KYJEV – Poslanecký klub Strany regiónov v ukrajinskom parlamente je pripravený hlasovať za odvolanie vlády Mykolu Azarova, ale len v prípade, že opozícia prijme návrh prezidenta Viktora Janukovyča, aby sa jej poprední zástupcovia postavili do vedenia vlády. Podľa agentúry RIA Novosti to uviedol poslanec Strany regiónov Michailo Čečetov.
Na poslednom kole rokovaní s opozíciou Janukovyč ponúkol lídrovi strany Vlasť Arsenijovi Jaceňukovi post predsedu vlády a vodcovi strany UDAR Vitalijovi Kličkovi funkciu vicepremiéra pre humanitárne záležitosti. Jaceňuk v nedeľu deklaroval, že opozícia túto ponuku neodmieta, ale ani neprijíma: všetko podľa neho závisí od vôle národa a výsledku rokovaní v rámci opozície.
Demisia vlády je jednou z kľúčových požiadaviek ukrajinskej opozície, ktorými podmieňuje ukončenie už viac než dva mesiace trvajúcich protivládnych protestov. Čečetov v nedeľu pre televízny kanál 112 spresnil, že ak Jaceňuk a Kličko prijmú Janukovyčovu ponuku, v utorok, na mimoriadnej schôdzi parlamentu, vládna väčšina Azarovovu vládu odvolá. "Ak vedia len rečniť, a nie konať, vláda neodstúpi. To je principiálna vec," zdôraznil vládny poslanec pre agentúru RIA Novosti.
Veľký míting, ktorý opozícia zvolala do centre Kyjeva 19. januára, prerástol do násilností po tom, ako sa od masovej demonštrácie zvolanej na protest proti kontroverzným zákonom prijatým parlamentom odpojila časť účastníkov, ktorí chceli preniknúť do políciou chránenej vládnej štvrte. Keď im v tom príslušníci bezpečnostných zložiek bránili, došlo k násilnostiam s použitím obuškov, vodných diel, zápalných fliaš či kameňov.
Nepokoje v tejto časti Kyjeva odvtedy neutíchajú a minulú stredu sa dokonca objavili prvé správy o obetiach na životoch. Snahy o obsadenie vládnych budov sa z Kyjeva a západnej Ukrajiny objavili aj vo východnej časti, ktorá je považovaná za baštu prezidenta Janukovyča, konštatovala britská spoločnosť BBC. V meste Sumy demonštranti v nedeľu vzali útokom sídlo miestnej administrácie a za predsedu mestskej rady dosadili poslanca za opozičnú stranu Vlasť. Polícia však neskôr do budovy prenikla a blokádu ukončila. V kauze sa začalo policajné vyšetrovanie.
Niekoľko stoviek demonštrantov sa pokúsilo obsadiť aj úrad regionálnej samosprávy v meste Záporožie na východe krajiny. Polícia ich rozohnala slzotvorným plynom. K protivládnemu protestu došlo aj v meste Čerkasy, kde polícia zadržala najmenej 40 ľudí. Nepokoje hlásia aj z Dnipropertovska a Odesy. Agentúra Interfax zasa informovala, že v meste Charkiv na severovýchode Ukrajiny skupina mladých mužov ozbrojených bejzbalovými pálkami zaútočila na opozičných aktivistov, ktorí sa zišli na protivládnom mítingu.
Demonštranti obsadili ministerstvo spravodlivosti
Po obsadení ministerstva spravodlivosti v Kyjeve protestujúcimi dnes jeden z ukrajinských opozičných lídrov Vitalij Kličko apeloval na demonštrantov, aby z budovy odišli.
"Chcú tam ostať, ale ja sa pokúsim ich presvedčiť o opaku," citovala Klička dnes ráno tlačová agentúra DPA. Bývalý svetový šampión v boxe zdôraznil, že dôležité je nájsť politické riešenie krízy v krajine a vyhnúť sa provokáciám. Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová vyzvala radikálnych oponentov vlády, aby sídlo jej úradu opustili. Dodala, že dúfa v pokojné vyriešenie situácie, ak sa však demonštranti nestiahnu, preberie ju s radou pre národnú bezpečnosť.
Odporcovia vlády vtrhli do budovy ministerstva spravodlivosti v centre ukrajinskej metropoly v nedeľu neskoro večer. Stúpenci opozície obsadili aj viaceré ďalšie budovy v Kyjeve i v iných mestách krajiny. V ich rukách je v súčasnosti údajne 11 z 27 oblastných správ.
V priemyselných centrách Dnepropetrovsk a Záporožie sa prívrženci opozície podľa vlastných slov pokúsili dostať pod kontrolu verejné budovy. V Záporoží odrazili špeciálne jednotky polície s nasadením zábleskových granátov a slzotvorného plynu stovky demonštrantov, ktorí na nich hádzali kamene. Médiá informovali o zranených, dopĺňa DPA.
