MOSKVA - Putin a krymskí predstavitelia dnes v moskovskom Kremli podpísali zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Zároveň pohrozil NATO, nech sa nepletie do situácie na Kryme. Na záver navrhol obidvom komorám parlamentu, aby prijali ústavný zákon na pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
Putin na Červenom námestí: Krym sa vrátil do domovského prístavu
Krym sa konečne vrátil domov, povedal dnes davu zhromaždenému pod múrmi Kremľa na moskovskom Červenom námestí ruský prezident Vladimir Putin.
"Krym a Sevastopol sa vracajú... k svojim domovským brehom, do svojho domovského prístavu, k Rusku!" vyhlásil Putin podľa agentúry Reuters pred nadšeným davom skandujúcim "Rusko" a "Putin". Svoj krátky prejav na Červenom námestí Putin zakončil zvolaním "Sláva Rusku!"
Ruský prezident pred svojich priaznivcov predstúpil po tom, čo dnes spolu s predstaviteľmi Krymu podpísal zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie. Mesto Sevastopol na Krymskom polostrove je domovským prístavom ruskej Čiernomorskej flotily.
Veľkolepé moskovské oslavy pripojenia Krymu k Rusku vysielajú mnohé ruské televízie v priamom prenose. Na míting pod mottom "Sme spolu" spojený s koncertom prišlo podľa polície okolo 120.000 ľudí.
Podobné mítingy na podporu Krymu sa podľa agentúry Interfax konajú aj v ďalších ruských mestách, ako Stavropol, Volgograd, Rostov na Done či Krasnodar.
Putin sa pokúsi vtrhnúť na Ukrajinu
Ruský prezident Vladimir Putin zrejme nezostane na Kryme a pokúsi sa vtrhnúť na Ukrajinu cez východné oblasti, kde sa teší silnej morálnej podpore, varoval dnes v rozhovore pre TASR Oleksandr Majboroda, riaditeľ výskumu Inštitútu politických a etnických štúdií Národnej akadémie vied Ukrajiny.
"V súčasnosti ide i to, aby sa ľudia mohli sami organizovať v rámci odporu voči agresii – vo forme zakladania rôznych skupín, ktoré sa budú zaoberať likvidáciou tankov a živej sily protivníka. Toto je možno najväčší problém. Ďalší spočíva v tom, že neexistuje dostatočná politická vôľa, aby sa zakladali takéto skupiny. Momentálne nemôžeme vybudovať veľkú armádu, ale menšiu áno, vo forme rôznych malých skupín, ktoré zastavia protivníka a donútia ho ustúpiť," konštatoval Majboroda.
Putin chce podľa neho ukázať ilúziu svojej sily či geopolitickej presily. "Niekto demonštruje svoju silu päsťami, niekto intelektom. Putin sa rozhodol ukázať silu pästí. Preto je teraz aj nútený v tom pokračovať. Môže sa to však skončiť medzinárodným chaosom. Mnohé štáty pochopia, že sľuby veľmocí nestoja za nič. Ak Putin odmietol garancie, ak sa západné štáty obmedzia na také smiešne sankcie, ktoré nemajú na Putinov režim žiadny vplyv, každá krajina vo svete bude toho názoru, že sa musí chrániť sama. To znamená, že sa začnú kolosálne preteky v zbrojení. Afrika je už plná zbraní, dostávajú sa do rúk chudobného obyvateľstva. Môžete si predstaviť, čo sa môže stať potom vo svete. Všetko môže zvrtnúť z tej najjednoduchšej situácie."
Majboroda označil referendum na Kryme za nezákonné. Treba však podľa neho vychádzať z reality. Tvrdí, že Krym hlasoval za nezávislosť v nádeji na lepšie sociálne a ekonomické podmienky. "Nikdy nebol proukrajinský. Samotná Ukrajina nemala dostatočné zdroje na to, aby plne zabezpečila všetky nevyhnutné potreby Krymčanov. Kultúrne a psychologicky mal Krym vždy bližšie k Rusku. Potom ale každá ukrajinská oblasť môže povedať to, čo Krym, že nemá dostatočnú podporu. Treba mať na pamäti, že centrálna vláda môže zabezpečiť takúto podporu len vtedy, ak ekonomika funguje efektívne."
