RÍM/VIEDEŇ/PARÍŽ - Mnohé oblasti Európy cez víkend bojovali s následkami extrémneho počasia. Taliansko čelilo klasickým povodniam, keď sa voda z riek vyliala na nábrežie Ríma alebo Pisy. Francúzske a španielske pobrežie zasiahla ničivá veľká voda pochádzajúca z rozbúreného Atlantiku.
Rakúsko zápasilo so snehovou kalamitou, zatiaľ čo v Slovinsku, Chorvátsku, Slovenskej alebo Českej republike predstavovala hlavný problém poľadovica. Častokrát bola ochromená doprava alebo elektroenergetická infraštruktúra.
Taliansko vrátane Ríma celý víkend bojovalo predovšetkým s veľkou vodou, aj keď severu krajiny sa nevyhla snehová kalamita z ďalších alpských krajín, pričom napríklad zimné stredisko Cortina d' Ampezzo zažilo údajne najväčšie prívaly snehu od roku 1951.
Tiber sa v Ríme premenil v neobvykle široký veľtok, čo prilákalo stovky turistov s fotoaparátmi. Pod vodou sa ocitli niektoré ulice, cyklotrasy a športoviská pozdĺž rieky. V pondelok a utorok zostanú v hlavnom meste uzavreté niektoré školy.
Pri Syrakúzach na východe Sicílie dnes ráno zahynuli dve ženy a sedemročné dievča, keď ich terénny automobil strhla rieka rozvodnená búrkami. Na opačnom konci Talianska sa pod vodou ocitli Benátky. Na námestí svätého Marka bolo štvrť metra vody.
Juh Rakúska sa cez víkend len pomaly spamätával zo snehovej kalamity. Zďaleka sa nepodarilo sprejazdniť všetky cesty a železničné trate. Niektoré obce boli odrezané od sveta a sneh upratovali tisícky vojakov. Bez elektriny sa ocitli tisícky ľudí. Najmä vo východnom Tirolsku naďalej trvá vysoké lavínové nebezpečenstvo.
Juhovýchod Rakúska sa potýka tiež s ľadovkou, rovnako ako susedné Slovinsko, ktoré dnes bolo prakticky celé pod ľadom a bez elektriny sa tam ocitlo až 200.000 ľudí, teda až desať percent domácností. V Slovinsku a na severozápade Chorvátska bola ochromená železničná doprava.
Severné Srbsko najmä v prvej polovici víkendu sužovala snehová kalamita, ktorá v sobotu uzavrela diaľnici medzi Záhrebom a hranicou s Maďarskom, kde bol uzavretý hlavný hraničný prechod.
Prílivová vlna dnes spôsobila značné škody na francúzskom a španielskom pobreží Atlantiku, keď sa voda rozliala ďaleko do vnútrozemia, napríklad v baskickej metropole San Sebastián až do starého mesta. Voda tam miestami dosahovala výšku 1,5 metra.
Až desaťmetrové vlny zničili aj morské múzeum v meste Luarca, ktoré disponuje jedným z najväčších chovov krakatíc obrovských na svete. Tiež do francúzskych pobrežných obcí Roscoff a Douarnenez natieklo toľko vody, že na niektorých domoch poškodila okná.
Pod vodou kvôli búrkam zostávajú aj niektoré miesta v juhozápadnom Anglicku .