Na internete sa objavil druhý videozáznam s ponižovaním opozičného aktivistu
Na internete sa objavil ďalší záznam, na ktorom príslušníci ukrajinských zásahových jednotiek Berkut ponižujú donaha vyzlečeného a zbitého opozičného aktivistu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.
Ukrajinské ministerstvo vnútra sa za konanie svojich príslušníkov medzičasom ospravedlnilo a začalo minulotýždňový incident preverovať. Policajt, ktorý záznam zverejnil na internete prostredníctvom služby YouTube.com, Ukrajinu opustil kvôli vyhrážkam a prenasledovaniu zo strany vlastných kolegov.
Prvý videozáznam sa objavili na internete v polovici uplynulého týždňa: mladého muža v ňom policajti nútia, aby im pózoval nahý, iba v ponožkách, so sekerou v rukách. Druhý záznam je nasnímaný zrejme z horného poschodia niektorej z budov.
Mladý muž, ktorý je dobrovoľníkom z kozáckej stotiny domobrany, koncom minulého týždňa na stretnutí s novinármi uviedol, že provládni provokatéri a príslušníci oddielov Berkut ho zajali na Hruševského ulici v centre Kyjeva, keď sa aktivisti snažili stiahnuť z predných línií. Ako popísal, pri ústupe ho zdržal ťažko zranený človek, ktorému sa snažil pomôcť dostať sa do bezpečia. Príslušníci Berkutu ho však zajali a surovo zbili až tak, že z policajného oddelenia, kam ho nahého dopravili, ho odviezli do nemocnice, kde mu podľa vlastných slov po ošetrení pomohli veteráni afganskej vojny.
Prezident Viktor Janukovyč komentoval udalosť konštatovaním, že "násilie plodí násilie", a pripomenul, že aktivisti pred tým útočili na príslušníkov bezpečnostných síl zápalnými fľašami. Podľa vyjadrenia nemenovaného príslušníka vojsk ministerstva vnútra z Charkova, kozáka sa Berkut snažil "dostať" dva dni, pretože kvôli presnosti jeho zásahov bolo zranených veľa vojakov a policajtov.
"Dlho sme ho hľadali. Nakoniec sme ho dostali a vyzliekli. Je pre nás ako suvenír a varovanie pre ostatných". Aby zajatého muža ešte viac ponížili, odstrihli mu aj dlhý prameň vlasov, ktorý si kozáci tradične nechávajú rásť na vyholenej alebo nakrátko ostrihanej hlave.
Ministerka spravodlivosti sa vyhráža výnimočným stavom
Ukrajinská ministerka spravodlivosti Olena Lukašová v pondelok varovala demonštrantov pred vyhlásením výnimočného stavu. Urobila tak po tom, ako radikálni protestujúci obsadili jej sídlo v centre Kyjevu. "Budem nútená požiadať ukrajinského prezidenta, aby zastavil rozhovory (s opozíciou), ak budovu okamžite neopustia," povedala Lukašová pre miestnu stanicu Inter. Ministerka je jedným z účastníkov rokovaní medzi opozíciou a prezidentom Viktorom Janukovyčom zameraných na hľadanie riešenia súčasnej krízy.
Desiatky ukrajinských protivládnych demonštrantov v nedeľu večer obsadili budovu ministerstva spravodlivosti v Kyjeve, na ktorej porozbíjali okná a začali ju obstavovať barikádami z kontajnerov na smeti. Urobili tak po tom, ako predstavitelia opozície cez víkend odmietli ponuku prezidenta Janukovyča na prevzatie dôležitých vládnych postov ako nepostačujúcu. Podľa kyjevského spravodajcu agentúry AFP radikálni odporcovia vlády pri vpáde na ministerstvo zrejme nenarazili na žiadny odpor. Na uvoľnenie budovy už okrem ministerky spravodlivosti vyzval aj opozičný vodca Vitalij Kličko.
Demonštranti medzitým pokračujú v okupácii viacerých ďalších vládnych budov po celej Ukrajine, zatiaľ čo protesty proti Janukovyčovi sa rozšírili aj do východných častí krajiny, kde mal doteraz výraznú podporu.
Ukrajinský premiér vysvetlil dôvody pozastavenia eurointegrácie
Ukrajinský premiér Mykola Azarov dnes v rozhovore pre ukrajinský denník Segodňa uviedol, že rozhodnutie o pozastavení eurointegrácie Ukrajiny "nebolo spontánne". Vedenie krajiny sa podľa neho do poslednej chvíle dúfalo v prijateľnejšie podmienky zo strany EÚ. Azarov uviedol, že rozhodnutiu predchádzali desiatky rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ukrajinská vláda sa nádejala, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré by Ukrajine vyhovovalo. "Dúfali sme, že s pomocou MMF budeme môcť riešiť problémy s rozpočtovým deficitom, modernizáciu ekonomiku, vyplatiť (ruskému plynárenskému koncernu) Gazpromu obrovské sumy za plyn," spresnil Azarov.
