BRATISLAVA - Energická, vzdelaná, inteligentná, neuveriteľne charizmatická a predovšetkým pokorná. Presne taká je najvýznamnejšia slovenská šľachtiteľka odrôd Bratislavčanka Dorota Pospíšilová, ktorá má neuveriteľných 84 rokov.
Za svoj život vyšľachtila také skvelé odrody vína ako je Devín, Dunaj a v roku 2011 jej zaregistrovali ďalších 14 odrôd. Medzi nimi Hron, Rudava, Váh, Torysa a ďalšie, ktoré už dnes môžete po večeroch popíjať. Mnohí podstatne mladší ľudia sa sťažujú na únavu, choroby a všetko možné. Ona naopak. Býva v hlavnom meste, stará sa o víkendový dom na Záhorí. Sama jazdí na aute. Nemá rada oddychové dovolenky. Radšej chodí na poznávacie zájazdy. Pred našim rozhovorom sa vrátila zo severovýchodného Španielska.
Aký je to pocit, keď vaše odrody, vína spríjemňujú ľuďom večery?
Vidíte, na to som nikdy nepomyslela. Moja celoživotná práca slúži ďalším generáciám. Nie je to len o ľuďoch, ktorí si kúpia fľašu vína, ale predovšetkým aj o výrobcoch hrozna a vína. Skutočne sa teším, že u výrobcov je záujem o moje odrody.
Výrobcovia a predajcovia vína by vám mali platiť „tantiemy“ z predaja...
Nemám z toho žiadne hmotné pôžitky. Mám z toho len veľkú radosť. Nerátala som s tým, že v starobe budem pociťovať toľko radosti z mojej celoživotnej práce, z môjho celoživotného pracovného príbehu. Nikdy som si to nepredstavovala a ani sa neodvážila na to myslieť. Je to však úžasný pocit, ktorý prežívam. Som vďačná, že mi bolo umožnené pracovať na takých veciach, ktoré vyústili aj mojím pričinením do úspechu a do užitočnosti pre ďalšie generácie. Ťažko sa mi to vysvetľuje, aké mám pocity... Je to hodnota života.
Šľachtiť odrody môže každý, alebo musíte mať na to špeciálne vlastnosti či predpoklady?
Skôr ako predpoklady, by to mala byť skúsenosť s chutnaním vína. Súčasná mladá generácia sa už zaoberá a venuje rozumnej konzumácií tohto nápoja, ktorý je nesmierne ušľachtilý. Dokonca som presvedčená, že je to jeden z najušľachtilejších alkoholických nápojov. Vychutnať alebo spoznať hodnotu toho ktorého vína si vyžaduje prax. Sú ľudia, ktorí na to však majú väčšie predpoklady, majú citlivejšie chuťové papily. Tí, ktorí nemajú chuťové papily vyvinuté natoľko, aby mohli citlivo a správne ohodnotiť víno, sa však praxou môžu zdokonaľovať.
Na Slovensku sa mení kultúra pitia alkoholu. Vo väčších mestách ľudia už uprednostňujú kvalitnejšie víno, pred tvrdým alkoholom.
To som skutočne rada. Je to výborný trend. Nie som proti tvrdému alkoholu, ale som presvedčená, že má skôr prípitkový charakter. Nie nadájať sa štamperlík za štamperlíkom, prípadne ho kombinovať s pivom. Pitie vína je veľmi ušľachtilý zážitok, ale tiež si musí človek zachovať mieru. Je to predsa alkoholický nápoj. Každý organizmus znesie alkohol po určitú mieru. Potom to už nie je pôžitok z vína, ale len obyčajné chľastanie.
Lekári odporúčajú denne vypiť dve deci vína pre zdravie. Súhlasíte s nimi?
Každopádne s nimi súhlasím. Dokonca nielen v červenom, ale aj v bielom víne je látka (resveratrol), ktorá pôsobí v tele ako antioxidant. Červené vína tejto látky však obsahujú podstatne viac. Čím je víno intenzívnejšie červené, tým je resveratrolu viac. Poviem vám takú zaujímavosť. Pán docent Karvaj z fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch dal analyzovať niekoľko modrých odrôd na výrobu červeného vína. Medzi nimi aj moje odrody. A k nim patrí aj farbiarka Torysa. Nemá farbivo len v šupke, ale aj v dužine. Táto odroda obsahuje niekoľkonásobne viac resveratrolu, ako je bežné u iných odrôd. Jednoznačne víno z tejto odrody považuje pán docent za medicínu. Dosiaľ som sa s ním nerozprávala, ale počula som, že s vinármi s južného Slovenska majú vyrábať zdravotné víno z tejto mojej odrody. Resveratrol pôsobí aj proti rakovine. Intenzívnejšie vo vínach, ktoré majú spomínaného antioxidantu najviac.
