MALINOVÁ – V SNP bojovalo aj niekoľko stoviek slovenských Nemcov. Najviac ich pochádzalo z nemeckej dediny Cach, dnešnej Malinovej. Do Povstania sa ich zapojilo viac než sto. Uprostred dediny stojí pamätník 23 obetiam SNP, ktorí padli v bojoch, alebo ich zajali a zahynuli v koncentračných táboroch.
„Ešte pred vypuknutím Povstania vznikol partizánsky oddiel Thälmann, ktorý mal až 70 členov, prevažne z radov karpatských Nemcov. Bol začlenený do Hornonitrianskej partizánskej brigády. Za veliteľa oddielu si zvolili Júliusa Elischera. Mnohí Malinovčania sa museli pred prenasledovaním ukrývať v horách, pretože boli známi ako antifašisti a mnohí boli aj členmi komunistickej strany. Ešte v roku 1939 totiž dedinu prepadli jednotky Hlinkovej gardy a 57 obyvateľov uväznili. Partizáni sa aktívne zapojili do bojov SNP pri Vyšehrade, Strečne, Vrútkach, Martine, Dubnej skale. Po potlačení Povstania sa uchýlili do hôr. Postavili si dva bunkre, odkiaľ robili sporadicky výpady proti nemeckým vojakom a mali aj spravodajské úlohy,“ informoval predseda miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Peter Benko.
„Môj otec Júliuz Elischer zomrel, keď som mal 12 rokov,“ spomína syn partizánskeho veliteľa Jaroslav Elischer. „Ale z rozprávania oboch rodičov viem, že to boli kruté časy. V tom čase sa v bunkri nad dedinou musela skrývať aj moja mama s malou sestrou. Hovorila, že nemeckí vojaci, ktorí robili razie a hľadali partizánov, raz dokonca stáli priamo nad bunkrom. Našťastie nekúrilo sa v ňom, bol pokrytý čerstvým snehom, mama držala ruku na ústach sestry, aby sa neprezradili. Keby ich objavili, ja sa určite nenarodím,“ konštatoval syn veliteľa. Má vnukov, ktorých veľmi zaujíma kto bol ich prastarý otec, rád im o ňom rozpráva. „Keď som ja chodil do školy, veru na hodinách dejepisu sme sa učili o mojom otcovi, ale dnes už sa deti o tejto histórii neučia,“ dodal J. Elicher.
Tradície v súvislosti so SNP v Malinovej dodržiavajú. Každoročne k pamätníku padlým partizánom položia vence a kvety nielen predstavitelia obce a spoločenských organizácii, ale aj potomkovia odbojárov. Pomník je dielom akademického sochára Vojtecha Ihriského a je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Predstavuje partizána, ktorý odkladá zbraň, vysúkava si rukávy, aby sa zapojil do práce. Je to symbolické, pretože odbojári sa hneď po vojne zapojili do obnovy vojnou zničenej obce, pracovali v poľnohospodárstve, svojpomocne postavili tiež Partizánsky dom, ktorý teraz slúži ako dom kultúry.
A práve v ňom si obyvatelia pripomenuli 70. výročie SNP. Mohli si pozrieť dokumenty a fotografie všetkých, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Okrem mužov to boli aj desiatky žien. Sú tam aj ich vyznamenania, ale aj smutné spomienky na tých, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov. Potomkom a aktívnym členom SZPB odovzdali pamätné plakety a ďakovné listy. Súčasťou osláv SNP je aj tradičná partizánska vatra na miestnom futbalovom ihrisku a spoločný výlet k partizánskym bunkrom.
