LONDÝN - Tím "titanikológov" vyriešil to, čo bolo doteraz považované za jednu z posledných veľkých záhad, alebo hoaxov, okolo neblahého osudu tohto parníka. Jej rozlúštenie trvalo vyše 100 rokov od jeho stroskotania v 1912 a svet za to môže vďačiť rozsiahlym testom DNA.
Dvojročná Helen Loraine Allisonová sa spolu so svojimi rodičmi mala stať obeťami nárazu Titanicu do ľadovca a jeho následného potopenia. Jej telo sa nikdy nenašlo, ale to nebol žiadny výnimočný prípad. Jej sedemmesačného bračeka sa podarilo rozsiahlemu služobníctvu, ktoré s bohatým kanadským podnikateľom cestovalo, zachrániť. Zomrel však v roku 1929 na otravu ptomaínom.
Po 28 rokoch od tragédie sa ale zrazu objavila akási Helen Kramerá, ktorá tvrdila, že práve ona je nezvestným dieťaťom a snažila sa všetkých presvedčiť tým, že pozná kopec detailov zo života svojej rodiny. O neuveriteľnej záchrane života porozprávala aj v rádiu, kde tvrdila, že ju jej pravý otec na poslednú chvíľu posadil do člnka k mužovi, o ktorom si potom roky myslela, že je jej skutočný rodič.
Po presťahovaní sa do USA jej však mal vyjaviť pravdu o jej "adopcii" a ona sa rozhodla uplatniť si svoj nárok na rodinný majetok prostredníctvom rozsiahlej kampane. Samozrejme proti nej sa postavili zostávajúci členovia, ktorí jej nechceli dať ani cent. Spor sa ťahal dlhé roky a neskončil ani vo chvíli, keď Kramerová v roku 1992 zomrela. Jej potomkovia sa totiž stále snažili uplatniť si svoj nárok.
O tom, či boli Kramerovej žiadosti oprávnené, sa napokon svet dozvedel až teraz, kedy sa skupinke "titanikológov" podarilo získať vzorky DNA, ktoré mohli byť porovnané a ukázalo sa, že medzi nimi nie je žiadna genetická spojitosť.
"Allisonovci sa nikdy nezmierili s Kramerovej tvrdením. Tlak, ktorý na nás vytvorila bol neskutočný. Donútila mojich predkov znovu prežívať spomienky, ktoré mi popísali ako nesmierny smútok a nekonečný žial," vyjadril sa jeden z členov rodiny David Allison, ktorý dúfa, že všetky právne spory sú týmto konečne zažehnané.