Dodal, že rokovania boli "do istej miery" dôverné. "Ja osobne som takéto rokovania viedol do poslednej minúty, takže som v tom čase nemohol verejne vystúpiť a oznámiť, že táto kapitola sa zatvára a ideme iným smerom," vysvetlil ukrajinský premiér. Podľa neho sa ukrajinská vláda rozhodla pre pozastavenie eurointegrácie po tom, ako sa stalo očividným, že "všetky rokovania s európskymi (a nielen tými) partnermi (o finančnej pomoci pre Ukrajinu) zostanú len v rovine rokovaní".
Azarov v rozhovore pre denník avizoval, že Ukrajinu podpíše v dohľadnom čase s Ruskom sériu veľkých kontraktov o spoločných projektoch v oblasti lodiarstva a leteckého priemyslu, ako aj v ďalších oblastiach. Premiér vyzdvihol finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v decembri poskytlo Rusko, a zdôraznil, že sa tým začala príprava ukrajinského priemyslu na podmienky fungovania v zóne voľného obchodu s EÚ.
Podľa dohody o finančnej pomoci, ktorú 17. decembra v Moskve podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny, Vladimir Putin a Viktor Janukovyč, sa Rusko zaviazalo znížiť ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov (10,91 miliardy eur). V reakcii na rozhodnutie vlády, ktorá pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom, vypukli koncom novembra na Ukrajine masové protivládne protesty.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré 16. januára prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. V súvislosti s pozastavením eurointegrácie ukrajinská opozícia žiada demisiu vlády. Rozhodovať sa o nej bude v utorok na mimoriadnom zasadnutí parlamentu.
Politológ: Na Ukrajine zlyhala vláda i opozícia, prínosom je aktivita občanov
Ukrajinské vedenie a opozícia nesú rovnaký diel zodpovednosti za súčasné napätie v krajine, uviedol Jevgen Černenko, riaditeľ Inštitútu pre mediálne modely a politicko-ekonomické analýzy Perspektíva. Súčasne vysoko vyzdvihol ukrajinskú spoločnosť, ktorá sa nadchla ideami Majdanu, "demonštrovala kolosálny nárast národného sebauvedomenia a stala sa skvelým príkladom sebaorganizácie".
Ukrajinský politológ pripomenul, že ukrajinský prezident a jeho okolie stratilo kontrolu nad situáciou, keď urobili sériu systémových chýb, medzi ktorými bolo aj podpísanie kontroverzných zákonov obmedzujúcich právo občanov na vyjadrenie protestu, ako aj použitie sily proti protivládnym demonštrantom. Politológ poukázal na to, že zákony boli poslancami parlamentu prijaté spôsobom, ktorý hrubo protirečil rokovaciemu poriadku - boli schválené bez rozpravy, len zdvihnutím ruky.
Lídri opozície Arsenij Jaceňuk, Vitalij Kličko a Oleh Ťahnybok podľa Černenka nedokázali predložiť plán krokov, ktoré by krajinu dostali z politickej a ekonomickej krízy, a neboli schopní zabrániť prijatiu mimoriadne nepopulárnych zákonov. "Svojou neobratnosťou a prehnanými ambíciami ukrajinskí politici doviedli Ukrajinu takmer na pokraj občianskej vojny," upozornil Černenko. Za jeden z hlavných výdobytkov Euromajdanu Černenko považuje fakt, že v spoločnosti sa začali prejavovať vzdelaní a sociálne aktívni ľudia, ktorí sa samostatne snažia nájsť východisko z vzniknutej situácie. Ako príklad uviedol hnutie GroMajdan, ktoré sa sformovalo na sociálnych sieťach a má čoraz viac priaznivcov.
Podľa ich názoru Ukrajina sa teraz musí vydať na "cestu malých krokov", keď by každý občan mal začať aktívne konať tam, kde žije. "Potrebujeme ľudí, ktorí majú nápad, ako zreformovať súčasné vládne orgány i úrady na miestnej úrovni, ako zmeniť justičný systém, ako zabezpečiť občiansku kontrolu nad nimi a ich transparentnosť," uvádza sa na stránke GroMajdanu. V hľadaní nových lídrov vidia aj vznik novej občianskej spoločnosti založenej na rovnoprávnosti, možnosti brániť svoje záujmy a vplývať na mocenské orgány, konštatuje agentúra UNIAN.
Podľa hlavných aktérov hnutia "Ukrajina by sa teraz nemala zaoberať otázkou, či bude proeurópska alebo proruská, musí byť - v záujme zachovania stability a poriadku v centre východnej Európy - v prvom rade proukrajinská".
Dva mesiace trvajúce protivládne protesty, ktoré do Kyjeva prilákali desaťtisíce odporcov súčasnej vlády, sa začali vlani 21. novembra, keď vláda Mykolu Azarova pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom.
Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré 16. januára prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy. Veľmi aktívnu rolu v najnovších násilnostiach zohrávajú aktivisti nacionalistického opozičného bloku Pravý sektor, ktorý je voľnou alianciou národnostných a ultrapravicových skupín, ako aj hnutie Spoločná vec napojené na nacionalistickú opozičnú stranu Sloboda.