Zdá sa, že ste nevyšľachtili len výbornú odrodu, ale aj elixír života, ktorý tak dlho ľudstvo hľadá.
(Smiech). Určite elixír hľadá. Torysa má charakter Cabernetu Sauvignon a k tomu je farbiarka. Mohla by teda v potenciálne zlých ročníkoch pre Cabernet (nedostatok slnka a tepla) v zmesiach urobiť farebnejší Cabernet Sauvignon. Torysa je vynikajúca aj samostatne ako odrodové víno. No jej nedostatkom je jej relatívne slabá úrodnosť. Bude sa ďalej pravdepodobne šíriť pre veľké množstvo resveratrolu.
Keď sme sa naposledy videli pred tromi rokmi, čakali ste na registráciu 14 odrôd, medzi nimi sedem modrých Nitria, Rimava, Rudava, Rosa, Hron, Váh a spomínaná Torysa. Už sú zaregistrované a môžu sa z nich robiť vína?
Všetky sú zaregistrované. Tento rok bol v Bruseli Concours Mondial de Bruxelles – obrovská medzinárodná výstava a degustácia vyše 8 tisíc vín z celého sveta. Vína hodnotilo niekoľko desiatok degustačných komisií. A predstavte si, že páni Mrva a Stanko predložili do tejto súťaže zmes z mojich štyroch odrôd Rudavy, Hronu, Rimavy a Váhu. Z našich pokusných políčiek v Dolných Orešanoch u pána Branišu zobrali úrodu a urobili víno, ktoré poslali do Bruselu. Toto víno medzi konkurenciou 8 tisíc vín získalo ohodnotenie veľká zlatá medaila a okrem toho získalo cenu objavu roka 2014. Vôbec som nevedela, že taká cena existuje. Dočítala som sa o tejto udalosti v novinách. V poradí hodnotenia skončilo toto víno na 14 mieste zo všetkých. V kuloároch to vyvolalo veľkú diskusiu. Slovensko bolo vždy považované za zem, kde sú vynikajúce len biele vína. Hlavne Francúzi si to mysleli. Boli ale zdvorilí a my sme tiež vedeli, že naše červené vína nie sú pre ich jazýčky. Presne nato som myslela, keď som začala šľachtiť modré odrody.
Ste to vy, ktoré ste Slovensko zmenili z krajiny bieleho vína na krajinu výborných vín vrátane červených.
Vedela som, že v červených vínach máme dieru. Diera bola aj v stolových odrodách. Muštových bielych máme celý regiment vynikajúcich starých odrôd. V celom stredoeurópskom regióne sú oceňované a udomácnené západoeurópske odrody a je ich nadostač. Stolové a muštové modré odrody neboli na adekvátnej úrovni. Mnohé v našej klíme nedozreli do optimálnej technologickej kvality a iné zasa nemali potrebný genetický potenciál . Základom červených vín sú polyfenolové látky. A druhá vec je závislosť od slnka – dospieť do stavu technologickej zrelosti. Tieto klimatické faktory však už viac ako desať rokov neplatia. Zmenila sa klíma. Dnes už aj Frankovka je vynikajúca. Ale dobré sú aj moje odrody. Na ceste šľachtenia som si uvedomila, že musím zapracovať aj v genotype. Predovšetkým odrody museli byť kratšej vegetačnej doby. Siahla som do starých francúzskych odrôd, ktoré sa nepestujú vo veľkom. No sú známe svojou kvalitou vín.
Ako dlho trvá, kým zo zámeru – myšlienky, vznikne hotová odroda?
Šľachtenie novej odrody trvá približne 30 rokov. Viete o tom, že vinič má 38 chromozómov vo svoje podstate? Keď krížite dve odrody, variabilita sa zdvojnásobí a kombinovateľnosť znakov je obrovská. A výsledok nemusí vždy súzvučiť. A ani samozrejme často nesúzvučí. V takomto obrovskom množstve kombinovateľnosti znakov vznikajú náhodne jedince. Na príklad z počtu 300 hybridných semien vyrastie 100 semenáčov. A z tých šľachtiteľ vyberie maximálne 5 typov. Ostatné je odpad. A potom čakáte sedem rokov do plodnosti. Často sa stáva, že nakoniec výsledok nie je žiaden. Celý ten proces má niekoľko fáz. Sleduje sa množstvo znakov vo viacerých generáciách skúšok a to vyžaduje čas. Úlohu tu zohráva aj koeficient množenia, ktorý nie je tak rýchly ako na príklad u obilnín. Podstatné je do odrôd dostať aj dostatočnú úrodnosť. Pestovateľ je platený najmä za množstvo úrody, oveľa menej za kvalitu hrozna.