V oblastiach, najmä v ruskojazyčných, teda na východe a juhu vrátane Krymu, ekonomiku podľa analytika nezničili ukrajinskí nacionalisti, ale podnikatelia, pochádzajúci z miestneho prostredia. "Zničili ekonomiku. Centrálna vláda nemá dostatok zdrojov, aby tieto regióny podporovala. Aby to oligarchovia na východe a juhu nejako ospravedlnili, vyprovokovali protiukrajinské nálady a doteraz kŕmia miestu populáciu ilúziami, že všetko môže zabezpečiť Rusko. Takýmto spôsobom vznikla nenávisť ku všetkému ukrajinskému, národnému, k západnej Ukrajine. Nenávisť sa využíva na vyprovokovanie protiukrajinských nálad, proti centrálnej vláde. Za to, čo sa stalo s priemyslom na východe a juhu Ukrajiny, môže samotné obyvateľstvo. Podporovalo miestnych politikov a oligarchov. Nikdy tam neboli nejakí banderovci, prisťahovalci zo západnej Ukrajiny, ani ukrajinský jazyk. Celá táto deštrukcia prebiehala v ruštine," konštatoval Majboroda.
Vládu, ktorá prišla s prezidentom Viktorom Janukovyčom, označil za skorumpovanú. Nové vedenie je podľa neho ešte veľká neznáma. "Za celý ten čas nezávislosti Ukrajiny si ľudia museli vyberať nie medzi väčším a menším dobrom, nie medzi dobrom a zlom, ale medzi väčším a menším zlom. Nová vláda ešte nedokázala, že jej národ môže plne dôverovať. Musí ešte dokázať, že je čestná, že vykorení korupciu na súdoch, prokuratúre, v polícii, teda tam, kde ľudia najviac vnímajú nespravodlivosť. Avšak tí, ktorí sú teraz pri moci, sami pochádzajú zo silných podnikateľských a politických korporácií. Ťažko povedať, do akej miery sú pripravení poskytnúť svoje bohatstvo v prospech nezávislosti Ukrajiny. Bohužiaľ, celá história nezávislosti Ukrajiny bol boj medzi dvoma hlavnými silami. Ide o bývalú sovietsku nomenklatúru a národnodemokratické sily.
Nešťastie národnodemokratických síl spočíva v tom, že v centre stáli ľudia rétoricky síce nadaní, ale s veľmi malými skúsenosťami a nedostatočnými schopnosťami vládnuť. Preto sa stalo, že vládla nomenklatúra, ktorá bola v časoch Sovietskeho zväzu pod prísnym dohľadom bezpečnostných orgánov. Oligarchia si potom kúpila tieto orgány a vybudovala korupčný systém," uviedol Majboroda.
Ukrajina podľa neho nežije v ilúzii, že sa čoskoro môže stať členom Európskej únie: "V prvom rade je potrebné, aby to chcela kritická časť obyvateľstva. Nielen stať sa členom EÚ alebo podpísať s ňou asociačnú dohodu, ale aby ľudia zatúžili aj žiť po európsky. To znamená, žiť bez korupcie, postupne ako občianska spoločnosť kontrolovať vládu a mať vplyv na jej rozhodnutia. Ľudia ale musia byť najprv slobodní vo svojom vnútri. Pozrite sa, aká veľká časť ľudí sa chce pripojiť k Rusku. Je to dôkaz vnútornej neslobody. U nás je ešte mnoho ľudí s psychologickým sklonom k otroctvu. Sú to ľudia, ktorí sú pripravení ísť za vodcom, ktorý im dodáva ilúziu sily. Je veľkým nešťastím, že tu máme zárodky totality a komunistického fašizmu."
