Narastajúci počet samovrážd medzi mladými ľuďmi a čoraz častejšie vznikajúce rôzne internetové fóra, kde ľudia píšu o svojej túžbe zomrieť, sú akoby jasným signálom, že niekde niečo nie je v poriadku. Niektorí majú vo zvyku ospravedlňovať podobné tendencie mladých tvrdeniami, že samovraždy či pokusy o ňu tu boli prítomné vždy, možno sa o nich len toľko nehovorilo. Až nástup internetu im dal dostatočnú živnú pôdu, kde sa zrazu všetci títo ľudia, ktorí už nevidia zmysel v ich životoch, môžu združovať.
Na internete sa však našiel priestor aj na to, aby títo ľudia mohli nájsť potrebnú pomoc. Je ním projekt internetovej poradne IPčko.sk, kde sú denne ONLINE k dispozícii psychológovia a odborne vzdelávaní dobrovoľníci, aby tak boli oporou a pomocou pre tých, ktorí už nevedia, čo ďalej.
„V poslednej dobe sa na našej poradni stále častejšie stretávame s mladými, ktorí píšu o svojich pocitoch zbytočnosti, zúfalstva a smútku, o ktorom ich okolie veľakrát vôbec nič nevie. Nie je to zapríčinené melancholickým počasím ani jesennou depresiou. Často sú to stavy, ktoré trvajú už celé roky. Stoja za nimi rôzne životné okolnosti a náročné situácie, ktorým museli čeliť. Či už je to neprijatie v rodine, chýbajúce vzťahy alebo skúsenosť sexuálneho zneužívania, z ktorých potom pramení ich nespokojnosť so sebou samým. Sami pre seba nič neznamenajú a strata vlastného života je preto cenou, ktorú sú ochotní zaplatiť. Hlavne, aby to všetko skončilo“, vysvetľuje psychologička Jana Fibichová z internetovej poradne IPčko.sk
Niekedy sa tak hovorí, že o samovraždu sa pokúsia len tí, na ktorých by to nikto nepovedal. Vraj sú nimi skôr nenápadní a tichí ľudia a nie tí, ktorí sa o tom rozširujú na internete alebo medzi svojimi kamošmi. Ako teda brať tých, ktorí o tom píšu v spomínaných fórach či odhaľujú svoje zámery pred kamarátmi? „Veľa mladých sa aspoň raz touto otázkou zaoberalo. Nachádzajú sa vo veku, keď sú zvlášť citliví na to, čo sa deje okolo nich a niekedy môžu reagovať skratovo. Vo viacerých prípadoch však dlhodobé náznaky samovražedných myšlienok v rozhovoroch sú výkrikom o pomoc. To, že im je ťažko, je slabé slovo. Nechápu, prečo nikto nevidí, že sa trápia. Často sa boja vyhľadať odborníka, a tak napíšu nám“, približuje zakladateľ online poradne IPčko.sk Marek Madro.
Možno sa to zdá byť nepredstaviteľné, že niekomu pomôže, ak si o svojich pocitoch píše s niekým cudzím, koho nikdy ani len nestretol. Dobrovoľníci z IPčko.sk už vedia, že práve možnosť anonymity dokáže oveľa viac pomôcť pri prekonávaní strachu z odhalenia tak dôverných pocitov. Riešenie tak závažného problému je však dlhodobejšou záležitosťou, no pomôcť tomu, aby si mladý človek uvedomil, kde môže nájsť silu, podporu a pomoc, mu vie dať aj obyčajný rozhovor. Dobrovoľníci z tejto poradne Vás preto vyzývajú, aby ste boli vnímaví voči tým, ktorí možno podobne kričia aj vo Vašom okolí.
Viac sa dozviete na www.ipcko.sk
-reklamná správa-
