlo to k odvetným krokom druhej krajiny.
Agentúra Reuters pripomenula, že Nemecko v júli vyzvalo šéfa berlínskej centrály americkej CIA, aby opustil krajinu v reakcii na podozrivé aktivity amerických tajných služieb v Nemecku, vrátane odhalenia amerického špióna na nemeckom ministerstve obrany.
Nemeckého pracovníka zahraničnej rozviedky obvineného z dvojitej špionáže si údajne najala CIA. Cieľom operácie bolo "získať obraz o tom, ako funguje nemecká vláda". Dvojitý agent údajne odovzdal Američanom niekoľko prísne tajných dokumentov.
Táto kauza ešte viac naštrbila už aj tak napäté nemecko-americké vzťahy, ktoré sa zhoršili po tom, ako sa vlani prevalilo, že americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) odpočúvala mobil kancelárky Angely Merkelovej.
Putin odmieta, že jeho skorý odchod zo summitu G20 je dôsledkom nátlaku
Ruský prezident Vladimir Putin opustil dnes austrálske Brisbane, kde sa konal summit G20, ako prvý z jeho účastníkov. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej Putin poprel, že by príčinou skoršieho odchodu bol nátlak a kritika, ktoré naňho v súvislosti s krízou na Ukrajine vyvíjali západní účastníci schôdzky.
AP spresnila, že Putin odcestoval z Brisbane pred pracovným obedom, na ktorom Rusko podľa jeho slov zastupoval minister financií, i pred vydaním záverečného komuniké zo summitu. Odišiel súčasne krátko pred tým, ako prezident USA Barack Obama a európski lídri začali rokovať o situácii na Ukrajine, kde Rusko podporuje separatistov na východe krajiny po tom, ako v marci anektovalo Krymský polostrov.
Vzťahy medzi Ruskom a Západom sa ešte viac skomplikovali po tom, ako sa v júli za zatiaľ nevysvetlených okolností počas letu nad východnou Ukrajinou zrútilo lietadlo malajzijskej leteckej spoločnosti, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.
Putin v noci nadnes (SEČ) pred novinármi vysvetľoval, že z Brisbane odchádza skôr, lebo si pred návratom do práce potrebuje oddýchnuť po deviatich hodinách letu z Brisbane do Vladivostoku a ďalších deviatich hodinách letu do Moskvy.
Na polhodinovej tlačovej konferencii s austrálskym Tonym Abbottom Putin uviedol, že pred návratom do práce si potrebuje "štyri alebo päť hodín pospať". "Povedal som to Tonymu a on bol veľmi chápavý. Nemá to žiadny iný dôvod," vyhlásil Putin.
Austrálske médiá však špekulujú, že príčinou Putinovho skoršieho odchodu z Brisbane je chladné prijatie, ktorého sa mu tam dostalo. Abbottov úrad ale informoval, že Putinov skorší odchod bol naplánovaný vopred.
Putin však bol na summite vystavený tlaku: Spojené štáty, Austrália aj Japonsko vydali vyhlásenie, ktoré odsudzuje počínanie Ruska voči a na Ukrajine, a kanadský premiér Stephen Harper na situáciu, keď mu Putin podával ruku na pozdrav, reagoval: "Ruku vám asi podám, ale mám pre vás len jeden odkaz: musíte odísť z Ukrajiny".
Ako uviedla agentúra AP, austrálsky premiér Abbott je vo svojej kritike na adresu Ruska tiež veľmi tvrdý po tom, ako pri júlovom páde malajzijského civilného lietadla na východe Ukrajiny zahynulo aj 38 Austrálčanov. Abbott údajne plánoval "fyzickú konfrontáciu" s Putinom, napísala AP.
Na otázku novinárov, aký je teraz jeho vzťah s Putinom, Abbott povedal, že mali veľmi tvrdú diskusiu o situácii na Ukrajine.
"Nesmierne odsudzujem to, čo sa - zdá sa - deje na východnej Ukrajine," vyhlásil Abbott. "Žiadam, aby Rusko plne spolupracovalo pri vyšetrovaní, pri trestnom vyšetrovaní zostrelenia MH17, jedného z najhorších zverstiev v poslednej dobe," apeloval.
Putin vyhlásil, že na oficiálnych rokovaniach sa o Ukrajine nehovorilo, ale bola témou každého jeho stretnutia v kuloároch summitu G20. "Tieto diskusie boli veľmi úprimné, zmysluplné a veľmi užitočné," povedal Putin.
"Počas mojich súkromných stretnutí sme všeobecne hovorili trochu aj o sankciách a bola tam zhoda, že sankcie sú zlé pre obe strany. Hovorili sme aj o tom, čo treba urobiť, aby sme sa dostali z tejto situácie," informoval Putin.
Na otázku, či počas summitu pociťoval nejaký nátlak voči svojej osobe zo strany kolegov z krajín G20, Putin uviedol, že "s výsledkom (summitu) a atmosférou je veľmi spokojný".
Hollande s Putinom nehovoril o mistraloch, lebo "na to nebol priestor"
Francúzsky prezident Francois Hollande dnes upozornil, že neschopnosť riešiť globálne otepľovanie by mohla viesť k vojne. Vyzval preto krajiny G20 na dosiahnutie dohody ešte pred klimatickou konferenciou, ktorá sa uskutoční na budúci rok v Paríži.
"Stretneme sa znovu v Paríži, aby sme podpísali globálnu dohodu, čo ochráni planétu pred oteplením ovzdušia o tri až štyri stupne (Celzia), ktoré by mohlo viesť ku katastrofe, ak nie vojne," uviedol Hollande na tlačovej konferencii na záver summitu G20 v austrálskom Brisbane.
Upozornil, že "jedným zo spôsobov, ako predchádzať konfliktom a katastrofám, je prijímanie rozhodnutí".
Počas summitu G20 sa jeho účastníkom podarilo zabrániť snahám hostiteľskej Austrálie nezaradiť problematiku klimatických zmien do programu rokovaní. Naopak, v záverečnom komuniké vrcholnej schôdzky G20 vyjadrili lídri najväčších svetových ekonomík podporu "dôrazným a účinným akciám" v boji proti klimatickým zmenám.
Pokiaľ ide o dodávku francúzskych vrtuľníkových lodí triedy Mistral Rusku, Hollande uviedol, že tejto otázky sa v rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nedotkli, "lebo na to nebol priestor".
Na tlačovej konferencii v Brisbane však Hollande uviedol, že rozhodnutie o ich dodaní prijme bez ohľadu na nátlak zvonku, "v závislosti od dvoch kritérií: záujmov Francúzska a od dojmu, aký budem mať zo situácie".
Podľa Hollandovho názoru vojnové lode Mistral Francúzsko Rusku nedodá, kým sa nevyrieši kríza na Ukrajine. Francúzsko pristúpi k dodávke prvého mistralu s menom Vladivostok až vtedy, keď "prímerie (na Ukrajine) bude byť bez výnimky rešpektované," zdôraznil Hollande.
Francúzsky prezident ocenil, že členské krajiny skupiny G20, združujúcej hospodársky najvyspelejšie štáty sveta, sa v Brisbane zaviazali aj na sériu opatrení, ktoré by mali do roku 2018 podporou investícií do infraštruktúry a obchodu zabezpečiť ich ekonomický rast o dodatočných 2,1 percenta nad súčasné prognózy. Upozornil, že treba nájsť "dobrú rovnováhu" pri kontrole deficitu, čo sa týka aj Francúzska.