Analytik ale tvrdí, že Ukrajina sa sama nedokáže zmeniť - potrebuje podporu zo Západu, nie však finančnú. "Mala by to byť postupná ekonomická expanzia moderného podnikania, aby ľudia videli, že tam, kde funguje podnikanie na základe pravidiel, zákonnosti, ktoré nevyužíva korupčné schémy, že takého podnikanie dá ľuďom prácu, dobrú mzdu a dôstojnú životnú úroveň. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby ústredná vláda vykorenila korupciu, aby sa podnikatelia zo Západu nebáli prísť na Ukrajinu s veľkými projektmi. Napokon, ak naša podnikateľská trieda nebude schopná vytvárať a rozvíjať modernú výrobu, urobia to druhí. Pracujúcemu človeku je jedno, kto je majiteľom jeho spoločnosti," dodal Majboroda.
Tusk a Biden odsúdili vo Varšave zabratie Krymu Ruskom
Poľský premiér Donald Tusk dnes uviedol, že medzinárodné spoločenstvo nemôže akceptovať zabratie ukrajinského Krymu Ruskom. "V jednom okamihu to zmení hranice krajiny (Ukrajiny) a geopolitickú situáciu v tomto regióne a vo svete," povedal Tusk podľa agentúry Reuters na spoločnej tlačovej konferencii s viceprezidentom USA Joeom Bidenom, ktorý vo svetle udalostí na Ukrajine pricestoval do Varšavy uistiť Poľsko ako člena NATO o jeho bezpečnosti.
Biden uviedol, že Spojené štáty sa pripájajú v Poľsku a medzinárodnému spoločenstvu v odsúdení pokračujúcich útokov na suverenitu Ukrajiny zo strany Ruska, ktoré označil za otvorené porušenie medzinárodného práva.
Rusko bude podľa Bidena čeliť ďalším opatreniam zo strany Európskej únie a Spojených štátov, ak bude pokračovať v pláne začleniť Krym do svojho územia.
Americký viceprezident zdôraznil odhodlanie Washingtonu brániť bezpečnosť všetkých spojencov NATO pri hraniciach s Ruskom. Záruky kolektívnej bezpečnosti sú podľa neho naďalej základným princípom NATO a Washington podnikne ďalšie kroky na posilnenie aliancie v budúcnosti. USA okrem toho stoja za svojím odhodlaním dokončiť systém protiraketovej obrany v Poľsku do roku 2018.
Obyvatelia Krymu oslavujú návrat "do vlasti"
Obyvatelia Simferopolu a ďalších miest Krymskej republiky dnes veľmi pozorne sledovali posolstvo ruského prezidenta Vladimira Putina k poslancom Federálneho zhromaždenia, ako aj následné podpísanie zmluvy o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie.
Vo väčšine barov, kaviarní a obchodov ľudia sledovali Putinovo posolstvo v priamom prenose. Z rádia ho počúvali aj vodiči autobusov, trolejbusov či taxíkov, uviedla agentúra RIA Novosti. "Napokon si môžeme vydýchnuť. Nepochybovali sme, že prezident Putin podporí naše referendum a rozhodnutie stať sa súčasťou našej vlasti. Ale počúvať jeho slová o Kryme, ktoré hovoril s toľkou láskou, bolo dojímavé, až do plaču," uviedla pre ruskú agentúru Simferopolčanka Svetlana.
"Dva dni po referende sme opäť blikali svetlami a trúbili klaksónmi, aby sme privítali a podporili návrat Krymu do vlasti, do Ruska," vyhlásil taxikár Stepan. Podľa spravodajcu agentúry RIA Novosti po uliciach krymskej metropoly sa prechádzali skupiny ľudí, ktorí mávali ruskými vlajkami a vykrikovali slogany, ako napríklad: "Rusko, vraciame sa domov!"
Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie
Ruský prezident Vladimir Putin a krymskí predstavitelia podpísali dnes v moskovskom Kremli zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie.