Je odroda, ktorú ste vyšľachtili, s ktorou nie ste spokojná na sto percent?
Takmer s každou nie som celkom spokojná. Príroda je úžasná. Dokáže vytvoriť takú variabilitu v pozitívnom a aj v negatívnom slova zmysle, že dokonalú odrodu, ktorá by absolútne uspokojovala vo všetkých parametroch, sa nemôže podariť. Som presvedčená, že hovorím rozumne, že netáram. Každá odroda má nejaký defekt. Pre nás je podstatné, aby odroda bola pre naše klimatické podmienky vhodná, aby obsahovala geneticky parametre, ktoré zaručujú kvalitu odrody a aby poskytovala ekonomicky dostačujúcu úrodu. Odrôd, ktoré majú genetickú podstatu menej kvalitnú, je celosvetovo veľké množstvo.
O ďalších desať rokov bude opäť teplejšie. Zmenia vaše odrody chuť?
Podstatne nie. Neviem, do akej miery sa podarí zastaviť trend otepľovania. Situácia, ktorá dnes existuje, vinohradníctvu v našej krajine vyslovene pomohla. Mnohým odrodám dokonca otepľovanie prospieva. Je kuriózne, že dnes dokonca už Poliaci pestujú vinič.
Nebolo Slovenskou hraničnou oblasťou pre pestovanie dobrých vín?
Áno, bolo. Pre ekonomické pestovanie viniča s možnosťou produkcie vín vysokej kvality sme však stále okrajovou krajinou.
Aj vďaka vašim odrodám sa Slovensko stalo vínnou krajinou. Na ktorú odrodu ste najviac pyšná?
To celkom iste nie. Slovensko je oddávna tradičnou vinohradníckou krajinou. Pýchu nepoznám a je pre mňa ťažké niektorú moju odrodu vyzdvihnúť. Dunaj a Devín sú už dlhšie zaregistrované odrody, ktoré sú viac v povedomí ľudí. Je s nimi viac skúseností. Vytvorila som ich a 30 rokov som ich za pomoci mnohých ľudí sledovala, ale cez to všetko neviem o nich úplne všetko. Viem, že ďalšie generácie prispejú k ich väčšej hodnote alebo objavia nejaké chyby a možno aj ďalších pozitívach, o ktorých teraz neviem. Devín je všeobecne veľmi uznávaná odroda. Je spôsobilá takmer každoročne poskytnúť možnosť vytvoriť rôzne kategórie vína – od sviežeho ovocného až po ťažké, aromatické výberové typy s vysokým obsahom alkoholu a prirodzeným zvyškom cukrov. Táto odroda stopercente nezanikne. Obdobná situácia je s Dunajom. I keď sa šíril pomalšie ako Devín.
A ako je to teraz?
Červené vína nadobúdajú na význame. To, čo teraz poviem je neskromné, ale myslím si, že to bude zásluhou aj mojich nových odrôd. Tie prerazia bariéru.
Už sú vaše nové odrody na trhu?
Sú. Niektorí pestovatelia, ktorí mali záujem o výrobu červených vín, ich vysadili ešte predtým, než boli zaregistrované a uznané. Napríklad v Zelenči pán Blaha je pestovateľ, ktorý má asi šesť hektárov týchto nových odrôd. Je aj vinárom. Každoročne som pozývaná na degustáciu vín z nového šľachtenia nielen jeho vlastnej výroby.
Vy osobne pijete víno kvôli zdraviu?
Mala by som. Občas, keď mi napadne, kúpim si červené víno. Každý deň si potom dám deci, kým ho mám. Potom na to zabudnem. Odporúčala by som každému, aby si po jednom poháriku vínka denne dal. Pravidelné drobné pitie po poháriku nemôže nikomu uškodiť, kým samozrejme nejde o recidivistu.
Povedali ste, že keď máte chuť na víno, idete si ho kúpiť. Myslela som si, že vás vinári zásobujú sami od seba vínom z vašich odrôd. Veď na tom slušne zarábajú.
Považujem za samozrejmosť, že si víno kúpim sama.
Mali by vám byť všetci vinári vďační, že vaše odrody sa tak dobre predávajú a preto by vám mohli dať malý prezent.
