COLUMBIA - Liek na plešatosť už dlho unikal vedcom, ale skupina odborníkov teraz tvrdí, že prišla na unikátny spôsob obnovy vlasov. Ten by mal pomôcť najmä pacientom s popáleninami, ale aj mužom a ženám, ktorým z rôznych dôvodov ich okrasa hlavy vypadala a tradičné metódy návratu k pôvodnému stavu nezabrali.
Výskumníci už skôr zistili, že bunky, ktoré spôsobujú rast vlasov, môžu odobrať hlodavcom a znovu im ich transplantovať s tým, že vytvoria nové folikuly. Keď sa však pokúsili tieto dermálne papily rovnakou metódou využiť u ľudí, stratili schopnosť vlasové folikuly produkovať. Podľa nich je príčinou to, že u hlodavcov tieto bunky spontánne tvoria zhluky, čo im umožňuje navzájom komunikovať a na koži vytvárať nové vlasové folikuly. Ak by toto dosiahli aj u ľudí, znamenalo by to obrovský pokrok.
Preto vedci z Columbia University Medical Center spravili pokus, pri ktorom naklonovali bunky ľudskej papily a následne ich transplantovali medzi vrstvy ľudskej kože, odobratej z predkožiek novorodencov, ktorá bežne nedokáže tvoriť nové vlasy. V ďalšom kroku bunky a kožu transplantovali na chrbty myší. Transplantácie viedli k novému rastu vlasov, čo trvalo asi šesť týždňov a testy DNA potvrdzujú, že nové vlasové folikuly boli ľudské a patria pôvodnému darcovi.
Doktorka Angela M. Christianová, autorka štúdie, ktorá bola zverejnená dnes v Zborníku Národnej akadémie vied, uvádza, že tento postup môže úplne zmeniť zdravotnú starostlivosť pri vypadávaní vlasov, ktorá je teraz obmedzená predovšetkým na liečbu plešatosti mužov.
"Súčasné lieky proti vypadávaniu vlasov majú tendenciu spomaliť stratu vlasových folikulov alebo potenciálne stimulovať rast existujúcich vlasov, ale nevytvárajú nové vlasové folikuly. To nedokáže ani klasická transplantácia vlasov, ktorá ich iba premiestňuje" povedala profesorka dermatológie a genetiky.
"Naša metóda má oproti tomu potenciál skutočne vyvolať rast nových folikulov pomocou vlastných buniek pacienta," uviedla odborníčka, podľa ktorej by to výrazne mohlo pomôcť aj ženám či pacientom s popáleninami.
Na to, aby bola táto metóda uplatnená v praxi, si však ešte počkáme. Je nutné urobiť ešte oveľa viac výskumov, aby akademici plne pochopili, ako tento mechanizmus funguje. Predpokladá sa, že klinické štúdie by mohli začať v blízkej budúcnosti.