Za krymskú delegáciu zmluvu podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov a predseda vlády Sergej Aksionov, ako aj primátor mesta Sevastopol Alexej Čalyj. Putin predtým predniesol posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia, v ktorom sa vyjadril k súčasnej situácii na Ukrajine, ako aj k referendu na Krymskom polostrove i k reakciám Západu naň v podobe uvalenia sankcií na Rusko.
Putinovi tlieskala celá sála
Na záver posolstva Putin požiadal obe komory parlamentu o ratifikáciu zmluvy o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol za nové subjekty federácie. "Nepochybujem o vašej podpore," vyhlásil ruský prezident. Podľa agentúry RIA Novosti sa Krymská republika a Sevastopol považujú za subjekty Ruskej federácie od dnešného dňa. Ratifikačný proces v parlamente by sa mal ukončiť do konca tohto týždňa.
Putinov príhovor poslanci viackrát prerušili búrlivým potleskom. Na úvod uviedol, že referendum o štatúte Krymu bolo demokratické a jeho výsledky sú presvedčivé. Práve tým, ako aj výsledkami prieskumov verejnej mienky v Rusku, kde sa drvivá väčšina obyvateľstva tiež vyslovila za pripojenie Krymského polostrova, Putin zdôvodnil svoju žiadosť k parlamentu, aby schválil ústavný zákon o prijatí dvoch nových subjektov Ruskej federácie - Krymskej republiky a mesta Sevastopol.
Ruský prezident v posolstve uviedol, že Rusko si neželá rozdelenie Ukrajiny a ctí si jej územnú celistvosť. Vyhlásil však, že "v srdciach ľudí bol Krym vždy ruský". Uviedol, že Krym v súčasnosti musí byť pod silnou, stabilnou suverenitou, ktorá fakticky môže byť len ruská.
Zdôraznil, že rozhodnutie niekdajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova o pričlenení Krymu k Ukrajine bolo nezákonné. Uviedol, že motívy, ktoré k tomu Chruščova viedli, nechá na historikov, ale zdôraznil, že obyvateľov regiónu sa vtedy nikto na ich názor nepýtal.
Putin pripomenul, že po rozpade ZSSR sa nepodarilo zmeniť daný stav - "zabudlo sa na Krym aj na Sevastopol" a Rusi sa navyše v bývalých zväzových republikách stali národnostnou menšinou. "Ruský národ je najväčším rozdeleným národom na svete," skonštatoval Putin. Rusko sa podľa neho zmierilo so stratou Krymu, "prehltlo urážku" - aj preto, že v tom čase nebolo v stave brániť svoje záujmy. Jeho politici však na tému Krym stále upozorňovali.
Zopakoval, že Rusko bude vždy chrániť záujmy Rusov na Ukrajine politickými, diplomatickými a právnymi metódami. Zdôraznil, že Rusko chce mať dobré vzťahy s Ukrajinou a označil ich "bez zveličovania za kľúčové". Súčasne upozornil, že v prvom rade ukrajinská vláda musí zabezpečiť rešpektovanie práv svojich občanov.
V súvislosti s politickými zmenami v Krymskej republike Putin uviedol, že bude "správne, ak na Kryme budú tri rovnoprávne jazyky: ruský, ukrajinský a krymskotatársky". Spomenul aj nové opatrenia na rehabilitáciu krymského národa, ktorý sa počas stalinistickej éry stal obeťou represálií.
Putin sa v posolstve obrátil aj na radových Ukrajincov a požiadal ich o pochopenie ruského postoja. Vyzval ich, aby neverili tým, ktorí ich strašia, že "za Krymom pôjdu aj ďalšie regióny". "Krym bol a zostane ruský, ukrajinský a krymskotatársky..., ale nikdy nebude banderovský," zdôraznil Putin.