Zatiaľ je ich v obchodnej sieti málo. Chodievam na rôzne prezentácie a stane sa, že za odvedenú „prácu“ dostanem aj fľašu dobrého vína. Vždy je to však krásna kytica kvetov.
Keby ste mali podiel na predaji vína vašich odrôd, dnes ste milionárkou.
To určite nie, lebo na vínach z mojich odrôd zatiaľ nezbohatli ani ich výrobcovia.
Kto vymyslel názvy vašim odrodám – Devín, Dunaj, Hron, Váh a ďalším?
To je môj výmysel. Bratislave som venovala tri odrody Devín, Dunaj a Breslava. Je to starý názov Bratislavy. Breslava je biela odroda a bola uznaná nedávno s ostatnými odrodami. Pri pomenovaní muštových odrôd som chcela, aby názov bol spätý s krajinou, v ktorej vznikli.
Spomínali ste, že každá odroda má genetický potenciál. Aký genetický potenciál musí mať šľachtiteľka, ktorá dokáže vyšľachtiť také odrody ako vy?
Určité genetické predpoklady pre výskumnú a vedeckú činnosť považujem za potrebnú. Mám skúsenosť, preto to tvrdím. Pracovala som v ústave, kde bolo 450 zamestnancov, z toho bolo asi 100 akademicky vzdelaných ľudí. Skutočných výskumných typov však bolo ako šafránu. Tento odbor sa človek nenaučí. Nedá sa to naučiť, s vlohami sa človek narodí. Môže sa naučiť robiť technickú prácu, ktorá je pri vedeckej činnosti nevyhnutná. Výskumník však musí mať vedomosti, fantáziu, predvídavosť, inštinkt a pre túto prácu aj nadanie. Výskumník musí mať nadanie porovnateľné s umelcami. A musí samozrejme veľa, veľa pracovať.
Po kom ste zdedili talent?
Zrejme po otcovi. Pokiaľ ide o víno mal veľmi dobre vyvinuté chuťové papily. Bol proviantným dôstojníkom v Rakúsko - uhorskej monarchii za vojny. Zomrel, keď som mala 15 rokov. Mama mi rozprávala, že otec vedel rozpoznať, odkiaľ víno pochádza. Poznal ekológiu v charaktere vína. Usilovnosť som zase zdedila po mame. Bola veľký pracant. Veľkým darom pre šľachtiteľa je aj vrodená inteligencia a logika. Obe spolu súvisia. Neinteligentný človek nikdy nie je logický. Je podstatné, aby toto všetko mal človek vo svojom vienku. A za to všetko môže Pán Boh. Som veriaci človek. Pevne sedím v tomto presvedčení. Viem, že od Neho som všetky veci dostala sprostredkovane cez rodičov. Nie je to moja zásluha. Takže na čo mám byť pyšná? Môžem mať len obrovskú radosť, že tieto všetky vlastnosti som dostala. Som vďačná, že som sa dožila výsledkov mojej celoživotnej práce. Počas môjho pracovného života som nebola uznávaná, lebo som nebola vyznávačom ani prisluhovačom komunizmu. Nemala som tú správnu značku na klope. Nikdy som žiadnu nemala. Jedinú, ktorú som mala skrytú v duši, bol hlboko zakorenený demokratický spôsob myslenia. Budem sa toho držať do konca života.
Sledujete seriál Búrlivé víno? Je to čiastočne o vašej práci a príbehu mladej vinárky.
Nie. Vôbec. Všetky seriály sú o jednom a o ničom. Nechcem nikomu diktovať, čo má alebo nemá sledovať, ale hovorím len to, čo si myslím. Nie som seriálový typ. Som presvedčená, hoci som ho nevidela, že aj v tomto seriáli prevládajú vzťahy, kto s kým. Potom manžel, frajerky a naopak. A samozrejme vzťahy a intrigy, ktoré narúšajú priateľstvá. Nemám pravdu? Preto seriály nesledujem.
Vizitika:
Dorota Pospíšilová
K štúdiu poľnohospodárstva sa dostala náhodou. Rodičia pred druhou svetovou vojnou kúpili poľnohospodárske pozemky. Tie boli ohrozené nástupom komunistov. Rodine hrozila konfiškácia. Štát sľúbil, že ak v rodine bude niekto študovať poľnohospodárstvo, o pozemky neprídu. Aj tak o ne prišli. Štúdium však nikdy neoľutovala. Dalo jej základ pre budúcu prácu. Dohovorí sa šiestimi svetovými jazykmi – rusky, nemecky, anglicky, česky, francúzsky a španielsky.