Ruský prezident vyjadril pochopenie pre Ukrajincov, ktorí vyšli na námestia, aby sa domáhali zmeny moci, ale prízvukoval, že do ulíc neskôr vyšli aj tí, ktorí "chystali ďalší štátny prevrat, pričom sa nezastavili pred ničím". "Hlavnými aktérmi týchto udalostí boli nacisti, rusofóbi, antisemiti...," konštatoval Putin.
Zopakoval svoj názor, že súčasná vláda v Kyjeve nie je legitímna. "Moc si uzurpovali samozvanci, ktorí nič nekontrolujú, pričom mnohí sú sami pod kontrolou radikálov," uviedol Putin a dodal, že jedným z prvých dokumentov, ktoré nové vedenie "odložilo bokom, lebo ľudská pamäť je krátka", je jazykový zákon umožňujúci používať ruštinu v regiónoch, kde je silné zastúpenie ruského etnika.
Pripojenie Krymu privítal šéf ruských komunistov: "Ruský svet sa zobúdza!"
Dodal, že prvým terčom vyhrážok aktérov prevratu bol práve Krym. "Nemohli sme ich nechať v biede. To by bola zrada," uviedol Putin. Uviedol, že od ruského parlamentu dostal právo nasadiť na Ukrajine vojenské jednotky, ale nevyužil ho. "Ruské jednotky nevstúpili na Krym. Posilnili sme naše jednotky, ale neprekročili sme ich počet stanovený zmluvou na 25.000 vojakov. Nebolo treba poslať ďalších," dodal.
Putin súčasne odmietol tvrdenie, že na Kryme došlo z ruskej strany k invázii či agresii. "Nepamätám si ani jeden prípad, keby pri intervencii nepadol žiaden výstrel," uviedol Putin. Podotkol, že na Kryme nedošlo k nijakej ozbrojenej potýčke, lebo "proti národu a jeho vôli je ťažké bojovať". V tejto súvislosti sa poďakoval ukrajinským vojakom za zdržanlivosť.
Na margo referenda Putin uviedol, že západné štáty Rusku vyčítali, že porušuje normy medzinárodného práva. "Dobre, že si naň spomenuli - lepšie neskoro ako nikdy," uviedol Putin s iróniou. V tejto súvislosti spomenul precedens s referendom o nezávislosti Kosova. Podľa jeho názoru bolo sporné aj vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny.
Vo svojom posolstve bol Putin veľmi kritický k Západu, predovšetkým k USA, ktoré sa podľa neho neriadia medzinárodným právom, ale právom silnejšieho, veria vo svoju výlučnosť, vytvárajú koalície v duchu hesla "Kto nie je s nami, je proti nám".
Podľa Putinovho názoru USA, keď sa im nedarí v OSN presadiť svoje záujmy, "robia si po svojom". Ako príklad uviedol Srbsko, Afganistan, Líbyu a "celý rad farebných revolúcií" v štátoch, kde ľudia zosadili vlády, ale Západ im vnútil štandardy, ktoré nerešpektujú danosti tých krajín. "Výsledkom je zmena arabskej jari na arabskú zimu," konštatoval Putin.
Ruský prezident zopakoval, že Rusko je stále ochotné rozširovať spoluprácu, zvyšovať dôveru vo vzájomných vzťahoch, aj ich transparentnosť. Na druhej strane však nevidí ústretovosť. "Stále nám klamali, stavali pred hotovú vec," zdôraznil Putin a ako príklad uviedol rozšírenie NATO na východ, rozmiestňovanie vojenskej infraštruktúry pri hraniciach s Ruskom, protiraketovú obranu. Napriek pádu železnej opony je Rusko podľa neho stále vystavené celému radu obmedzení, keď sú mnohé zákazy a obchodné reštrikcie zrušené len formálne.
"Slávna politika zdržiavania Ruska pokračuje aj teraz. Chcú nás zahnať do kúta, lebo máme nezávislú politiku a veci nazývame pravými menami," vyhlásil Putin. V súvislosti s udalosťami na Ukrajine Putin povedal, že teraz je nutné "zastaviť hystériu a vzdať sa rétoriky studenej vojny". Zdôraznil, že Rusko má tiež svoje štátne záujmy, ktoré treba brať do úvahy. Dodal však, že Rusko sa nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom. V súvislosti s postojom Moskvy k Ukrajine a Krymu sa Putin poďakoval štátom, ktoré pochopili motívy jeho konania, napríklad Číne a Indii.
Ruský prezident vyzval americký ľud, ktorému je "sloboda nadovšetko", aby rovnaké právo priznal aj Krymu. Vyjadril tiež nádej, že Rusko pochopia aj Európania, najmä Nemci, ktorí majú historickú skúsenosť so zjednotením rozdeleného štátu. Putin pripomenul, že v danom období ani mnohí vtedajší spojenci Nemecka neprijímali myšlienku zjednotenia - na rozdiel od Ruska. "Verím, že ste na to nezabudli a verím, že Nemci podporia snahy o obnovu jednoty Ruska," vyzval Putin Nemcov.
Ukrajina neuznáva zmluvu o pripojení sa Krymského polostrova k Rusku
"Podpísanie takzvanej dohody o pripojení sa Krymu k Ruskej federácii a príslušný prejav ruského prezidenta nemá nič spoločného so zákonom, demokraciou alebo zdravým rozumom," napísal na Twitteri hovorca ministerstva Jevhen Perebyjnis.
"Putinove vystúpenie jasne ukazuje, aká reálna je hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre medzinárodnú bezpečnosť," citovala Perebyjnisa agentúra Reuters. Ruský parlament začne proces ratifikácie zmluvy, ktorou sa Ukrajina stáva súčasťou Ruska, "čoskoro... počas niekoľkých najbližších dní", citovala dnes agentúra Reuters podpredsedu Štátnej dumy Alexandra Žukova.
Skupina G8 pozastavila Rusku členstvo
Zoskupenie najväčších vyspelých ekonomík sveta známe pod skratkou G8 pozastavilo členstvo Ruska pre jeho postup voči Ukrajine a vojenskú inváziu na ukrajinský polostrov Krym. Povedal to v utorok francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Členovia skupiny už dávnejšie pozastavili prípravy na summit G8, ktorý malo Rusko v júni usporiadať v Soči.
Šéf diplomacie Francúzska v utorok pre rozhlasovú stanicu Europe1 uviedol, že "pokiaľ ide o G8... rozhodli sme sa pozastaviť účasť Ruska a predpokladá sa, že všetky ostatné krajiny, sedem vedúcich krajín, sa zjednotia bez Ruska."
Sankcie voči Rusku ohlásilo aj Japonsko, ktoré s Moskvou okrem iného preruší rokovania o dohode o investíciách. "Japonská vláda neuznáva referendum na Kryme," povedal v utorok hlavný tajomník japonského úradu vlády Jošihide Suga. USA a Európska únia v pondelok prijali sankcie voči skupine ruských a ukrajinských predstaviteľov zapojených do vojenského obsadenia Krymu. Ruský akciový trh a rubeľ sa v pondelok výrazne posilnili, keďže investori zaznamenali, že úvodné sankcie sa nedotkli firiem alebo ich vedení.
Ale v utorok akciový trh Ruska klesol a rubeľ sa voči doláru a euru oslabil o 0,6 percenta. Za znak negatívneho vplyvu krízy na investičné prostredie sa považuje aj to, že ruská agentúra pre správu štátneho majetku oznámila, že veľké privatizačné projekty pravdepodobne odloží až na druhú polovicu tohto roka.
Rusko oplatí Západu jeho sankcie, nikdy však nezačne konfrontáciu
Ruský prezident Vladimir Putin dnes v parlamente povedal, že pokusy Západu vystrašiť Rusko sankciami za jeho prevzatie územia ukrajinského Krymu bude Moskva považovať za akt agresie, ktorý Západu oplatí.
Takisto nechce, aby sa do situácie na Kryme plietlo NATO a "hospodárilo hneď za našim plotom. Neviem si predstaviť, že by sme do Sevastopola jazdili na návštevu k vojakom NATO. Nič proti nim, sú to určite skvelí chlapci, ale nech radsšj jazdia na návštevu oni k nám," vtipkoval Putin.
Putin zdôraznil, že Rusko sa nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom, bude však obhajovať svoje vlastné záujmy, citovala ho agentúra Reuters. A bude tiež vždy všetkými dostupnými politickými, diplomatickými a zákonnými cestami obhajovať záujmy "miliónov Rusov a rusky hovoriacich občanov žijúcich na Ukrajine".
Ruská diplomacia avizovala odvetné opatrenia za sankcie EÚ
Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes ostro kritizovalo Európsku úniu za uvalenie sankcií na ruských a krymských predstaviteľov zapojených do snáh o pripojenie Krymu k Rusku. Avizovalo tiež odvetné opatrenia.
"Pokusy hovoriť s Ruskom jazykom sily a vyhrážať sa ruským občanom sankciami nevedú nikam," uviedol podľa agentúry Reuters ruský rezort diplomacie vo vyhlásení.
"Prijatie reštriktívnych opatrení nie je našou voľbou. Je však jasné, že uvalenie sankcií voči nám sa nezaobíde bez primeranej reakcie z ruskej strany."
Ruský prezident Vladimir Putin krátko predtým v prejave v parlamente varoval, že Moskva bude pokusy Západu vystrašiť Rusko sankciami za prevzatie územia ukrajinského Krymu považovať za akt agresie, ktorý Západu oplatí.
Rusko sa podľa neho nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom, bude však obhajovať svoje záujmy, ako aj záujmy "miliónov Rusov a rusky hovoriacich občanov žijúcich na Ukrajine".
V Kremli podpísali zmluvu o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruskej federácie
Ruský prezident Vladimir Putin a krymskí predstavitelia dnes v moskovskom Kremli podpísali zmluvu o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol ako dvoch samostatných subjektov do zväzku Ruskej federácie.
Za krymskú delegáciu zmluvu podpísal predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov a predseda vlády Sergej Aksionov, ako aj zástupca mesta Sevastopol. Putin požiadal obe komory parlamentu o ratifikáciu zmluvy o vstupe Krymskej republiky do Ruskej federácie.
Putin predtým predniesol prejav k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia, v ktorom sa vyjadril k súčasnej situácii na Ukrajine i k referendu na Krymskom polostrove a k reakciám Západu naň v podobe uvalenia sankcií na Rusko.
Putin začal svoje posolstvo výzvou na veľký potlesk pre Krym
Ruský prezident Vladimir Putin začal dnes spoločné zasadnutie oboch komôr parlamentu ku Krymu výzvou na veľký potlesk pre tento čiernomorský polostrov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Zdôraznil, že v srdciach a mysliach Rusov "Krym vždy bol a aj zostane neoddeliteľnou súčasťou Ruska". Krymské referendum o odtrhnutí republiky od Ukrajiny a jej pripojení sa k Rusku bolo podľa neho "plne v súlade s demokratickými postupmi a normami medzinárodného práva". Prirovnal ho k ukrajinskej deklarácii nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Poslanci odmenili jeho slová potleskom postojačky. Ruský prezident povedal, že bratské vzťahy s Ukrajinou a jej občanmi vždy boli i budú hlavnou prioritou Ruska. Nedávne udalosti na Ukrajine označil za "puč", ktorý otvoril cestu "extrémistom". Súčasne poprel, že by Rusko malo záujem o ďalšie časti Ukrajiny.
Západ Putin obvinil, že podviedol Rusko a v ukrajinskej kríze "prekročil hranice". Zahraničná politika USA sa podľa jeho slov neriadi medzinárodným právom, ale "vládou zbraní". "Myslia si, že iba oni môžu rozhodovať o osude sveta, že iba oni môžu byť v práve," citovala ho agentúra Reuters.
